Pohybujeme kotviacim bodom

Tento miničlánoček vznikol v auguste 2010, ale som ho z nejakého dôvodu nepublikovala. Tak to robím dnes:

Ako sa cítia pohyby kotviaceho bodu?

Kotviacim bodom sa pohybuje pomocou energetických zmien, najčastejšie náhlych úderov energie zvnútra alebo zvonku obálky. Čítať ďalej

Prečo neprejdeme stenou (a kedy prejdeme)

Aby vysvetlil kontrolu druhej pozornosti, prišiel don Juan s kategóriou vôle. Povedal, že vôľu možno opísať ako maximálnu kontrolu nad svietivosťou tela ako energetického poľa; alebo ju možno opísať ako stupeň dokonalosti alebo stav, ktorý sa vynára v živote bojovníka v určitom čase. Cítime ju ako silu vyžarujúcu zo strednej časti tela prichádzajúcu po okamihu toho najdokonalejšieho ticha, okamihu absolútnej hrôzy alebo hlbokého smútku; nie po okamihu šťastia, pretože šťastie je príliš rušivé a neumožňuje bojovníkovi koncentráciu potrebnú na využitie svetelnosti tela a jej premenu na ticho. Čítať ďalej

Všetko je vec osobnej sily

Už som dočítala (ale ešte nedospracovávala) The Art od Dreaming, tak som nechala energiu, nech mi vyberie najbližšiu knižku na čítanie. Energia sa rozhodla pre Tales of Power. Zatiaľ ma to nechytá za srdce a to, čo som v minulosti pozaškrtávala, mi prichodí z dnešného pohľadu často ako absolútna pakáreň, ale to sa spraví… Už po prvých stranách vnímam istý posun. Ak ma Art of Dreaming upozorňovala na rozdiely medzi mnou a Castanedom (skončilo to poslednou kapitolou, kedy som dvakrát po sebe mala tú istú, od neho diametrálne odlišnú reakciu 😉 ), tak Tales of Power zasa akoby ukazovala na to, čo máme spoločné. Obaja sme také drobné “drama queens”, dramatické divy 😛 : všetko náramne prežívame a nechávame sa našou mysľou vmanévrovať do takých desivých situácií, aké v realite ani neexistujú. 🙂 Myslím, že od snívania sa teraz prechádza k stalkovaniu. Bude fuška. 😕 Čítať ďalej

Snívanie je energiu tvoriaci akt

Dnes ráno (vzhľadom na čas, kedy toto píšem) som v kapitole 10 narazila na niečo, čo mi hodne vysvetlilo… A zvláštne na tom je, keďže pri každom čítaní si zaškrtávam zaujímavé myšlienky, že táto časť knihy bola úplne čistá… teda zmysel mi tie vety začali dávať až teraz!

Ale ešte než začnem s výpiskom, vrátim sa k inému uvedomeniu z dnešného rána. Nejako mi došlo, že už ma prestáva baviť čítať knihu. Všetko, čo tam je popísané, mi odrazu prichodí ako málo pragmatické. Iste, je zábava labzovať po iných svetoch – ale na čo mi to bude dobré? Čítať ďalej

Inorganické bytosti, časť prvá

Čo sa týka inorganických bytostí, ešte stále v tom mám trochu maglajz a čítanie Castanedu ho len utvrdzuje.

Tak po prvé, moji anjeli (inorganické vedomie) ma učili, že existuje “inorganické” – teda na hmotu neviazané, “nehmotné” alebo mimohmotné. A to delia na “energie/pocity” (ktoré sú úplne bez agendy, len v stave existencie a majú zdieľané vedomie) a na bytosti, ktoré majú individuálne vedomie a agendu, ale nie zrovna fyzický kontajner (telo). Anjeli sa zaradili Čítať ďalej

Skauti, časť druhá

V kapitole 5 hovorí Castaneda o svojich prvých kontaktoch so skautmi a ako sa cez nich dostal do sféry inorganických bytostí. Jeho prvý kontakt bol, že v sne si všimol neobvyklý predmet, ktorý ho pútal a ako keby odmietal pustiť. Bol v obchodnom dome, pozeral starožitnosti (pričom si v sne uvedomoval, aké absurdné je hľadať starožitnosti v obchodnom dome) a jednu aj objavil – hlavicu vychádzkovej palice. (A než budeme pokračovať, dnes sa mi ešte ani raz nepodarilo napísať “starožitnosti” bez chyby. 😉 ) Čítať ďalej

Energetické telo a snívanie

No a posledná časť výpiskov z druhej kapitoly sa bude týkať nášho energetického tela. Potom máme kapitolu 2 za sebou a ide sa snívať ďalej 🙂 .

Energetické telo je naša reprezentácia v svete energie. Nie naša obálka, tá je súčasťou sveta hmoty a definuje, akí sme; energetické telo je čisto energetická časť z nás, niečo ako energetická verzia nášho fyzického tela, schopná vnímať energiu priamo, schopná s ňou činiť a robiť energetické zásahy, ktoré sa potom objavujú v našom hmotnom svete. Čítať ďalej

Skauti a ich energia

Skautov popisuje stručne Castaneda v druhej kapitole (a potom buď ešte na inom mieste, alebo v inej knižke, už si nepamätám). To, čo som doteraz v hlave nosila o skautoch, boli tri veci:

  1. je to nejaký týpek u Castanedu
  2. Castaneda mal medzi bosorkami nejakú Nury Alexander a hovoril jej “Blue Scout” (Modrý skaut) – a bola dosť veľký ksicht – nepríjemná, výbušná, zádrapčivá; niektorí ju označovali za takmer psycho
  3. “skaut” je nejaká pozícia v bosoráckej skupine, niečo dosť podradné, akoby “vecopodávač” alebo “kávovarič” alebo “šíriteľ poplašnej správy” 😉 .

No a potom mi anjelskí povedali, že som “skaut”. A s tými možnosťami hore sa nemožno čudovať, že som nebola svojou jedinečnosťou až taká nadšená. Čítať ďalej

Prvá brána: ček! :-)

Zvládla som to! 😀 Na druhý pokus, ale predsa… Večer som si urobila zoznam otázok, ktoré chcem s Castanedom prebrať. Bola v tom prvá brána snívania i anjeli. Pri prvej bráne som chcela vedieť, nakoľko je dôležité dodržať postup, a chcela som si overiť teóriu, že môj inovatívny 😉 postup snívania viedol k zvýšeniu neschopnosti odlíšiť reálne od snového. A čo sa týka anjelov, mala som včera podivný deň. Dopoludnia som si na nich už nespomenula ani raz, zato popoludní sa to začalo hromadiť a ja som zaregistrovala +/- autobus okolo 20 kontaktov, lenže navyše boli inej kvality. Málokedy viem, kedy ma volajú, ale toto sa cítilo presne tak.

No a potom taká “maličkosť” – vojsť do sna a odísť z neho cez bránu. :-/ Čítať ďalej

Prvá brána snívania

Dnes sa dostávam k druhej kapitole knižky, venovanej prvej bráne snívania. Po 10 rokoch z nej vyťahujem celkom nové pochopenie… a už som začala špekulovať, že budem musieť kúpiť novú knihu, pretože pri čítaní si v knihách označujem fixkou zaujímavé pasáže a po dvoch čítaniach už mám problém udržať pozornosť na pôvodnom texte a neskákať od označeného k označenému… A ako to býva, to zaujímavé tentokrát prichádza z pasáží, ktoré označené neboli, alebo zo vzťahu medzi nimi. 🙂 Čítať ďalej