Včera večer Gabriel povedal, že mám zmeniť písanie. Že mám začať písať viac o svojom “videní”. Na to som zahlásila, že to je síce fajn, ale nebudem mať čo písať, pretože nevidím… a potom som išla spať.
Dnes (t.j. “niekedy v minulosti” pre vás) ráno som sa zobudila. Ešte chvíľu som ležala v posteli a počúvala rádio, ale potom sa rádio vyplo a to bol signál, že treba vstávať. Tak som sa na to teda odhodlávala 😛 , ale vtedy ma niečo napadlo (nepamätám si už, čo presne to bolo) a to viedlo k tomu, že som sa síce odkryla, ale zostala som ležať a nohami som do vzduchu napísala 1.000.000. A pritom mi prišlo, ako smiešne detinsky sa správam a že mám dobrú náladu, hoci vonku prší.
Otvorili sa dvere. Snažila som sa zaostriť, ale videla som, ako keby som oči mala plné krému. Len mi prišlo, že je to mama a hľadá ma – asi sa už čuduje, prečo som ešte nevstala. Hovorila som na ňu, ale nereagovala. Prišla k posteli, na ktorej som ležala, omaciavala odhrnutý paplón, ale mňa nevidela. Buď nevidela, alebo si ma proste nevšimla. Vyšla z izby.
Bola som z toho smutná a vstala som. Ako som odhŕňala paplón, zrazu som zacítila, že je to iný materiál – nejaká huňatá, výrazne modrá deka, veľmi hrubá. Vstala som a všimla som si, že na zemi sú porozkladané moje šaty, akoby z nich niekto urobil chodníček od postele k balkónovým dverám.
A vtedy mi došlo, že snívam. 🙂
Vyšla som z izby. V kancelárii som počula šelest. Čudovala som sa, pretože kamarát bol odcestovaný a vedela som, že tam nemôže byť – ale vtom vyšiel z kancelárie. Vôbec sa neprekvapil, pozdravil ma, šiel k môjmu stolu a sadol si, že niečo bude robiť. Ale miesto môjho stola s počítačom bol periňák, on ho otvoril a začal z neho vyberať všelijaké handričky a klásť ich na tlačiareň. Snažila som sa ho upozorniť, že je v sne, a tak som sa ho spýtala, či si uvedomuje, čo práve robí…
Nereagoval. Náramne som sa bavila: vedela som, že ani len netuší, že toto je sen. 🙂
Prestrih. Zasadačka; robili sme si niečo pod zub v mojej starej mikrovlnke, myslím, že tresku na mandliach, ten obal si pamätám. Zas niečo nesedelo a ja som vedela po celý čas, že snívam 🙂 . Prišla Saška. Nejaká bola nabrúsená. Doniesla si pangasiusa vo veľmi podobnom balení, že si ho ide urobiť, ale moja mikrovlnka jej nebola dosť dobrá a začala si zostavovať svoju prinesenú, modernú, novučkú a bielu. Niečo sa jej však nedalo zostaviť a začala vrčať, načo jej kamarát povedal, že nech použije starú, a ona hodne neochotne súhlasila.
Po celý čas som vedela, že snívam, a nesmierne som sa bavila, ale nechala som sa niesť dejom a neovplyvňovala som.
Ráno som šla na kyvadlo a dozvedela som sa, že štartujeme do snívania. Už mi to Gabriel spomínal dávnejšie, keď sme preberali Castanedu a jeho sedem brán snívania, z ktorých popísal len štyri. Vtedy som bola zvedavá, či mi prezradí všetkých sedem, a on súhlasil, ale že to urobíme naopak: ja že budem snívať a keď nejakú bránu dosiahnem, on ma na to upozorní.
Vtedy som zisťovala, kde vlastne som so svojimi “snívacími” praktikami. Snívanie som začala totiž celkom intuitívne, chaoticky a dlho trvalo, než som si uvedomila, že ho vlastne robím… Až keď som prvýkrát čítala Castanedovu knihu The Art of Dreaming (Zručnosť snívať), tak som zistila, že niektoré jeho zážitky mám aj ja – a teda že snívam! 🙂
Gabriel mi povedal, že som pred štvrtou bránou snívania, hoci ja si nijako nepamätám, že by som bola prešla treťou, ale je možné, že existujú rôzne cestičky – že dôležitá nie je brána, ale energia/zručnosť potrebná na to, aby človek postúpil ďalej.
Takže ak sa ide snívať, tak je načase, aby som napísala aspoň niečo o Castanedovych siedmich bránach snívania. Tentokrát som ako zdroj použila Wikipédiu, Vassaga, jedno video z Googlu a starú castanedovskú stránku. A tá sa mi intuitívne pozdáva najviac…
Zručnosť snívať
Zručnosť snívať (The Art of Dreaming) popisuje kroky potrebné na zvládnutie kontrolovaného snívania. Pomocou kontrolovaného snívania sa dosahuje stav plného vedomia.
Toltékovia línie dona Juana verili, že na dosiahnutie majstrovstva v snívaní treba prekonať sedem bariér, ktoré nazvali “sedem brán snívania”. V knihe Castaneda popisuje len štyri prvé brány. Každá brána, ak si správne spomínam, má istú “formu” a potom istú zručnosť/schopnosť, ktorú rozvíja. Castaneda niekoľkokrát opakoval, že prvý krok je prísť vôbec k tej bráne, kým druhý krok je prejsť ňou.
Techniky, ktoré Castaneda opisuje, nie sú ani tak techniky na dosiahnutie lucídneho snívania, ako skôr praktický návod, ako lucídne snívanie použiť na rozširovanie svojho vedomia. Keď počas snívania konáme istým spôsobom, môžeme v sebe vyvolať psychosomatické zmeny až priamo po “iný spôsob smrti” 🙂 . Celkove je toltécke snívanie postavené okolo predstavy “návratu do Raja” (a tým sa mi spája s Oscarom Ichazom, “tvorcom” enneagramu). Wikipédia popisuje prvé štyri brány (doplnila som svoje doterajšie výpisky z knihy, ale nie sú kompletné):
- uvedomenie si, že snívame (stabilizácia snového tela): K bráne prichádzame, keď v sne vieme cielene vyhľadať svoje ruky (alebo podľa Merilyn Tunneshende hocijaký iný predmet). Keď to dokážeme, presúvame pozornosť medzi snom a rukami. Pokiaľ si to interpretujem správne, tak ruky sú niečo ako “stabilizátor snovej pozornosti” – kedykoľvek nám začína unikať kontrola, kuk na ruky a znova máme kontrolu nad snom. Bránou prechádzame, keď sme schopní uvedomiť si pri zaspávaní, že zaspávame: “keď sme schopní vyvolať si stav tmy a pocit ťažoby počas zaspávania” (Wikipédia). Umiestnenie na tele je podľa Wikipédie v oblasti špičky V medzi palcom a druhým prstom na nohách. Toto som v Castanedovi nenašla, takže buď zle čítam, alebo je to niečia “nadstavba”. 🙂
- prepínanie sa medzi snami (používanie snového tela): K bráne prichádzame, keď sa jedna vec v sne začína meniť na niečo iné. Tieto premenlivé veci, ktoré vyzerajú ako skutočné, ale trochu “pokrivené” veci, predstavujú tzv. skautov – vyslancov inorganického vedomia v našom svete, ktorí nás dokážu pretransportovať do svojho sveta. Prechádzame cez ňu, keď sme schopní zaspať bez straty uvedomovania. Wikipédia: “Tiež sa o nej hovorí ako o praktike spoločného snívania (čo je podľa Castanedu, ako ho ja chápem, už štvrtá brána snívania 😦 ). V tele sa nachádza na vnútornej strane lýtok (toto si odniekiaľ pamätám a potvrdzujem).”
- vidieť sám seba spať a odísť od svojho spiaceho tela (cestovanie): Dostávame sa k nej, keď v sne vidíme sami seba a máme dostatočnú disciplínu, aby sme sa neobdivovali 😛 , ale odkráčali na naše naplánované pochôdzky. Wikipédia tvrdí, že sa vyrieši, keď sa fyzické a snové telo zjednotia. Ja si to pamätám inak a práve som dospela k presvedčeniu, že to ešte spracujem vo väčšej hĺbke a priamo z Castanedu. Podľa Wikipédie ju prekročíme, keď sme schopní kontrolovať Snového emisára (vyslanca; dreaming emissary). Ak sa dobre pamätám, v knihe je to trochu inak, ale to sa k tomu budem musieť vrátiť, pretože si teraz nepamätám, ako presne to v tej knihe je. Fyzicky je vraj umiestnená naspodu chrbtice.
- snívanie sna niekoho iného (toto píšem podľa knihy, nie podľa Wikipédie, kde je napísané, že ide o videnie – čo je nonsens; videnie je konečný stav, nie bariéra, a keby sa dosiahlo už na štvrtej úrovni, načo by boli zvyšné tri?) Teraz idem citovať Wikipédiu, ktorej v tomto momente neverím ani zamak: “K tejto bráne prichádzame, keď sme schopní vnímať energetickú podstatu každého prvku sna. Vyriešime ju, keď zaspíme v sne v tej istej pozícii, v ktorej sme išli spať v skutočnom živote. Prekročíme ju, keď sa zobudíme v tejto realite, umiestnená nie vo fyzickom, ale v energetickom tele.”
Potom je tu Vassago, ktorý uvádza všetkých sedem brán snívania. Vychádza pritom z tohto videa na internete:
Vassago popisuje tieto brány:
- Získať kontrolu nad svojou pozornosťou v sne. Najjednoduchšie je pozerať na veci. Pozrieť sa na ruky. Pozerať na veci. To buduje schopnosť udržať si v sne úmysel.
- Zobudiť sa z jedného sna do iného sna. To buduje schopnosť meniť sny podľa ľubovôle.
- Si v sne a vidíš sám seba spať. Musíš mať tento sen tak často, kým neprestane byť snom.
- Použiješ energetické telo ako prostriedok na cestovanie na iné miesta:
*na tomto svete
*v iných svetoch
*v snoch iných ľudí (tomuto hovorím dreamwalking). - Preklenutie (bridging).
- Premiestnenie (transporting).
- Prekročenie (transcending). Prekročenie hraníc tohto sveta.
Môj posledný zdroj brány číslo 5-7 rozvíja, ale mám aj s ním svoj problém:
- piata: Schopnosť používať snové telo v dennom živote v bdelom stave. Túto bránu preklenieme, keď si uvedomíme, že naše snové telo je rovnako konkrétne a pevné ako naše fyzické telo. Počas sna si uvedomujeme vnútorný monológ nášho snovho tela.
- šiesta: Premiestnenie fyzického tela na iné miesto. Prekročíme ju, keď sa nám podarí zastaviť vnútorný monológ nášho snového tela a vyvolať v sebe absolútne snové ticho. Toto ticho nás môže doslova zabiť.
- siedma: Prekročíte ju vtedy, keď dokážete ľubovoľne preskakovať medzi tichom prvej a druhej pozornosti celou svojou bytosťou.
Pri tomto texte je však napísané, že je možné, že piata až siedma brána sú špecifické vždy pre daného človeka. To sa mi nejako nezdá. Ak by to tak bolo, niektorí ľudia by nemuseli mať sedem brán, ale dvanásť, iným by mohlo stačiť päť… Tak prečo potom don Juan hovoril presne o siedmich?
A potom brána číslo 6: V iných Castanedových knihách sa popisuje don Genaro, ktorý dokázal používať svoje snové telo v bdelom svete, kým fyzické telo bolo niekde umiestnené. Dokonca si, myslím, spomínam, že nebolo dobré mať ich obe v tom istom mieste odrazu (alebo to bolo u Tunneshendeovej? 😕 ). Don Juan to vysvetľoval tak, že od istého stupňa snívania začne snové telo preberať funkcie fyzického tela a konať, akoby bolo fyzické telo. Aký význam má potom premiestňovať navyše niekam ešte aj fyzické telo? Prichodí mi to ako krok späť… Keď už ho nepotrebujem, načo sa ním zapodievať?
Pretože ja som “intuitívny snívač”, mnohé ma mätie. Berte toto ako štart môjho pokusu utriediť si myšlienky a zaradiť svoje vlastné skúsenosti do chlievikov, kam patria. A je to dosť chaotické: Ruky v svojom sne som videla tak akurát jedenkrát a vtedy som si aj uvedomila, že som v sne (prvá brána). Neviem o tom, že by som bola videla niekedy nejakého skauta alebo prekonávala nejakého strážcu brány, hoci podivnými tvormi sa to u mňa miestami priam hemží, ale nikdy ma neohrozujú (druhá brána). Zato sa pamätám, že som lozila tunelmi inorganického sveta, ktoré spomína aj Castaneda (tretia brána). Gabriel mi povedal, že som za treťou a pred štvrtou bránou snívania, hoci si nepamätám, že by som bola kedy videla sama seba spať (tretia brána). V sne cestujem bez problémov tam, kam si zmyslím (štvrtá brána). Ovládam dosť dobre dreamwalking a takisto ma vzali do inej reality (štvrtá brána). Moje snové telo nemá nijaký vnútorný monológ – ide a robí, nič si nehovorí. To môže byť tým, že si ho neuvedomujem (piata brána), alebo tým, že som ho už umlčala (šiesta brána)? A celkom z toho vypadol shapeshifting, teda menenie podoby snového tela. Toto vraj ovládali starí bosoráci, u línie dona Juana sa to spomína len okrajovo, myslím, že u Tunneshendeovej. Ja v sne shapeshiftujem pomerne bežne. Kam to zaradiť?
Takže toľko internet o bránach snívania. Teraz sa pustím do samotného Castanedu a aspoň tie štyri brány popíšem podrobnejšie. A dovtedy možno budem mať už aj nejaké vlastné skúsenosti s tým zvyškom… To by sa mi páčilo!
…
David Bowie – Within You (The Labyrinth)
Keď som sem tie videá dávala, robila som tak kvôli tomu “snovému” efektu – nepravdepodobné a nepredvídateľné situácie. Ale potom som sa započúvala a – ako aj inak – niečo som objavila… Hovorila som už, že na náhody od istého času neverím? 😛
Je to jedna veta, ktorú hovorí kráľ škriatkov. Pripomína dievčaťu, ako urobil všetko, čo od neho očakávala: “Krčila si sa od hrôzy predo mnou – tak som bol hrozný…” Najprv sa mi to zdalo nejaké “naopak”, ale potom som si uvedomila – nie je to presne to, čo som zažila pri anjeloch?! Neboli presne to, čo som od nich očakávala? A keď som predpokladala zlé – nestalo sa zlé?
A vtedy som si spomenula na inú vetu z pesničky: “žiť v tebe”… 😀 a bola som doma.
Takže pozor pri našich snových pochôdzkach – ak máme nevyriešené niektoré veci, rozhodne sa s nimi budeme musieť potýkať aj v snoch. Všetky nerovnováhy sa tam skôr či neskôr prejavia. Každý mylný predpoklad sa tam zhmotní, každý predsudok sa ukáže absolútne vypuklo. A z toho začarovaného kruhu je len jedna cesta von – vysporiadať sa s tým všetkým raz prevždy.
Ale som odrazu múdra, čo? 😛 Po koľkých rokoch? 😆
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Tak ja som niekde na začiatku, len pár krát sa mi podarilo ovplyvniť snívanie.
A práve dnes ráno po dlohom čase. Videla som velký dom ako činžiak a pozerala som sa ako manžel urobil fasádu. Na dvoch miestach bola zle nanesená a tak som si pomyslela, že by to mohol opraviť, lebo to vyzerá hrozne. Otočila som sa na bok a sen pokračoval. Už tam bolo zložené lešenie a manžel mal v ruke valček a zatieral fasádu. Len druhé miesto bolo ďalej a musel by si to lešenie posunúť. On šiel na kraj a ja som vedela, že sa prevážia dosky a on spadne. Kričal som, len už bolo neskoro. Prevážilo ho to a on letel dolu hlavou a zlomil si vaz. 😀 … ešte že to bol len sen.
Mám jeden nepríjemný sen. Vo sne sa mi snívalo, že spím a snívam sen a v ňom niekto blízky zomrel. V tom sne som sa zobudila a povedla si, uff, ešte že to bol sen, lenže som zistila, že to nebol sen, ale skutočnosť. Plakala som a bola nešťastná čo ma naozaj zobudilo. Potom som si uvedomila, že to bolo zdvojené snívanie, alebo niečo podobné. Neprajem nikomu zažiť. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Za tím väzom mal byť iný smajlík 😦 teraz vyzerám ako nedačná mnželka.
Páči sa miPáči sa mi
Podla dona Juana ked stretneme svojeho snoveho dvojnika tak umrieme, teda nesmieme sa nikdy stretnut.
Ja som bol spociatku velmi nadseny, ked som cital art of dreaming ale casom som zacal mat neskutocny strach, (vzhladom na veci popisovanev knihe) ze sa mozem zobudit niekde uplne inde, na mieste na ktorom nechcem preto je rekapitulacia dobry start a az po nejakej dobe zacat snivat 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Bolo to 15 rokov dozadu…
Páči sa miPáči sa mi
Nemyslím, že strach je dobrý sprievodca. Všetko je to vec osobnej sily… Ak ju máš, tak ustojíš hocijakú situáciu, do ktorej sa namočíš. Nebude to príjemné, ale ustojíš, pretože si v danom okamihu a na 100% – a tvojich 100% je už povážlivo vysokých – inak by si sa do tej situácie nedostal.
Pamätám sa, ako som sa smiala na Castanedovi, keď ho inorganické bytosti lanárili, aby povedal, že chce u nich zostať… Myslela som si: mne by sa to nemohlo stať… A vieš čo? Presne to som im povedala! Jednoducho som zabudla na všetky varovania a povedala som, že chcem ostať. A odvtedy viem, ako skončí môj príbeh. 🙂 Stačí na chvíľku byť nesústredený a nahodíš výhybky, že sa už môžeš len čudovať.
Našťastie, moja “výhybka” je zatiaľ to najlepšie, čo si dokážem predstaviť, takže si ani moc nenadávam. 🙂 (Ono to možno ešte príde po pár tisíc rokoch. 😀 )
Minule som dostala šancu vycúvať zo svojho prísľubu. Na silovom mieste sa mi otvorila “alej”, ktorá ma mohla dostať späť do mojej reality. Ani som tým smerom nepozrela. Už tam nie je. Moja voľba. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hi hi 😀 vždy som taký, aké sú vaše predstavy o mne 😛
Keď už ho nepotrebujem, načo sa ním zapodievať? hm.. myslíš ? A čo s tými, čo vnímajú len hmotné a ostatné zaznávajú? Prišla si sem, lebo si to chcela..áno chcela si zažiť všetko v tejto okrajovej časti vedomia, čo sa len zažiť dá 😀 ..je to prostredie tvorenia a ten pocit odlúčenosti od zdroja vás robí výnimočných a úžasných . 😀 Je toho ešte veľmi veľa, čo by ste chceli dokázať v žití ..teraz si predstav väzniteľov, ako čumeli do cely väzenia, keď im Peter odtiaľ zmizol a pokojne si vyučoval na predmestí Ríma hi hi hi 😀 . Vaša pozornosť priťahuje všetko, čo chcete zažiť 😀 a toto je jedno z najostrejších vnímaní :D..a bavila by ťa počítačová hra, ak by nemala svoju obtiažnosť 😀
Páči sa miPáči sa mi
Keď ja som sa ti dozvedela, Čiki, že vlastne som sem vôbec nechcela ísť… že som sa flákala mimo hmoty po väčšinu mojej existencie. Až som to jedného dňa prepískla, dostala som sa za hranicu ovládateľnosti a tak ma “strčili” do hmoty (bolo to v nejakom channelingu na Gaia Talks). Už som si dokonca aj spomenula na ten okamih… Takže pre mňa je toto skutočne trestnica! 😆
Aspoň že už sa necítim odlúčená. Načo ti je byť “úžasný” – a ničomu nerozumieť? 😛
Páči sa miPáči sa mi
Vieš mnohý hovoria, že tu majú trestnicu “peklo na zemi” . Ale je to tak? 😕
Čo ak to čo žijeme, vytvárame v sebe? Vieš .. predpokladajme, že pocity nás riadia
na našej ceste .., že, ak idem proti mojím túžbam, tak sa necítim dobre 😀 a ak
v tom pokračujem, tak ochorie aj moje telo..ale, ak idem s túžbou (s dobrým pocitom) tak, cítim prílevy energie s láskou a napojenie zo zdroja ..vieš dovoliť si všetko, čo je dobré ..niečo ako blaho zvesť, alebo dovolenie si prijať všetko, na čo mám nárok 😀 a nech sa niekto, čím chce ohradí ..táto cesta začína predsa, vždy túžbou a nech je akákoľvek ..stále je to túžba a následne, je to cesta za jej splnením 😀 a či sú to sny? Aj tie vznikajú vtedy, keď si nedovolíme prijať splnenie svojej túžby …stále vibrujeme kdesi medzi, pocitom nesplnenia a nenaplnenia
a práve to si ..dopriavame.. najviac 😀 hi hi hi. Je škoda, že práve v hojnosti vesmírnej energie si stále… dopriavame… jej akútny nedostatok, hoci zdroj preteká cez okraj ako kaša z hrnca ..my máme pocit, že niekoho o ňu okrádame hm 😕 😛 a pritom zdroj ju ponúka priam zaliečavo 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 Sú dve sady okolností – jedna je pre nás “externá” a nemáme na ňu priamy vplyv – máme vplyv len na to, ako ju v sebe interpretujeme. A druhá je “interná” a je dôsledkom toho, čo premietame do sveta naokolo. Nad tou máme plnú kontrolu.
“Externý” fakt je 🙂 , že toto je pre mňa trestnica. “Interný” fakt je, že ju mám nesmierne rada 😛 … ale trvalo hodne námahy, než som sa tam dopracovala! A len čo som tam bola, externý fakt sa zmenil a z trestnice sa stal Raj na Zemi. 😀
Treba sa len vzdať svojho pocitu ukrivdenia, nepatrenia, “byť iný” – a odrazu sú “iní” všetci tí ostatní a ty si presne na svojom mieste! 😆
Páči sa miPáči sa mi
Zdravím, prosím vás, neviete mi niekto poradiť ako zistím, či som stalker alebo snívač?
Páči sa miPáči sa mi
Martin,
tieto veci obvykle vie určiť osoba s dvojitou energetickou obálkou, ktorá vidí. (Oboje potrebuje byť naplnené.)
My sami to vieme odhadnúť tak, že sa pozrieme na našu minulosť a povieme si, či dosahujeme veci v sne alebo v svete hmoty. Pritom to “dosahovanie” v sne môže mať rôzne podoby: snívanie s otvorenými očami, náhle záblesky budúcnosti (vizuálne alebo pocitové), dlhý spánok bohatý na sny, tzv. tréningové sny, kde sa cvičíme na budúce situácie, snívanie o kontakte s inými bytosťami a podobne. Ak toto na svojej minulosti nevidíme, sme pravdepodobne skôr stalker.
No a výrazný stalker sa zas prejavuje navonok ako “herec”, dosahovač vecí cez úpravu svojho správania vždy v závislosti od situácie. Čiže muž/žena tisíc tvárí. 🙂
Jedno z toho by ti malo byť bližšie – tam by mala byť tvoja osobná sila. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hmm, podľa tohto budem asi skôr stalker, pretože z toho snívača sa u mňa vyskytovalo hlavne to dosahovanie pomocou snívania s otvorenými očami.
Ale neviem čo z toho pre mňa vyplýva? Stalking som nikdy nechápal, resp, nevedel som ako ho začleniť do každodenného života.
Páči sa miPáči sa mi
Stalkovanie je extrémna forma odosobnenia sa – môžeš byť čokoľvek, pretože nie si fixovaný na nič určité. V bežnom živote je to veľmi výhodné, pretože každú situáciu riešiš z pohľadu toho, čo je v danej chvíli najvhodnejšie, a nie z hľadiska toho, akú predstavu o sebe máš alebo chceš vytvoriť u iných.
Stalkovanie začína rekapituláciou a veľmi poctivým nulovaním všetkých energetických väzieb na situácie a ľudí z minulosti, prítomnosti a budúcnosti (tomu poslednému sa hovorí “hodiť očakávania cez palubu” 😛 ). Po anjelsky povedané 🙂 : namotať svoju emocionálnu energiu na svoju vôľovú energiu. Vôľovú vnímam ako našu dušu a emocionálna a mentálna energia sú v mojom vnímaní doplnkové informačné kanály a ochranný štít. Ak sa ti ich podarí namotať tak, že určujúci bude hlas tvojej duše, nie priania, citové poryvy alebo predstavy, tak si náramne “vytvrdíš” auru a prestaneš byť náchylný zachytávať hocijaké vibrácie z prostredia – dostaneš pod kontrolu svoju vlastnú energetickú výmenu s prostredím. Ja na toto “namotávanie” používam žam žung.
Páči sa miPáči sa mi
Zatiaľ dedukujem, že ženy majú ľahší postup cez brány snívania kvôli tomu, že o ne nemajú anorganické bytosti záujem, keďže tie vyhľadávajú len mužskú energiu.
Správne?
Ako majú toto riziko eliminovať muži – aby nezostali vo svete anorganických bytostí ?
Castanedu vytiahol z ich sveta D.Juan s pomocou svojej skupiny, ale kto nemá takú skupinu, čo má robiť?
Páči sa miPáči sa mi
Pokiaľ viem, u mužov je jedna jediná cesta – bezchybnosť v každom okamihu, teda aj predvídanie, aké riziko je pred tebou a nevliezť doňho cez nejaké nevysporiadané poryvy tvojho ega. Don Juan stále hovoril Castanedovi, že jeho “vnáranie sa” do všetkého ho môže stáť krk. Takže po anglicky “not indulging”, po slovensky “tvrdá sebadisciplína a -kontrola”. 🙂 A potom “always have a plan B”, teda stále mať poruke záložný plán. 🙂
Nemá význam báť sa toho, čo urobíš, ak sa chytíš do pasce… Podstatné je nechytiť sa 🙂 a ak toto nevyjde, tak potom dnes už sú ľudia psychicky tak ďaleko, že tadiaľ večne niekto brázdi a možno ho požiadať o pomoc. Castaneda tak vytiahol od nich Modrého skauta, pamätáš? 🙂 A ešte stále môžeš volať o pomoc energie (teda po mojom “anjelov”); tie sú síce inorganické vedomie, ale nie bytosti s ich obmedzeniami a keď ich zavoláš na pomoc, dokážu to tam poriadne “aufmischen” – neviem, ako sa to povie po slovensky, ale nezostane kameň na kameni. 😛
Ja mám na inorganických inú “taktiku”. Daj im, čo chcú. Daj im svoje vedomie. Vedomie zlenivie, ak nemôže poznávať, a je im nanič. Takže sa môžeš prestať cítiť “uväznený” a miesto toho si z nich urob “základňu”, z ktorej budeš štartovať guerillové výpravy do tohto alebo iných svetov – a vždy sa vďačne a s novými poznatkami vrátiš tam, odkiaľ si vyštartoval. Hovorím tomu “snívanie naopak”. Iste, musíš sa vždy vrátiť, ale keď to robíš dobrovoľne (a ver mi, je tam skutočne absolútne dobre 🙂 ), je v záujme všetkých zúčastnených, aby ťa púšťali, kamkoľvek si zmyslíš ísť. (A niekedy ti dajú dokonca sprievodcu, aby ťa niečo nedorantalo 😛 , keď si vyberieš “svet”, na ktorý ešte nemáš.)
Páči sa miPáči sa mi
K tým 7 bránam snívania:
“Snívanie – spolu so stopovaním patrí snívanie medzi akési piliere učenia Toltékov. Je to aktivita, vykonávaná v druhej pozornosti. Ide o aktivitu, pre ktorú sa inde používa termín lucidné (vedomé) snívanie – značí to toľko, že človek si plne uvedomuje, že sníva a toto uvedomenie aktívne využíva. Castaneda tomuto majstrovstvu venoval celú jednu knihu, “Umění snění”. V nej popisuje, ako ho don Juan postupne zaúčal do umenia snívania a trénoval v dosahovaní tzv. brán snívania. Z celkových siedmich brán popísal Castaneda prvé štyri. Ken Eagle Feather podáva popis všetkých siedmich vo svojej knihe “A Toltec Path” (“Toltécka cesta”):
* Brána prvá: bdelé snívanie – uvedomenie si, že snívate a udržanie si tohto uvedomenia po čo najdlhšiu dobu.
* Brána druhá: interdimenzionálne cestovanie – po prekročení prahu tejto brány už snívanie prestáva byť obyčajným snívaním. Interdimenzionálnym cestovaním sa myslí putovanie do sveta neorganických bytostí.
* Brána tretia: rozvinutie snového tela – totožné s “astrálnou projekciou” (mimotelové zážitky). Na tejto úrovni snívania sa učíte pohybovať sa v snovom tele.
* Brána štvrtá: cestovanie snovým telom – po dosiahnutí tejto brány sa učíte putovať do špecifických lokalít, buď v tomto fyzickom svete, alebo v oblastiach iných svetov, alebo môžete putovať snami iných ľudí.
* Brána piata: rozvinutie dvojníka – dvojníkom je tu vaše snové telo, rozvinuté do takej miery, že sa stáva vnímateľným inými ľuďmi, akoby to bola samostatná entita, nezávislá od vášho fyzického tela. Podľa tvrdenia dona Juana umožňuje rozvinutie dvojníka vyskytovať sa na dvoch rôznych miestach súčasne! A hoci dvojník nie je “z mäsa a krvi”, je skutočný.
* Brána šiesta: teleportácia – žiadne sci-fi zo Star Treku! Pri teleportácii údajne putuje fyzické telo do inej lokality spolu so snovým. Príkladom tejto úrovne/brány snívania bola napríklad levitácia Sestričiek, ktorú popisuje Castaneda v knihe “Druhý kruh síly”.
* Brána siedma: Vnútorný oheň – pozri výklad pojmu, uvedený nižšie.
Aktom snívania sa človek postupne – okrem toho, že si začne uvedomovať snovú povahu všetkého, teda i bežnej skutočnosti – rozpamätáva na seba, toho, ktorý práve spí a sníva. Tak sa, podľa dona Juana, vytvára most medzi obidvomi svetmi: “snovým” a tým každodenným, svetom konsenzuálnej reality. Týmto spájaním dochádza k spájaniu tonalu a nagualu a výsledkom je dosahovanie čoraz väčšej celistvosti. O význame majstrovstva snívania napokon svedčí aj dôležitosť, akú mu vo svojej duchovnej praxi pripisujú tibetskí lámovia. Tí praktizujú techniku vedomého snívania pod názvom Dzog-Čchen…
Napokon dodajme, že Toltékovia, ktorí ovládli majstrovstvo snívania vstupujú do tejto úrovne vedomia aj počas fyzicky bdelého stavu vedomia a vykonávajú v ňom mnoho aktivít (mnoho z toho, čo Castanedovi ukazovali don Juan a najmä don Genaro, vykonávali v stave snívania, čoho si Carlos, samozrejme, nebol vôbec vedomý).
Zažatie Vnútorného ohňa – vrcholný manéver toltéckych čarodejov. Zámerným pohybovaním zlučovacieho bodu po celom obvode svetelného vajíčka dochádza k postupnému zažínaniu všetkých svetelných vlákien, čím dôjde k “roztiahnutiu”/rozšíreniu vedomia po celom energetickom tele. Nastáva totálne uvedomenie a teda totálna sloboda. Obe pozornosti – prvá aj druhá, obe strany vedomia – ľavá aj pravá, sa spoja, splynú do jedného celku. Vedomie je potom “vystrelené” do tretej pozornosti. Podľa dona Juana, fyzické telo v tom okamihu vyvanie zo sveta, a predsa sa forma individuálneho vedomia uchová. (Podľa tvrdení niekoľkých súčasných Toltékov bol toto spôsob, akým don Juan Matus odišiel z tohto sveta.) Podľa náznakov dona Juana je tiež možné, aby sa človek, ktorý zažatím Vnútorného ohňa prestúpil do tretej pozornosti, vracal opäť do sveta fyzickej reality… ”
Citované z http://dreamingwolf.sk/Tol/co.htm
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Díky! Pri tomto rozpise už mám problém s oveľa menším počtom brán – ale zato s inými 😆 ! Siedmu by som už brala, šiesta mi ešte stále nesedí (v tej knihe sa Castaneda prepína medzi “reálnym” a “snovým” vnímaním jedna radosť a ja som to vždy brala tak, že videl snové telá báb; teraz mi skôr prichádza na um don Genaro, ako skákal cez vodopád alebo hore-dole zo skaly, ale to asi bude zas niečo iné, pretože pri tej skale to bolo vyslovene jeho snové telo 😕 ), ale totálne ma teraz vytáča zas tretia brána. Ja ju chápem tak, že už si v tomto bode telo aj jantárové telo (=snový dvojník) uvedomujú, že sú len časť celku a že sú spojení; do druhej brány si jantárové telo myslí, že je fyzické telo. Ale je haluz, že jantárové telo cestuje už v prvej a druhej bráne a štvrtá je zase popísaná ako “cestovanie snovým telom”… 😕 Logika teda asi bude nejaká iná, nie či sa putuje alebo kto putuje… 😦 Škoda, že Matus toto nikde nerozoberá!
No, neva, my to vyskúmame. 🙂 Raz. Nejako. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 Ešte ma napadlo: don Juan hovorí, že starí bosoráci si rozsvietili všetky emanácie vnútri svojej obálky (u nich to vraj bola “súťažná disciplína”) a že to ich viedlo do záhuby. Alebo si niečo pletiem?
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar, ďakujem za článok 🙂 čítala som ho už skôr no keďže mi umenie snívať až tak nejde … teda zatiaľ len som žasla či to môžem zažiť 🙂 … no čo sa mi stalo pred nedávnom ma dosť šokovalo … a potom prekvapilo a hneď som si spomenula na tvoj článok lebo mi to akosi nedá stále pokoj … bol to zvláštny sen… Bola som v byte u našich a sedela som na zemi chrbtom opretá o zrkadlové dvere vstavanej skrine. Sekundu som sa čudovala že tam som, bol slnečný deň a v byte okrem mňa nikto nebol. Zrazu som si trochu posmutnelá živo zapriala, aby to zrkadlo bol portál do iného pokojnejšieho sveta … z ničoho nič ma zrkadlo akoby začalo vťahovať dozadu, do seba… keď som sa pozerala pred seba cítila i videla som ten ťah no keď som sa pozrela dole na koľajničku dverí na zemi videlo sa mi že sa zároveň nehýbem ani o kúsok. V tom momente som cítila že som hlavou vzadu narazila do nejakej pevnej prekážky a zabolelo to tak že som si bola istá že som si musela rozbiť hlavu… Inštinktívne som si siahla na temeno a pozrela sa na ruku. Nič tam nebolo, žiadna krv. Ráno som sa už iba zobudila so silnou bolesťou hlavy. 😦
Celé to bolo uletené lebo som si vôbec nebola vedomá, že snívam, no mám pocit že niečo ma nasilu zastavilo a prinútilo ma pozrieť sa na ruku… tak nejak to hovoril aj Don Juan keď Castanedu varoval že by sa príliš strácal v meniacich sa veciach v sne a potom ma napadlo i to čo si hovorila že keď treba niekoho na pomoc príde… no ja som nikoho nevolala. Potom som sa na to pýtala Gabriela no asi som ho až tak asi nepochopila… povedal niečo také že som sama chcela ujsť alebo niečo podobné 😦
Neviem čím to bolo možno som až príliš podľahla náporu môjho parazita… neviem. No v ten istý deň mal so mnou Gabriel ešte raz pomerne ťažké chvíľky… toto už je však mimo témy no tiež v tom nemám celkom jasno no mám pocit že to spolu súvisí … Poobede som čo to rozoberala s krídlatými a zrazu som sa ocitla v tmavom vesmíre… obzerala som sa okolo a zrazu ma napadlo čo tak ísť za jeho hranice … hneď som pri sebe cítila Gabriela že pôjde so mnou, vôbec ma neprehováral … tak som sa šinula a letela a veľa som toho nevnímala… zrazu som vedela že sme už na konci … vnímala som tam nejaký portál (nenapadajú ma iné slová). V tom momente asi Gabrielovi došlo ktorá bije lebo ma chcel zdržať, premyslieť si to , spomaliť. No ja som to vôbec nevnímala, bola som nedočkavá, zvedavá a tak som tam jednoducho vletela. Ocitla som sa v bielo-šedej hmote/priestore neviem… Prestala som rozmýšľať, proste som len bola, vznášala sa, zrazu mnou tá hmota začala prestupovať, videla som len ju. Prestalo mi to myslieť, strácala som sa v tej bledej hmote, no napodiv mi začalo byť dobre, páčilo sa mi to, cítila a videla som bledé krištáliky neznámej hmoty a pochopila som že sa v nich začínam strácať. Cítila som sa fajn no začala som pociťovať i nepríjemný pocit. Ten sa začal stupňovať a hneď to bolo 50:50. Nikam sa mi nechcelo, chcela som zostať, no tiež som cítila že ak neprestanem už sa nevrátim. No aj tak som zostávala tam. Nepríjemný pocit sa stupňoval až som zistila že ma niečo ťahá veľkou silou späť a v ušiach mi hučalo “rýchlo späť, rýchlo späť!” Až ma to vtiahlo späť do tela a ja som už iba nasilu otvárala oči. Neviem koľko to celé trvalo no bola som rovnako zarazená ako ráno… Gabriel iba krútil hlavou že si nemyslel že so mnou bude taká drina a že dvakrát za jeden deň sa mu toto s jednou osôbkou ešte nestalo… 😦 po tomto si asi zobral dovolenku 🙂 a ja teda neviem čo si o tom myslieť ešte to spracovávam… 🙂 hovorím že bláznivé na jeden deň !!!
Páči sa miPáči sa mi
Anjelicsue,
ťažko povedať… V tom prvom prípade by som povedala presne to, čo Gabriel (ale ja aj tak vždy hovorím len to, čo on 😛 ) – že si chcela uniknúť zo situácie a asi ťa to začalo vcucávať do inej dimenzie v tom istom priestore/bode (tvoj vnem, že sa nehýbeš a súčasne hýbeš). Proste sa zmenila tvoja vobrácia a nastavila sa na inú frekvenciu – a tým aj iný svet. Možno keby si bola išla tvárou dopredu, dopadne to lepšie. Vpredu máme energetickú obálku silnejšiu a odolnejšiu ako vzadu, takže nabudúce radšej vstaň a otoč sa, pretože chrbtom môžeš nachytať niečo, o čo dosť dobre nestojíš.
To druhé… Ako si opisovala tú bielu hmotu, pripomenulo mi to ich svet, keď je v pôvodnej podobe, keď z neho nevyrábajú obrazy pre naše vnímanie a chápanie. Na jednej strane pohodlný a nekonečne príjemný, na druhej strane desivý, pretože je taký… nijaký… 😕 Povedala by som, že si sa dostala až k nim. Budú hepi. 🙂 To oni veľmi nemusia, aby im tam niekto len tak špacíroval, ako ho to napadne… Hlavne ak niekedy pôjdeš cez nejakú bránu, vždy za sebou zatváraj dvere, keď ideš do ich “sveta”. (Ja tomu hovorím pre nedostatok lepších slov “Nebo”.) Už sa mi totiž stalo, že som tam so sebou dovliekla nejakého ksichta a oni ho potom plašili ako mačka myš. (A chytili.) 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Teraz som zistila, že mám tú knihu od Castadenu na stránke stiahnutú k čítaniu, aj som ju začala čítať, len som nedokázala udržať pozornosť pri nej, tak som ju odložila. Aj na knihy je potrebné určitým spôsobom dozrieť. 😀
Zrejme skúsim druhý pokus 😀
Páči sa miPáči sa mi
super link ďakujem 🙂 moje nové povinné čítanie teším sa 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar díky za odpoveď 🙂 pochopila som 🙂 že som si teda nemusela tak natĺcť hlavičku 🙂 no neva sem-tam je to potrebne 😀 no a v tom prípade aspoň chápem prečo ma chcel Gabriel zabrzdiť v rozbehu!!! no nestihol a potom ma teda pekne vyšmarili sa musí uznať…
preto si myslím že si Gabriel odo mňa asi potrebuje na moment oddýchnuť 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Ono to vyzerá na prvý pohľad hodne neškodne, ale ak sa dostaneš do kontaktu s ich vibráciou a sama nie si na ňu ešte pripravená, bývajú to desné pecky. Pamätám sa na časy, kedy som chytila kyvadlo do ruky a v momente ma rozbolela hlava alebo som nad ním zaspala. Vtedy som sa pýtala Yovmiela, čo so mnou je, a on odpovedal, že keby do mňa hustili dlhšie, tak mi uvaria mozog. (A potom mi ho asi uvarili a zjedli, lebo odvtedy nemám problém. Len si zasa nedokážem na nič spomenúť. 😛 )
Ak je to tak, tak je možné, že dostaneš nejaké cvičenia alebo úlohy – kvôli svojej vibrácii. Alebo ti pošlú niekoho (alebo niečo; podoby môžu byť rôzne), čo si s tebou zmieša energiu – a tým zdvihne tvoju vibráciu.
Páči sa miPáči sa mi
tak to sa teda teším na to škvarenie 🙂 vieš v poslednej dobe som Gabriela dosť otravovala 🙂 a dosť som sa aj pustila do Castanedu tak sa obávam čo si na mňa vymyslia … no dnes som bola plná energie a som si istá že to tak bude aj naďalej a basta 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Velmi si vazim, vsetko, co tento clovek napise a tu je vyjadrenie k zvysnim branam.
As for the further gates, they are mileposts as well, but they involve indescribable processes. They are: 5)changing the shape of the cocoon, 6)changing the shape of the forms we use… both in waking and sleeping dreaming, and 7) acquiring higher awareness in all domains (this means using forms as needed from the perspective of the double at all times).
Páči sa miPáči sa mi
Sadf,
YESSSS! 😎 Si poklad… Toto mi dáva sakramenský zmysel… To by znamenalo: 5: presunúť kotviaci bod kamkoľvek (hovorili, že potom človek vyzerá ako čiarka s jedným koncom ako svojou obálkou a druhým koncom ako svojím kotviacim bodom a bolo tam ešte čosi o stočení do slučky, čo som však nepochopila); 6: shapeshifting a 7: ešte neviem, ale jedného dňa sa dozviem 🙂 … Odkiaľ to máš? Kto je autor?
Páči sa miPáči sa mi
Je to z newseers fora.
http://newseers.ning.com/
To je komunita, ktora vznikla okolo thetoltecpath http://thetoltecpath.wordpress.com/
A autor je Jaggg, uzasna bojovnicka, usudzujem podla jej komentarov na toltecpath, i prispevkov na fore, pretoze dodava informacie, ktore su autenticke a unikatne.
Vklude tam rozprud diskusiu, akosi to stagnuje poslednou dobou 😀
Páči sa miPáči sa mi
ja mávam počas noci snovú paralýzu … prosto sa v noci zobudím na to, že sa nemôžem pohnúť, mám strach a podobne .. akoby ma vo vnútri tela triaslo … raz sa mi sníval taký živý sen … krútilo ma uprostred postele, alebo som bola hore nohami vedľa tela a tak isto mnou veľmi krútilo .. pociťovala som strah a chcela som sa dostať naspäť k telu alebo aby som sa zobudilo … neviete čo to bollo?
Páči sa miPáči sa mi
Neviem ale viem ako sa z toho dostať ak ti to je veľmi nepríjemné 🙂 … stačí pohnúť prstami na nohách alebo rukách … krútenie postele môže byť AC 🙂 …. http://bubuska.wordpress.com/2011/05/02/astralny-navrat/
Páči sa miPáči sa mi
hm dnes som polku sna kutral vo vreckách a mal som tam to čo vždy- mobil a autobusovú kartu a obsah sa mi aj menil- občas som tam mal centy občas mi chýbal mobil alebo karta… lenže mi akosi netrkne toto je sen … tak zaexperimentujem a skúsim oklamať vedomia tým, že si celý deň budem hovoriť Áno, toto je sen, sníva sa mi. a zhmotním/zvizualizujem vedľa seba stoličku alebo ten obraz. (alebo aj niečo iné 😛 )
Páči sa miPáči sa mi
Zdravím…je tu dosť komentov dúfam že aj na mňa príde rad 😀 chcel by som sa spytat na názor lebo neviem presečo sy mám otom myslieť 😀 : Dnes z rána som sa vedomo zaspal ked som citil ako telom prechádza ten divný pocit pretaženia videl som za tmy svoju izbu najprv som sa otočil na bok a potom ma to tiahlo smerom hore asi tak meter a dopredu smerom k nohám cítil som strach tak som sa ocitol zas v posteli a nehal som to isté prebehnut znovu nato som sa uvedomil na zemi pri posteli nemohol som sa pohnúť chcel som zavolat na brata (nikdy pri podobnych snoch niesom priplnom vedomi tak občas zavolam brata aby sa prišiel pozriet na situláciu) ale nešlo to lebo som mohol ovládať iba bránicu a dych neskôr som sa rozhybal a zvyšok sna som sa rozprával s bratom…
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem za túto stránku 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zdravim…som 17-ročný chalan ktorý sa o takéto veci už nejakú dobu zaujíma , ale som to zaťial neskúšal, tak by som sa chcel opytať ako by som mal začať.
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj, skusim poradit moju metodu. Precitaj si na tomto blogu nahodnych 30 clankov a potom poloz otazky, ktore v tebe zarezonuju najsilnejsie. Poloz ich hlavne sebe, ci nahodou nieco nezablika. A potom dalsich 30 clankov a dalsich 🙂
Páči sa miPáči sa mi
diky, skusim to…..mimochodom kdesi som cital ze ked chce niekto zacat s kontrolovanym snívaním by sa mal poradit s niekim kto je v tom zbehlejsi …lebo ja nikoho takeho nepoznam a chcel by som s tm zacat…..
Páči sa miPáči sa mi
mne sa stalo ze som sa zobudil pozrel na hodinky a ešte som mal tak pol hodinku času nez som normálne staval, tak som ležal na posteli a z ničoho nič zaspal ..v tom sne som bol v mojej izbe na intráku chvíľu som ležal potom som sa postavil a nejaký hlas mi povedal že ” pozri sa na ruky” tak som sa asi 3-4 ráz pozrel na ruky potom som zbadal nejaký obrys človeka na rohu mojej postele tak som vyskočil a chcel som ho kopnúť lenže moja noha cez neho prešla ako cez ducha tak som dopadol na nohy na zem potom som sa otocil a skokom z miesta som skočil tak 5 metrov vzdialený radiátor a keď som letel mal som pocit zníženej gravitácie keď som potom dopadol na radiátor tak som sa pozrel oproti na dvere a zrazu sa otvorili a z nich vybehol další nejaký obrys ktorý išiel rýchlo ku mne ( tých dverí sa z neviem akého dôvodu bojím,)a potom si pamätám ze som si len cupol a ocitol sa v strede izby….a potom som sa zobudil…….neviem si vysvetliť čo to všetko malo bližšie znamenať ??
Páči sa miPáči sa mi
ked ležím v posteli sledujem svoju izbu a takmer neviditelné ruky prípadne nohy a nemožem sa odtrhnúť v oblasti hlavi je to len sen ktorý sa vytvorí skrz pootvorené viečka a ruky si domýšlam alebo to má niečo spoločné s AC?
Páči sa miPáči sa mi
bud som napísal riadnu kravinu alebo je to tu mrtve
Páči sa miPáči sa mi