Na dnes som si nachystala niečo, čo mi príde ako dobré cvičenie mozgových buniek 😉 . Prišla som na to, keď som si prezerala kapitoly Elvíry: Monštrum. Takže použijem kúsok textu z knihy, aby som vás dostala do obrazu, a potom to cvičenie:
“Takže sme si povedali, ako vyzerá zákon rezonancie a ako je súčasťou zákona manipulácie vedomia. Tvoje vedomie je momentálne v stave ‘fackovací panák’. Ak platí to, čo povedal Andrej – ako by sa dala tvoja situácia zmeniť tak, aby si sa zo stavu ‘fackovací panák’ dostala?”
“Robila by som niečo inak?”
“A ide sa na tému zhmotňovania.”
“Ideme vyrábať niečo z ničoho?” uškrnul sa.
Potriasla hlavou. Jeho hláška sa jej nedotkla. “Nie som iluzionista… Som bosorka. Viem, že z ‘ničoho’ nemožno vyrobiť ‘niečo’. Ale viem aj to, že to ‘nič’ je ‘ničím’ len v našom vnímaní – a vnímanie predsa ovplyvňovať vieme; už sme si povedali dve formulky, ako na to. Takže si predstav, že k tebe prišiel niekto po radu. V živote sa mu dejú len samé zlé veci a on chce, aby sa to zmenilo. Čo sa ho spýtaš ako prvé?”
“Či má dosť peňazí, aby ma zaplatil?” zaškeril sa.
Potriasla hlavou a otočila sa ku mne. “Tá otázka patrí aj tebe… Andreja teraz chvíľku necháme; zjavne sme dnes vyčerpali jeho ochotu opustiť vychodené chodníčky. Poďme, Zuzafrištáková: príde za tebou niekto po radu. Tvoja prvá otázka?”
Andrej sa zahanbil a chcel niečo povedať, ale umlčala ho rukou. Dala mi čas na premýšľanie.
“Asi by som sa pýtala, kam sa chce dostať,” vysúkala som nakoniec, ale neznelo to veľmi sebaisto.
“Presne!” potešila sa. “Takže späť k tebe. Ako by mal vyzerať tvoj život, aby si nemala pocit, že si fackovací panák?”
“Už som vám vravela – nemal by bolieť.” Zbadala som, ako Andrej náhle zamrkal a odvrátil tvár.
“Ale máš aj nejakú presnejšiu predstavu?”
Ako by ste v tomto bode odpovedali vy? Ako by podľa vás mohol vyzerať ľudský život, ktorý nebolí?
Deň vchádza
Ruka v ruke malé i veľké
S radosťou, očakávaním a pokorou
Ako na čaj k priateľke
Plní sa a míňa zároveň
Deň čo nesie
Čo vlastne
Pre prežitie poživeň
za ním noc a za ním deň
o bolesti otázky z blbosti hoden
a možno
aj nehoden
Ako sa cíti život čo nebolí
Bolesť patrí k telu, vysvetlením obstojí
Deň vchádza
Ruka v ruke malé i veľké
Pýtať sa kam kráčajú ľudia ako ja
Po jednotke dva
No
Odtiaľto tam
Úplne ako v telke
Hostiteľka života v kabáte, nahá či v košieľke
Zostaneš či pridáš sa k nám
Pijeme z jednej čaše
Ľudia ako ja
V tom istom čase
Včera, teraz a zajtra zase
To isté víno
Do obehu vpíja sa
Inak
Zaberá
Je to vínom alebo za to môže len ten deň?
vždy to isté víno
vždy ta istá čaša
deň s vínom v ruke do očí pozerá
víno, deň, život je a zaberá
Piť keď ti chutí nie je výzva
Piť keď nemáš ústa
Piť lebo iní sú smädní
Na tom niečo musí byť
Piť život
Dúšok po dúšku
Piť nech to nebolí
Piť lebo to bolí
Piť
Piť je sloveso
Sloveso je akcia
Chytáš niť?
Deň vchádza
Ruka v ruke malé i veľké
Nesie víno
Víno nebolí
Víno je nástroj čo myseľ obrobí
Aby som ja a tí ľudia čo kráčajú tu
Aby sme boli
Piť po dúškoch, hltavo, od smädu, pre radosť
Jediná pravda
pre mňa
je dosť
dosť vína
dosť priestoru pre radosť
až kým nebude DOSŤ
s rozumom, s mierou aj bezbreho
nebolí
niekde tam si postrehol
vždy to isté víno
vždy ta istá čaša
život mohol
ja umožním
ako sa cíti život
tak ako si dovolíš
Páči sa miLiked by 1 person
keď sa z veršov stane próza.. na zdravie pútnici!
Páči sa miLiked by 1 person
… život bez citu a emócii, bez reakcií na ne, konanie ovplyvnené podnetmi zvonka nie zvnútra, obmedzený iba na prežívanie fyzickej bolesti …opakom života, ktorý je prepletený citom a emóciami, reakciami na ne, konaním ktoré je ovplyvnené vnútorným uvedomením si stavu/možností a vedomím tvorením budúcnosti, ktorá môže spôsobiť fyzickú aj duševnú bolesť. Emócie a reakcie na ne sú podľa mňa to, čo najviac dráždi a odlišuje každého jedinca.
Bezbolestný život by bol pre mňa dosť veľká nuda 🙂
..raz to môj priateľ pekne definoval : ” Chcem aby som na konci života konštatoval …TO BOLA JAZDA! ….a nie ….TO BOLA RYBAČKA! 😀
Páči sa miLiked by 2 people