Od Chrisa Cadea prišiel mailom zaujímavý článok. Včera som práve pracovala na svojej “urážlivosti” a zistila som, že sa to hodne lepší, no a hneď na to som otvorila v maili text, z ktorého prerozprávam:
Keď nás niekto urazil, nie je to nič zlé – naopak, má to pre nás veľkú hodnotu. Má to zmysel. Ak sa cítime urazení a osočení, vlastne nám to prospieva.
Ako dieťa sme sa naučili, ako funguje svet, čo uráža rodičov či súrodencov či autority. Možno sme sa naučili, že grgať za stolom je urážlivé. Alebo že nepozdraviť je urážlivé. Alebo že byť tmavšej pleti iných uráža. Alebo že mať iné vierovyznanie je urážlivé pre časť ľudstva. Tých možností, ako sa niekoho dotknúť, je nespočetné množstvo. Čítať ďalej