Prečo nás vedia uraziť?

Od Chrisa Cadea prišiel mailom zaujímavý článok. Včera som práve pracovala na svojej “urážlivosti” a zistila som, že sa to hodne lepší, no a hneď na to som otvorila v maili text, z ktorého prerozprávam:

Keď nás niekto urazil, nie je to nič zlé – naopak, má to pre nás veľkú hodnotu. Má to zmysel. Ak sa cítime urazení a osočení, vlastne nám to prospieva.

Ako dieťa sme sa naučili, ako funguje svet, čo uráža rodičov či súrodencov či autority. Možno sme sa naučili, že grgať za stolom je urážlivé. Alebo že nepozdraviť je urážlivé. Alebo že byť tmavšej pleti iných uráža. Alebo že mať iné vierovyznanie je urážlivé pre časť ľudstva. Tých možností, ako sa niekoho dotknúť, je nespočetné množstvo. Čítať ďalej

Čo je bezmocnosť?

Prišlo od Chrisa Cadea:

Nikto nemá rád bezradnosť a bezmocnosť. Pravdepodobne ide o pocit, pred krotým najviac utekáme. Ľudia sami seba ženú až na hranice svojich síl alebo upadajú do hlbokej depresie, len aby sa vyhli pocitu bezmocnosti.

Ale…

Bezmocnosť tak ako ostatné nepríjemné ľudské pocity je bránou k hlbšiemu poznaniu a väčšiemu vnútornému pokoju. Čítať ďalej

Prečo osočenie bolí

Toto mi prišlo mailom od Chrisa Cadea.  Myslím, že dostávam maximálnu možnú podporu “zhora” 🙂 :

Chris Cade píše, že začiatkom roka zverejnil na Facebooku jednu svoju myšlienku:

“Ak viete, že žijete autenticky a s integritou, nikto vám nemôže povedať nič, čo by týmto otriaslo. Osočovanie od iných bolí preto, lebo prinajmenšom nejaká drobná (alebo aj väčšia) časť z vás verí, že je osočenie pravdivé.” Čítať ďalej

Medzi dvoma mlynskými kameňmi

V newsletteri od Chrisa Cadea mi prišlo čosi na zamyslenie spolu s príbehom od Guya Finleyho. Oboje sa mi páčilo, takže tu je to:

Nikto neprejde životom nepošrámaný. Všetci máme ťažké situácie. Všetci máme extrémne ťažké situácie. A pretože sme tie bytosti, čo večne vyhľadávajú radosť a vyhýbajú sa bolesti, keď sa dostaneme do ťažkostí, prvé, čo urobíme, je snažiť sa to “napraviť”.

Ak cítime bolesť, snažíme sa odstrániť bolesť.

Ak cítime konflikt, snažíme sa vyriešiť konflikt.

Ak čelíme neistote, snažíme sa niečoho zachytiť.

Pozor – nie je nič zlé na tom, že minimalizujeme bolesť, konflikty a neistotu. Len spôsob, akým to robíme, nám pričasto zabraňuje nájsť optimálne riešenie.

Väčšinou sa to totiž snažíme urobiť tak rýchlo, ako sa len dá. Rýchlo skoncovať s bolesťou. Okamžite vyriešiť konflikt. Čítať ďalej

Žaba na prameni našej energie

Chris Cade mi newsletterom poslal milé malé video s názvom Eat That Frog!, teda “Zožer tú žabu” 😛 . Minule to tu spomínala už Terrafina a aj keď je video po anglicky, oplatí sa ho pozrieť. A pre tých, ktorí po anglicky nevedia, tu je úvod z newsletteru Chrisa Cadea v slovenčine:

Staré príslovie hovorí: “Ak prvá vec, ktorú ráno po zobudení urobíš, je zjesť živú žabu, už sa ti po zvyšok dňa nemôže prihodiť nič horšie!”

Inými slovami, urob, čo treba a kedy to treba nezávisle od toho, či sa ti to páči alebo nie. Čítať ďalej

Prečo máme problém zbaviť sa emócií?

Nie je vlastne nuda jedna z najdesivejších emócií na svete? Je to pocit bezvýznamnosti, prázdnoty. Keď ste najedovaní alebo smutní – ale aspoň sa cítite nažive. — Chris Cade 

(I mean, really, isn’t boredom one of the scariest emotions in existent? It’s a pointless, empty feeling. At least if you are angry or sad – you feel alive.)

Prečo neverím v Boha :-)

Dostala som newsletter od Chrisa Cadea, ktorý bol značne provokatívny: Prečo neverím v Boha. Prišlo mi divné, že nejaký Američan o sebe vyhlási niečo podobné a nezlynčujú ho 🙂 , tak som sa na to pozrela. A čo som videla, to sa mi zapáčilo:

Neprejde jediný deň, čo by som sa nepotkol o slovo “viera” v nejakej jeho podobe. Často sú to ľudia, čo hovoria o tom, ako prekonať nejaké obmedzujúce presvedčenia, ako ich odstrániť, inými slovami… ako zmeniť to, v čo veríme.

Začínam špekulovať nad celou tou štruktúrou “viery” a či nám vôbec pomáha. Zaujímalo by ma, ako sa môžeme vymaniť z potreby veriť v niečo. Ale aby som sa do toho mohol zahryznúť, potrebujem si najprv zadefinovať, do čoho idem hrýzť…

Osobne považujem za iróniu, že budem používať chlievikovanie (definície, delenie) na to, aby mi pomohlo myslieť bez chlievikovania – a napriek tomu je to výborná analógia na to, kam sa chcem dostať… Čítať ďalej