Toto som našla nedávno a je to úplne úžasné na zmenu fokusu z nedostatku na radostné zhmotňovanie (čo nebýva vždy ľahké):

“Ďakujem ti, Univerzum, za všetky tie dobré veci v živote, o ktorých ešte netuším, že prídu.”

Je to podľa Abrahama cez Esther Hicksovú. A dokonalá príprava na zhmotnenie si lepšieho sveta, než v akom sa pohybujeme v súčasnosti. Cesta von z nášho osobného Silent Hillu… Myslím, že to poputuje na moje zrkadlo. Len, milé Univerzum, potrebujem väčšie! 😆 (Blbosť. Nemám ho kam dať. 😕 )

(Inak – všimli ste si “blbosť”? Typické slovo, ktorým sa odrezávame od toho dobrého, čo by k nám ešte mohlo prísť… Ak Univerzum dodá veľké zrkadlo, rozhodne nájdem stenu, na ktorú  sa ešte bude dať zavesiť! 😉 )

Mimochodom, práve včera som absolvovala u Michaela Beckwitha ďalšiu lekciu. Teraz už sa pohybujeme na úrovni vedomia “Bytie” (zabudla som, ako som si to preložila do slovenčiny) a to je miesto najvyššieho “splynutia” so zvyškom z nás – a cesta tam vedie práve cez vďačnosť neviazanú na nič konkrétne.

Takže trénujte, aby ste sa konečne dostali tam, kde po celý čas už dávno ste. 😛 Toto Univerzum začína byť dobre zábavná haluz.