Channeling s Gabrielom z 26.4.2024:

Veliký, neviem, či sa počujeme… Mám teplotu či čo.

🙂 Nemáš. Si len unavená.

Mne by ani tá teplota nevadila. Len v poslednom čase ťa veľmi nepočujem ani necítim.

Hovoril som ti – je to tým, že si sa neustálila, ako čo ma ideš vnímať. Vnímaním sa posúvaš do energie, ale tvoje vnímanie je vnímanie človeka a je stavané na vnímanie bytostí. Kým si ku mne pristupovala ako k bytosti, vnímala si ma jasne a presne. Ako energiu ma vnímať nedokážeš, pretože na úrovni energie niet rozdielu medzi tebou a mnou. Potrebuješ svoje vnímanie stiahnuť späť do „bytosti“, aby si ma začala znova vnímať. Dovtedy budem len hlas v tvojej hlave, ktorý môžeš byť rovnako dobre ty sama.

Ale ako to mám urobiť?

Cez vizualizáciu. Vediem ťa predsa, aby si mi vykresľovala miesto, do ktorého môžem vstúpiť. Nepotrebuješ mi dávať črty tváre, len potrebuješ umožniť, aby sme ty i ja boli len herci v niečom väčšom. Nevieš hovoriť so všetkým – a teraz, keď máš ešte navyše aj odpor voči Otcovi, nemáš sa ako ustáliť. Musíš späť do príbehov, kde sa niekde stretneme a niečo si porozprávame. S energiou sa nedá hovoriť, lebo energia nemá ústa. Postava ústa má. Potrebujem sa stať postavou. 🙂

OK, tak toto sa mi hodí. Pokúsim sa to znova obnoviť… lebo naposledy som sa už nedokázala ani dostať domov.

Už som ti vravel – blokoval som ťa. S nami sa spájaš cez emócie. Tie máš ako bytosť, nie ako energia. Ale keď ideš domov, meníš sa na energiu a zakaždým sa vrátiš menej a menej cítiaca. Takto o teba prichádzame. Mrzí ma, že ťa manipulujem, ale kým si nepresne napojená a nevnímaš nás, musím blokovať tvoje napojenie na čokoľvek iné. Aj na membránu. Nemôžem ťa tam pustiť, lebo kontakt s membránou a domovom ťa energeticky mení a vzďaľuje od nás.

No, teraz si dosiahol, že sa cítim ako totálny lúzer. A to sme tak pekne vyštartovali… aj s tou knihou. Práve preto som dnes začala písať – mám pocit, že sa to zasa zastavilo. Robím niečo zle?

🙂 Nie. Robíš, ale nevieš, čo a prečo. Máš dôveru?

Nie veľmi, ale nejakú zo seba ešte dokážem vyžmýkať. 🙂

Tak žmýkaj. Veci sa dejú na pozadí – lenže ty sa už začínaš pohybovať preč od svojho sna.

To značí, že nemám začínať nový príbeh?

Nie. Energia nasleduje pozornosť. Venuj sa tomu poslednému príbehu a priprav si jeho marketing. Stále s ním rob. Tvoja energia potrebuje byť na ňom, nie na niečom novom. Rozumieš mi?

Myslím, že áno. Ja ten nový príbeh priebežne budem detailizovať, ale obosielam naďalej vydavateľstvá a pracujem s tým starým.

🙂 Energia nasleduje pozornosť. Nezabúdaj na to.

A nie je to tak, že tým obosielaním poškodzujem zhmotnenie?

Nie. Vieš, čo chceš – a urobíš pre to maximum. A ak sa niekto ozve, tak znova prerušíš a rozvíjaš možnosť.

Otázka – a ozve sa ešte niekto?

🙂 Prečo by sa neozval? Príbeh je dobrý – bol by iným stál za „ukradnutie“. Prečo o ňom pochybuješ?

Nepochybujem o príbehu… pochybujem o procese, ktorým sa ho snažím premeniť na hmotnú knihu.

Premeníš ho na hmotnú knihu. Máš už predsa aj plán B. Nie je optimálny, ale dosiahne to isté. Priprav sa na plán B a nám prenechaj, nech sa staráme o plán A.

A teraz, v tomto okamihu… ako vyzerajú šance pre plán A?

🙂 Chceš vedieť dopredu – a ja ti dopredu nepoviem.

Pýtam sa na šance, nie na výsledok, Veliký!

Šance stoja presne tak ako predtým, než si dostala prvú pozitívnu odozvu.

Teraz už len nenatrafiť na niekoho takého ako prvýkrát.

🙂 A prečo nie? Páčilo sa im a boli by brali – za svojich podmienok.

Ale kniha by nebola nikdy vyšla, alebo by nebola aspoň vyšla pod mojím menom.

🙂 To nie. A preto sme zvýšili stávku. Pochybuješ o príbehu?

Nie. Hovorím ti, že o príbehu nepochybujem, ale toto oslovovanie vydavateľstiev mi vyzerá ako neschodná cesta.

Dotiahneš do konca?

Dobre; dotiahnem do konca. V schytávaní odmietnutí začínam byť preborník. 🙂

🙂 Správny prístup. Ak je cesta neschodná a teba to znechucuje, vracia ťa to stále do pozície neistého prosebníčka. Nie si neistá. Nepotrebuješ sa doprosovať. Ak to nikomu nebude stáť za vydanie, vydáš si to sama. Vieš, ako – to si si už premyslela. A pokračuje sa ďalej – na novom leveli.

Nemohlo by to byť trochu ľahšie?

🙂 Ale veď to je ľahké… ak dovolíš, aby to ľahké bolo. Dnes si uťahaná a ufňukaná. Ale už si sa k situácii postavila ako šikovný zhmotňovateľ, tak si jednoducho odpočiň a ide sa ďalej. A nezabúdaj – nevytváraj mantinely. Čím voľnejšie necháš energiu prúdiť, tým vyššia šanca, že sa tvoj cieľ naplní rýchlo. Každé „nie“, ktoré povieš, ti stavia tvoju vlastnú prekážku.

To ako že som mala súhlasiť s tou zmluvou? 👿

🙂 A hovorím niečo také? Bola to cesta, ktorá neviedla k naplneniu. Povedala si jej „nie“ a pozornosť aj energia sa presunuli inam. Toto „nie“ bolo potrebné. Ostatné „nie“ – napríklad „toto sa nikdy nepodarí“ – až také potrebné nie sú. Nejde o slovo, ide o negáciu istej časti energie. Rozumieš?

Myslím, že sa chytám. Negovala som energiu, ktorá neviedla k cieľu, a tá cesta sa tým zatvorila. A to je v poriadku, lebo inak by som sa po nej bola prdúskala ešte pol roka a nekonala. Takto som sa preorientovala znova na cieľ a pokračujem. Konám. A potrebujem si zabrániť vnímať niečo ako „zbytočné“ alebo „nefunkčné“.

Potrebuješ urobiť maximum, čo práve urobiť dokážeš. Ak si zo seba ešte nedala maximum, tak si negovala istú časť energie.

P.S.: 28.4.2024 som našla u Bashara toto: “Rob opatrenia (=konaj) každý deň, tak dobre, ako dokážeš, v každom okamihu, kedy dokážeš, [vo veciach, čo ti prinášajú radosť].” 🙂 Synchronicita. Keď ich necítim, pošlú mi potvrdenie inak. 🙂