Od snívaného k snívajúcemu :-)

Meditácia, ktorá sa praktizuje v Suan Mokkh, sa nazýva Anapanasati, čo značí “uvedomovanie si dychu”. Pozornosť sa sústreďuje na dych, lepšie povedané na oblasť tesne pod nozdrami, kde dych vchádza do tela i vychádza z neho. Nič z toho, čo sa vďaka pozorovaniu dychu fyzicky, emocionálne či mentálne udeje, sa neanalyzuje, nepotláča, nerozoberá – len pozoruje. Cieľom tohto cvičenia je jednoducho rozvinúť svojho “vnútorného pozorovateľa”.

Obvykle nachádzame našu identitu v našich mentálnych a emocionálnych procesoch. Cieľom meditácie je najprv vytvoriť vedomie pozorujúce, ktoré by bolo stále zapojené pri našom prežívaní a vnímaní, a potom presunúť náš pocit identity do tohto pozorujúceho vedomia. Tento presun je vnímaný ako zobudenie sa, veľmi podobné na zmenu, ktorá nastáva, keď sa obyčajný sen stáva lucídnym snom. V okamihu, kedy si naplno uvedomíme, že snívame, sa naša identita presúva zo snívaného do snívajúceho. Čítať ďalej

Reklamy

O neznášanlivosti bosoráka

Nedávno som vo Felixovi Wolfovi našla pasáž, ktorá mi urobila nesmierne dobre na moju pochybujúcu dušičku… A tak ju venujem všetkým hľadajúcim, ktorí tak ako ja majú pocit, že vypadli z rytmu okolitého sveta:

V tejto pasáži sa Felix Wolf vracia domov, do Nemecka, a ide navštíviť svojich rodičov. Roky predtým žil na Srí Lanke a cestoval po Indii, objavil Castanedovo učenie a ako samouk sa začal pretvárať silou vôle na bosoráka. Po chaotických podmienkach a biede a úplne inom vzťahu k životu a smrti, ktorý zažil v Ázii, prichádza domov a zisťuje, že v Castanedových knihách nestojí nič o tom, ako sa má bezchybný bojovník správať voči rodine, z ktorej vyštartoval…

“Práve som začal žiť nový svetonázor podľa nových hodnôt. V ňom bolo obsiahnuté žiť v priamom kontakte s úmyslom, riadiť sa udičkami osudu a nie vnucovať mu svoje vlastné predstavy. /…/ Môj záujem a pozornosť sa sústreďovali na tiché poznanie, intuíciu, znamenia, udičky, synchronicity a iné prejavy ducha.” Čítať ďalej

Dosť času vo večnosti…

Uvedomenie si nestálosti vecí a používanie smrti ako poradcu sú ústredné stavebné kamene v učení dona Juana a v práci Castanedu. V žiadnom prípade nejde o intelektuálne či filozofické cvičenie. Nestálosť (po česky by to bolo lepšie: “pomíjivost”) treba chápať a cítiť na úrovni buniek. Musí byť skutočne hmatateľná a skutočne prítomná, aby ovplyvnila naše prežívanie. Tým, že potláčame realitu a konečnosť smrti, sami seba programujeme na sen, na virtuálnu realitu, v ktorej nič nie je konečné, kde sa správame, ako keby sme mali žiť naveky, kde slová a skutky v sebe nenesú hrozbu toho, že by mohli byť prípadne naše posledné. Čítať ďalej

Nemôžeš vyhovieť všetkým (a nemôžu všetci vyhovieť tebe)

“Spoločnosť ako taká je živý organizmus a správa sa ako organizmus. Každý pokus vyčleniť sa zo všeobecného popisu reality sa stretáva s podozrením, paranoiou a v konečnom dôsledku s prenasledovaním.” — Felix Wolf

Túto formulku poznám veľmi dobre z marketingu: You Can’t Win Them All (YCWTA), nemôžeš si ich získať všetkých. Nemôžeme urobiť reklamu, ktorá rovnako osloví všetkých. Niekto bude nadšený, inému sa otvorí nožík vo vrecku.

Ako deti sa učíme nebrať YCWTA do úvahy, snažíme sa byť obľúbení napravo-naľavo… ale ono to nejde. Keď nás niekto nemá rád, bolí nás to. Avšak za tou bolesťou sa skrýva presne ten mechanizmus, ktorý Felix Wolf popisuje v hornom citáte: existuje “zdieľaný názor” a kto ho porušuje, je nepriateľ. Z dvoch dôvodov: Čítať ďalej

Navigovanie životom s pohľadom upretým dopredu

Na Veľkonočný pondelok som využila trochu voľna a čítala som si ďalej vo Felixovi Wolfovi. Malo to dva účinky: jednak som tam našla zaujímavú pasáž a potom som sa dozvedela čosi, čo dalo do kontextu moje vlastné zážitky.

Už roky spomínam, že keď som začala čítať Castanedu, tak som zostala “zhypnotizovaná”, teda že text na mňa pôsobil na celkom mimoslovnej úrovni, že som dostávala informácie, ktoré v knihe ani neboli… U mňa to začalo Taishou Abelar, ktorá sa mi priamo nasťahovala do hlavy a chvíľku v nej strašila, až som nakoniec siahla po Castanedovi. Už presne neviem, v akom poradí som knihy čítala, ale mám podozrenie, že presne v tom, ako Wolf… Čítať ďalej

Umenie nastoliť vnútorné ticho: tichý pozorovateľ

V toltéckom učení Carlosa Castanedu sa objavila sada cvikov, ktorým hovoril Magical Passes, Magické kroky (a ja im hovorím Magické prechody, pretože umožňujú prechod do inej reality). Felix Wolf píše, že ich zmyslom bolo nielen nastoliť v organizme zdravú rovnováhu, ale že pomáhajú aj nastoliť v človeku vnútorné ticho.

Vnútorné ticho, teda schopnosť zastaviť náš nutkavý vnútorný monológ, je základným stupienkom, ak chceme vkročiť do mimofyzickej reality. Kým nie sme schopní zastaviť vnútorný monológ, vždy bude naše vnímanie obmedzované na naše súčasné videnie sveta (“videnie” v zmysle “interpretácia, ponímanie”). Čítať ďalej

Zmenené stavy vedomia majú jediný účel

“Jediným cieľom vstupovania do stavov ne-obvyklej reality je načerpať z nich to, čo potrebujeme, aby sme pochopili zázračnú povahu obvyklej reality.” — Carlos Castaneda

(The purpose of entering states of non-ordinary reality is only to draw from them what we need in order to see the miraculous character of ordinary reality.)

Zmenené stavy vedomia neslúžia na to, aby sme naháňali senzácie alebo predvádzali iným, čo všetko dokážeme – a tým vlastne prikrmovali svoju sebadôležitosť… Vo Felixovi Wolfovi som našla peknú pasáž, kde si spomína na svoje učenie u Castanedu. Don Juan kedysi povedal, že bojovník, ktorý dosiahol istú úroveň vedomia, akoby sa nachádzal v obrovskom strašidelnom dome  s mnohými tajuplnými izbami. Využívajúc svoje majstrovstvo vnímania môže teraz buď skúmať izbu po izbe – alebo môže dom opustiť.  Don Juan sa rozhodol vykašlať na všetky tie možnosti skúmania a dom opustiť priamou cestou do večnosti. Čítať ďalej

Nagual je most

No dobre, priznávam sa, že keď som to včera čítala, chichúňala som sa celkom neskromne. 😀 Kedysi som povedala, že sama seba vnímam ako “most”, po ktorom môžu iní prejsť… A všetci, kto sa teraz zdvíhate, aby ste hlasno a rozhorčene poukázali na moju sebadôležitosť, zhlboka sa nadýchnite… Vtedy som totiž povedala aj to, že každý z nás je mostom pre iných. V inom mieste, ponad inú roklinu a pre inú skupinu ľudí… ale každý z nás je mostom. Aspoň podľa mňa.

No a keď som včera čítala tento úryvok z Felixa Wolfa (=sedela som zas raz v čakárni u lekára), tak mi dobre pomastilo bruško to, čo tam stálo… Nebudem sa tváriť; aspoň na 5 sekúnd som si prichodila nesmierne dôležito. Potom som si spomenula na celý ten zvyšok môjho príbehu o mne a sebadôležitosť spľasla, ale tých 5 sekúnd stálo za to… 🙂 Čítať ďalej

Šťastný Vlk, cyklické a komplementárne bytosti

Pred časom som si začala listovať vo Felixovi Wolfovi. Čítal sa mi celkom dobre, len pri čítaní som stále mala pocit niečoho “ťažkého” – nie “negatívneho”, ale “pevného”, “nepružného”, “hranatého”. 😉 Najprv som bola nervózna, lebo som nevedela, čo za energiu cez riadky vlastne ťahám. Ale potom som sa dočítala, že Wolf je Nemec, a spomenula som si na časy, kedy som tlmočila nášho vlastného Nemca – veľmi osvieteneckého chlapíka a silnú osobnosť. Bol to ten istý pocit: ťažké, pevné, hranaté. 🙂 Hneď mi ostalo ľahšie na duši a miesto sebakontroly som sa mohla venovať textu. Čítať ďalej

Tieňový tanec s Univerzom

“Energetické vnímanie nie je nič uletené. Je to jednoducho vnímanie skôr, než sa dostavia myšlienky. Je to prvý a priamy dojem z niekoho alebo niečoho, ktorý máme ešte skôr, než začneme pomenovávať, porovnávať, posudzovať a kategorizovať. Následkom našej vrodenej posadnutosti myšlienkami väčšina z nás zabudla, ako vnímať energeticky.

Navigátor, či už na mori vedomia alebo na skutočnom mori, používa na navigáciu udičky. Takýmito udičkami na mori môžu byť majáky, znamenia, bóje, morské prúdy, poloha hviezd, smer vetra či prítomnosť čajok. Na mori vedomia, pri navigovaní životom samotným, sú navigátorovými udičkami prvky vnímania, ktoré sa odlišujú spôsobmi presahujúcimi myslenie, rozum a kauzalitu. Takéto udičky sú nezávislé od sveta myšlienok. Vlastne, čím menej myšlienok, tým jasnejšie sú udičky. Cyklicity môžu byť takýmito udičkami. Iné, oveľa bežnejšie udičky sú synchronicity, čo sú dve alebo viacero udalostí, ktoré spolu dávajú zmysel bez toho, aby boli kauzálne prepojené. Často na synchronicity nahliadame ako na nevysvetliteľné, prekvapivé alebo prakticky nemožné súhry okolností.” — Felix Wolf Čítať ďalej