“Vyrovnanosť je dokonalá, neotrasiteľná vyváženosť mysle.” — Nyanaponika Thera

Začala som si čítať Hansona a Mendiusa a je to zaujímavé čítanie: neuropsychológia a meditatívne techniky v jednom. Zatiaľ som na prvých stranách a tak mám len všeobecné fakty, ale keď prečítam viac, znova sem niečo hodím. Takže dnes o tom, čo je mozog a čo je myseľ a prečo je to také komplikované 😛 :

Aj NLP hovorí, že telo a myseľ sú prepojené nádoby a nakamuflovaním istého postoja tela sa dá zmeniť aj kvalita nášho vnímania. Kým som učila reč tela, robili sme rôzne experimenty – napríklad sme neznámeho človeka k sebe pustili na “prijateľnú” vzdialenosť a keď sme ho požiadali, aby potom zaťal ruku v päsť a napriahol ju, stáli sme len kúsok mimo jeho dosahu… Náš mozog podvedome vedel dekódovať, kedy sa budeme cítiť bezpeční. Keď sme toho človeka poznali lepšie (a myseľ ho dekódovala ako “kamarát”), mohol k nám oveľa bližšie, než sme sa začali cítiť nepríjemne (“ohrození”).

Alebo keďže pravá mozgová hemisféra zodpovedá za emócie a ľavá za racionalitu a ovládajú opačnú polovičku tela, v emocionálnom vytočení je lepšie presunúť váhu na pravú nohu, stimulovať tým ľavú hemisféru – a postupne sa ukľudníme. 🙂 Ale u Hansona a Mendiusa som sa dozvedela niečo navyše: Keď sa zmení naša myseľ, zmení sa aj náš mozog. Duševná činnosť vraj reálne vytvára nové neurálne štruktúry. To značí, že aj letmé myšlienky a pocity môžu na našom mozgu zanechať trvalé stopy.

Napríklad u taxikárov v Londýne, ktorí si musia zapamätať obrovské množstvo poskrúcaných uličiek, sa vyvinie väčší hippocampus, tá oblasť mozgu, ktorá je kľúčová pre vizuálno-priestorové spomienky. To preto, lebo táto časť mozgu je častým používaním extra “vybodybuildovaná”. A podobne, keď sa stávame šťastnejšími, začína byť aktívnejšia ľavá čelná strana nášho mozgu.

To, čo sa deje v našej mysli, formuje náš mozog. Preto môžeme použiť svoju myseľ na to, aby sme zmenili náš mozog k lepšiemu. Na to potrebujeme poznať, ako taký mozog funguje.  Tu je k tomu pár faktov:

Mozog pozostáva z asi 100 biliónov neurónov. Každý neurón má priemerne asi 5.000 prepojení s inými neurónmi. Tieto prepojenia sa volajú synapsy.

Cez príjmové synapsy prijíma neurón signály od iných neurónov. Obvykle ide o výron chemikálií zvaných neurotransmittery. Tieto signály hovoria neurónu, či sa má aktivovať alebo nie. Či sa neurón aktivuje, to závisí hlavne od kombinácie signálov, ktoré v danom okamihu dostal. A naopak, keď sa aktivuje, vysiela cez svoje vysielacie synapsy signály iným neurónom a hovorí im, či sa majú aktivovať alebo nie.

Typický neurón sa aktivuje 5-50 raz za sekundu. Každý nervový signál je jeden bit informácie – náš nervový systém distribuuje informácie rovnakým spôsobom, akým srdce distribuuje krv do tela. Všetky tieto informácie široko definujeme ako myseľ, hoci väčšia časť z nej ne mimo nášho vedomia.

Mozog je primárny utvárateľ a hybná sila našej mysle. Je taký aktívny, že hoci jeho váha je len 2% celej váhy tela, používa 20-25% všetkého telesného kyslíka a glukózy. A zvláštne je, že využíva rovnaké množstvo kyslíka a glukózy nezávisle od toho, či spí alebo premýšľa na plné obrátky.

Vedomé duševné udalosti sú produktom dočasného združenia synapsí, ktoré sa vytvoria a znova rozplynú ako drobné vodné víry, obvykle v rámci niekoľkých sekúnd. Ale neuróny vedia vytvoriť aj trvalé prepojenia tým, že mentálna činnosť využíva a tým pádom posilňuje tie isté synapsové prepojenia.

Mozog funguje ako komplexný systém a preto je silným zjednodušením, ak prisudzujeme nejakú funkciu (emócie, pozornosť) len jednej časti mozgu.

Mozog komunikuje s inými systémami nášho tela a tie zas komunikujú s okolitým svetom. Ale rovnako je formovaný našou mysľou. V tom najširšom zmysle pozostáva naša myseľ z mozgu, tela, prírodného sveta a ľudskej kultúry – a z mysle samotnej. Takže zasa: keď hovoríme o mozgu ako základe našej mysle, zasa silne zovšeobecňujeme.

Pretože mozog a myseľ sa vzájomne neoddeliteľne ovplyvňujú, urobíme najlepšie, ak ich budeme brať ako jeden vzájomne prepojený mozgovo-mysľový systém.