Priamo pod nosom máme zázračné tajomstvo – súčasný okamih (“tu a teraz”) nemá absolútne nijaké trvanie a napriek tomu akosi obsahuje všetky tie príčiny z minulosti, ktoré utvárajú budúcnosť. Všetko, čo sa spojilo, aby vytvorilo tento okamih, mizne pod našimi nohami s príchodom najbližšieho okamihu. A pretože “teraz” je stále, je “teraz” večné. 🙂
Len čo si uvedomíme povahu “teraz”, naplní nás posvätným úžasom, vďačnosťou a pocitom zázraku. Len čo duševne “pristaneme” v tu a teraz, prestávame si robiť starosti nad minulosťou a pachtiť sa za budúcnosťou. Celé toto handrkovanie sa o minulosti a budúcnosti sa v mozgu deje v prepojeniach v strede koruny a hoci pre našich predkov zabezpečilo prežitie, dnes to preháňame a vedie to k mnohým mentálnym poruchám.
Navyše intímnym kontaktom s tu a teraz si vytvoríme doslova fyzický (po)cit pre:
- premenlivosť: začneme vnímať nelogičnosť a márnosť držania sa ktorejkoľvek veci v danom okamihu s tým, že sa spoliehame, že nám prinesie hlboké a trvalé šťastie
- vzájomnú prepojenosť: cítime sa spojení s rozsiahlou sieťou príčin, ktoré sa podieľali na vzniku daného momentu, vrátane iných ľudí, života, prírody a celého zvyšku vesmíru
- dokonalosť: dokážeme rozpoznať nesmierne bohatstvo daného okamihu – pohľady, zvuky, pocity, vône, myšlienky, spomienky, emócie, túžby – a prestaneme cítiť nutkanie naháňať sa za niečím, pretože sme naplnení daným okamihom a jeho bohatstvom.
Pre väčšinu ľudí je “tu a teraz” interval o dĺžke sekundy-dvoch. Obsahuje poslednú sekundu bezprostrednej minulosti a formujúcu sa budúcnosť, často naplnenú očakávaniami. Preto obvykle má tu a teraz istú dočasnú “hustotu”. Možnože mávate aj záblesky pocitu “teraz”, v ktorých zastáva váš vnútorný monológ či vaše myslenie. A tu a teraz postupne prechádza, takže keď sa snažíme zadržať ho a spomenúť si, už nie sme v tu a teraz, ale sme v minulosti.
Riešením je uvoľniť sa, otvoriť sa pre tu a teraz, neplánovať, nestarať sa, len nechať daný okamih pretekať priamo cez nás a sústrediť sa na vnemy našich zmyslov a uvedomovať si ich bez zbytočného pomenovávania. Nemusíme robiť nič, aby sme boli v tu a teraz, pretože tam práve sme. 🙂 Tak tam zostaňme a všímajme si, ako sa všetko okolo nás deje bez námahy, akosi automaticky.
Uvedomujme si svoje dýchanie. Nesnažme sa ho rozoberať alebo chápať alebo riadiť – jednoducho ho cíťme.
Uvoľnime sa.
Vnímajme zmeny; zmeny zvukov, presuny pozornosti. Ak nás vydesí pocit pominuteľnosti, sústreďme sa na niečo príjemné, ubezpečujúce v danom okamihu (dotyk milovanej osoby, pocit slnka na koži).
Najprv takto vnímajme konce vecí/situácií, potom sa sústreďme na začiatky vecí/situácií, aj na myšlienky, ktoré nám vznikajú v hlave. Neskĺznime do nich, len si ich uvedomujme. Všímajme si vlny, v akých všetko prichádza a ustupuje a znova prichádza.
Sústreďme sa na tie pekné veci v danom okamihu, ktoré nám prinášajú radosť alebo mier do duše. Aj v skutočne zlom rozpoložení vieme nájsť niečo dobré a príjemné, aj keď je to len momentálny nedostatok bolesti. To neznamená, že by sme si budovali falošný, cukríčkovo-pozitívny svet. Začíname si len uvedomovať pravú povahu okamihu – jeho prechodnosť, premenlivosť, mnohoaspektovosť, kde jedna vec ustupuje a prenecháva miesto inej a tá zas ustúpi a prenechá miesto inej… Samotné vedomie nie je nikdy hrozné alebo zlé; vlastne je vždy úžasné a nepredpojaté.
A teraz si všimnime, koľko úžasných dobrých pocitov sme z daného okamihu vedeli vyťažiť – pocitov, ktoré prehliadame, keď sa za niečím naháňame a snažíme a fučíme. Často zažijeme pocity spokojnosti, šťastia, súcitu, porozumenia a lásky, ktoré by nám v obvyklom zhone a orientovaní na dosahovanie cieľov celkom unikli.
(Prerozprávané podľa Ricka Hansona.)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Yesss 😀
Páči sa miPáči sa mi
Fuuuha, pri čítaní posledných odsekov som cítila v hrudi taký pocit… nedá sa pomenovať. Ešte naňho nevymysleli slovo 😀
Dík!
Páči sa miPáči sa mi
Práve som sa ladím do svojho stredu, vychutnávam si duševný zmier a pokoj, uvedomujem si , že len som, žiadna minulosť, budúcnosť, myšlienky, výčitky a teraz aj o tom čítam…krásna synchronicita na piatočné popoludnie…. 😉
Vďaka 😛
Páči sa miPáči sa mi
Ha, akurát dnes som si uvedomila po ceste do školy, že opäť mi uniká prítomnosť – tento okamih, myšlienky mi začali blúdiť v minulosti a spájali sa s budúcnosťou. Neuvedomovala som si krásu, ktorá ma v tom čase obklopovala. Dosť dlho trvá kým sa naše myšlienky upokoja, celou cestou som si opakovala: — a opäť mi unikla prítomnosť, …. a opäť, …a opäť 😀
A opäť 😆 teraz, som sa vrátila do minulosti. Mám rada také to hry života. Bola to blbosť opakovať si daný okamih ” … a opäť.”
Páči sa miPáči sa mi
vtedy sa iba sústred trebárs na chôdzu …
reálne … iba na chôdzu … ako trebárs funguje tvoje svalstvo … tým pádom odoberieš mozgu, egu, vietor z plachiet, pretože sa prestane zaoberať minulosťou, budúcnosťou, ale ty, tvoje ja ho vedomo donúti venovať sa prítomnému okamihu …
viem, nei je to práve možno najzábavnejšie, donútiť mozog aby dumal nad tým ako sa zapája každý jeden sval len pri obyčajnej chôdzi … ale? nebude blúdiť v časopriestoroch, teda, rozhodne nei v iných ako v tých, v ktorých aj reálne je …
a ešte .. vždy, sa sústred, iba na jednu vec … vidíš strom … tak všetko okolo toho .. nie strom, auto, decko čo uteká cez cestu, jačiacu matku … len a len jednu ….
mozog si časom zvykne, a prestane špekulovať … a ty začneš cítiť …
potom nastane také niečo, že …
chodíš napr na prechádzky každý večer … stále rovnakou cestou …
no toto netreba robiť, zasa si tá bedna na to zvykla a zasa letí inam … 🙂
treba zmeniť … z večera na ráno, z rána na večer, ak beháš treba chodiť atd …
alebo len ak vyhovuje večer ako mne, .. tak potom len zmeniť trasu … mozog sa sústredí na tu a teraz, nie na to čo cca pozná … 🙂
Pekný zvyšok dníčka prajem … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem ti Lilah za radu, už len si ju ukotviť a ide sa. 😉 Trasu nemôžem zmeniť, iba ak by som sa chcela hrať na superhrdinu – skákať pomedzi rýchlo idúce autá. 😆
Prajem krásny večer všetkým! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
krásne ránko prajem Studienka … 🙂
“ďakujem ti Lilah za radu, už len si ju ukotviť a ide sa. ” ….
🙂 čože to len tým rozumom chceš v sebe zasa ukotvovať? 🙂 … a načo hlavne?
info v tebe je, nič neukotvuj a ani nepriviazuj, a ani nelaň ( laniť, od slova lano, nie laň 🙂 ) a keď to príde, tak to prosto urob …
ale rozumom sa na toto nechystaj, lebo ti to rozhodne nepôjde ( tak ako nejde porozumieť múdrym textom napr. z biblie rozumom, tak nejde porozumieť rozumom čomukoľvek, a to aj takej prostej činnosti ako je chôzda 🙂 iba chôdza ) …
iba pozorovať … a pozorovanie nie je o ukotvovaní …
buddha raz bol na návšteve u akéhosi kráľa …
ten sedel pred ním a “počúval” … pri tom počúvaní, však neustále kýval prstom na nohe … keď buddha stíchol, pozrel sa na ten prst toho kráľa, kráľ ním prestal kývať … no ako náhle začal rozprávať, kráľ znova začal počúvať a kývať prstom …
buddha sa ho pýta:
prosím ťa, prečo stále kýveš tým prstom?
Neviem. Neviem prečo sa to deje, prestanem s tým až vtedy keď ty na to zameriaš svoju pozornosť.
buddha sa iba usmial a hovorí:
ako si prosím ťa, chceš uvedomiť žitie, bytie, spojenie s bohom? Keď si si nie plný vedomý toho čo robí tvoje a len tvoje telo? 😉 …
Krásny dníčok prajem … 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj lilah,
tak už len splývať s nekonečnosťou, splynúť so všetkým. 🙂 Uvedomovať si všetko. 😉
A je čas vyraziť na ďalšie dobrodružstvá. Prajem krásny, slnečný a príjemný deň Lilah. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
motýlik, radšej dávaj trocha pozor aj na okolie, aby si nesplynula s nejakým autom, alebo so psom 😀
Pekný víkend všetkým!
Páči sa miPáči sa mi