Minule mi na kurze prišla nejaká otázka, o ktorej som si povedala, že to je tak “ľudské”, že nemá význam pýtať sa Gabriela. A spomenula som si, že som už dávno nehovorila s Carlosom.
Lenže otázku som si nezapísala a už pár dní si neviem spomenúť, o čom bola. Tak som sa včera aj tak vybrala na svoju lúčku a zavolala Carlosa. Povedala som si, že možno sa počas rozhovoru s ním vynorí. Čítať ďalej
Včera či predvčerom som mala dosť dlhý rozhovor s Otcom. Už pred časom som zistila, že ešte aj po pol roku cieleného prelaďovania vibrácie na tie štyri najvyššie (láska, radosť, pokoj a vďačnosť) lásku dám bez problémov, pokoj rovnako, vďačnosť ľavou zadnou – ale radosť nie a nie… Jednoducho mi to nejde. Asi som sa pridlho Čítať ďalej
Nadránom som sa rozprávala s Otcom a Gabrielom. Už ani neviem, čím sme vyštartovali… Vlastne, matne si spomínam. Najprv som hovorila len s Gabrielom a dotkli sme sa toho, že oni ma bezvýhradne akceptujú – problém je len s tým, že sa nedokážem bezvýhradne akceptovať ja sama. Proste nech robím, čo robím, s tou sebaláskou to u mňa akosi nechce klapnúť. 😕 Čítať ďalej
Nedávno som sa Gabriela pýtala, ako odlíšim jeho hlas od svojho vnútorného monológu. Už som spomínala, že som sa naučila na nich napájať zo svojho bežného vedomia a v tom je vnútorný džavot doma 😕 … Nevýhodu som si uvedomila, až keď nás Jeffrey Allen učil channelovať z vyššej mysle, v ktorej sa už náš vnútorný džavot nepremáva. Čítať ďalej
Ako sme vyštartovali s Anielom projekt Anielov kameň týždňa, začali mi chodiť upozornenia, že “anjel sa píše s j”. Od ľudí, ktorí si zabudli všimnúť, že Aniel sa píše s veľkým A a teda asi to bude meno, nie slovo z bežného slovníka… Niektoré upozornenia boli vecné, iné nie až tak: napr. “odkedy sa anjel píše s i?” nie je ani tak otázka, ako výrok “pozri, o čo som lepšia, pretože som na tebe našla chybu!” Tak ma to dohrialo i dala som verejnosti malý kurz gramatiky. 😉 Čítať ďalej
Ešte stále mám problém orientovať sa. V mojej hlave akoby boli dve bytosti – jedna mysliaca, druhá spoliehajúca na pocity a intuíciu. To by nebol celkom problém, keby sa názorovo aspoň okrajovo zhodovali 😉 . Čo ony ale obvykle nerobia.
Včera som skúmala jednu vec a zistila som, že nech zaujímam taký či onaký uhol pohľadu, stále sa len pohybujem v obmedzeniach chlievikov, ktoré som si pre tento svet vytvorila – a, žiaľ, tá vec nie je z “môjho” sveta, čiže prístup je absolútne nevhodný. Keď idete do Egypta a viete len po slovensky, márne budete lúštiť hieroglyfy. 😦 Sorry, to je realita. (Otázka je, čia realita to je. Táto jedna je moja.) Čítať ďalej
Zasa som sa dozvedela o sebe 😛 . Už som na poslednej kapitole The Art of Dreaming a čítam si o Death Defierovi. Jak som si ho nazvala? Nezomierač? 😉 Mala som so svojím postojom pravdu…
Fakt je, že čím ďalej za druhú bránu snívania som sa dostávala, tým menej ma veci “lákali”. A keď som sa dostala k časti o Nezomieračovi 😉 , tak som si to čítala už len ako rozprávočku. Čítať ďalej
Dnes ráno (čo pre vás bude najskôr “včera”), ako som načúvala svojim myšlienkam, dosť som sa zľakla. Neviem, či to je tým, že som prestala cítiť, že som sa dostala spod kontroly anjelov alebo návratom k toltéckym textom, ale začala sa u mňa rozmáhať bezohľadnosť. Najprv to bolo poznanie, že Čítať ďalej
Channeling s Gabrielom z 22. 8. 2018:
Veliký, ďakujem, že si.
Že sme. 🙂
Lenže vieš, keby som bola schopná pohľadu „sme“, tak nepocítim potrebu ti vôbec ďakovať. 🙂 Tak ako to je?
To, že niečo externalizuješ, ti dodáva pocit bezpečia. Kým nás delíš na „ja” a „ty“, tak tomu „ty“ môžeš ďakovať, Čítať ďalej
Channeling s Gabrielom z 22.7.2018:
Veliký, mám čas a tému… no, asi ani nie. Možno synchronicitu. Ako sa učím, tak vznikajú situácie, kde iní potrebujú to, čo som si práve prečítala… a tým, že im to odovzdávam, tak sa v tom sama upevňujem. Ešte stále nemám predstavu o tom, čo tie synchronicity sú. Čítať ďalej
