Čo s ťažkou, dusivou energiou?

Dnes sa objavila nová kapitolka z knižky Elvíra: Smrť bosorky, tentokrát s názvom Spúšť, ktorá  rozoberá vhodnosť reagovania na situácie, čo sa nás hlboko a zásadne dotknú:

„Keby som ti vedela nejako pomôcť…“

„Ale veď mi pomáhaš,“ vyhŕkla a odvrátila pohľad, aby skryla slzy v očiach. Ako keby som nevedela, ako sa práve cíti!

Musela môj nával ľútosti postrehnúť, pretože ku mne otočila strhanú tvár a stiahla obočie: „Nepremietaj svoju bolesť do mňa, Zuzafrištáková… Práve teraz by som to nedokázala Čítať ďalej

Prečo práve ja?

Dnes tak trochu dokončujeme tému, čo sme nahryzli v minulej ukážke Elvíry: Smrť bosorky… Tentokrát sa objavila kapitolka Naveky a z nej je aj toto pokračovanie:

“A preto potrebuje, aby si ty bola dokonalá a nemenná. Keby si taká bola, dodá mu to pocit predvídateľnosti a istoty, v ktorom by váš vzťah preňho bol bezpečný prístav. Lenže ty máš svojich vlastných démonov a neposkytuješ mu ani pocit bezpečia, ani vyhovovania. Čím viac ťa tlačí do pozície, kde by ťa potreboval mať, aby začal sám sebe vyhovovať, tým silnejší signál od teba dostáva, že nevyhovuje.“ Čítať ďalej

Problém “druhej voľby”

Dnes prinášam úryvok z novej kapitolky romány na Pokračovanie Elvíra:  Smrť bosorky. Dnešná kapitolka sa volá Ambra a venuje sa téme “Zuza a muži”, čiže   “prečo si do  života priťahujeme presne to, čo v ňom mať nechceme”  😉 :

„Ešte si príliš uzavretá a sústredená sama na seba. Ale Marek sa ti už dostal pod kožu,“ riekla náhle a ostro na mňa pozrela. „Neviem, či si to uvedomuješ, ale tvoj hlas dostáva inú kvalitu, keď o ňom hovoríš.“

„Nekritizuje ma. Nedáva mi signály, ako nevyhovujem.“ Čítať ďalej

Postoj alebo pravda?

Dnešný  úryvok z Elvíry: Smrť bosorky je z kapitolky 18  Na dvoch stoličkách a hovorí o tom, ako neposudzovačnou  komunikáciou dokážeme otvoriť vzťah aj k človeku, ktorý  je voči nám nepriateľský (je to z oblasti práce so vzťahmi):

Elvíra nechala Hermínu rozprávať, len z času na čas si nenásilnými otázkami overila, či presne chápe jej myšlienkové pochody. Keď sa pýtala, tak hlavne na to, čo ležalo za Hermíninými jedovatými poznámkami. Ako sa cítila? Čo to s ňou vnútorne robilo? Prečo si zvolila pozerať sa na vec práve tak a nijako inak? Čítať ďalej