Snívanie je energiu tvoriaci akt

Dnes ráno (vzhľadom na čas, kedy toto píšem) som v kapitole 10 narazila na niečo, čo mi hodne vysvetlilo… A zvláštne na tom je, keďže pri každom čítaní si zaškrtávam zaujímavé myšlienky, že táto časť knihy bola úplne čistá… teda zmysel mi tie vety začali dávať až teraz!

Ale ešte než začnem s výpiskom, vrátim sa k inému uvedomeniu z dnešného rána. Nejako mi došlo, že už ma prestáva baviť čítať knihu. Všetko, čo tam je popísané, mi odrazu prichodí ako málo pragmatické. Iste, je zábava labzovať po iných svetoch – ale na čo mi to bude dobré? Čítať ďalej

Skauti, časť druhá

V kapitole 5 hovorí Castaneda o svojich prvých kontaktoch so skautmi a ako sa cez nich dostal do sféry inorganických bytostí. Jeho prvý kontakt bol, že v sne si všimol neobvyklý predmet, ktorý ho pútal a ako keby odmietal pustiť. Bol v obchodnom dome, pozeral starožitnosti (pričom si v sne uvedomoval, aké absurdné je hľadať starožitnosti v obchodnom dome) a jednu aj objavil – hlavicu vychádzkovej palice. (A než budeme pokračovať, dnes sa mi ešte ani raz nepodarilo napísať “starožitnosti” bez chyby. 😉 ) Čítať ďalej

Prvá brána: ček! :-)

Zvládla som to! 😀 Na druhý pokus, ale predsa… Večer som si urobila zoznam otázok, ktoré chcem s Castanedom prebrať. Bola v tom prvá brána snívania i anjeli. Pri prvej bráne som chcela vedieť, nakoľko je dôležité dodržať postup, a chcela som si overiť teóriu, že môj inovatívny 😉 postup snívania viedol k zvýšeniu neschopnosti odlíšiť reálne od snového. A čo sa týka anjelov, mala som včera podivný deň. Dopoludnia som si na nich už nespomenula ani raz, zato popoludní sa to začalo hromadiť a ja som zaregistrovala +/- autobus okolo 20 kontaktov, lenže navyše boli inej kvality. Málokedy viem, kedy ma volajú, ale toto sa cítilo presne tak.

No a potom taká “maličkosť” – vojsť do sna a odísť z neho cez bránu. :-/ Čítať ďalej

Prvá brána snívania

Dnes sa dostávam k druhej kapitole knižky, venovanej prvej bráne snívania. Po 10 rokoch z nej vyťahujem celkom nové pochopenie… a už som začala špekulovať, že budem musieť kúpiť novú knihu, pretože pri čítaní si v knihách označujem fixkou zaujímavé pasáže a po dvoch čítaniach už mám problém udržať pozornosť na pôvodnom texte a neskákať od označeného k označenému… A ako to býva, to zaujímavé tentokrát prichádza z pasáží, ktoré označené neboli, alebo zo vzťahu medzi nimi. 🙂 Čítať ďalej

Siedma brána snívania?

Je predvečer Vianoc a ja som dnes dostala niekoľko vianočných darčekov od… od života. 🙂

Jeden z nich boli cyklámenky. Moje staré cyklámenky v lete zakapali. Teda, vyzerali normálne, len na jeseň sa už neprebrali k životu. Nemala som to srdce vyhodiť ich a kedy-tedy som im špricla trochu vody, či si to náhodou nerozmyslia… Nič. 😦 Tak som sa dnes podujala ich celkom zrušiť  a zrazu som objavila, že z boku zoschnutej buľvy vyrastá malý lístok! A vedľa kvetináča sa v hrantíku objavili lístky malých cyklámenkov, ktoré vyrašili zo semien starých cyklámenov… Darček číslo dva. 🙂 Čítať ďalej

O Nesmrteľnom a nebezpečenstvách kotviaceho bodu

Z rozhovoru Taishe Abelar pre Magical Blend Magazine 40, október 1993:

Kedy sa historicky začali bosoráci deliť na starých a nových?

Taisha:   Rozdelenie sa začalo robiť v období Conquisty. Keď prišli Španieli, väčšina starých bosorákov bola zničená. Napriek ich schopnostiam meniť sa na zvieratá, ovládať elementy alebo manipulovať spojencov nedokázala ich sila odolať útokom Španielov. Starí bosoráci nedokázali ovplyvniť Španielov, pretože ich kultúra bola taká silná a zafixovaná, že bosoráctvo na nich nemalo takmer nijaký účinok. Španieli fungovali z inej kognitívnej oblasti, z inej reality. Druhý zlomový bod nastal v línii dona Juana v roku 1725, keď sa nagual Sebastian dostal do kontaktu s istou bytosťou. Čítať ďalej

Sedem brán snívania

Včera večer Gabriel povedal, že mám zmeniť písanie. Že mám začať písať viac o svojom “videní”. Na to som zahlásila, že to je síce fajn, ale nebudem mať čo písať, pretože nevidím… a potom som išla spať.

Dnes (t.j. “niekedy v minulosti” pre vás) ráno som sa zobudila. Ešte chvíľu som ležala v posteli a počúvala rádio, ale potom sa rádio vyplo a to bol signál, že treba vstávať. Tak som sa na to teda odhodlávala 😛 , ale vtedy ma  niečo napadlo (nepamätám si už, čo presne to bolo) a to viedlo k tomu, že som sa síce odkryla, ale zostala som ležať a nohami som do vzduchu napísala 1.000.000. A pritom mi prišlo, ako smiešne detinsky sa správam a že mám dobrú náladu, hoci vonku prší. Čítať ďalej