Channeling s Gabrielom z 22.7.2018:

Veliký, mám čas a tému… no, asi ani nie. Možno synchronicitu. Ako sa učím, tak vznikajú situácie, kde iní potrebujú to, čo som si práve prečítala… a tým, že im to odovzdávam, tak sa v tom sama upevňujem. Ešte stále nemám predstavu o tom, čo tie synchronicity sú.

🙂 A hľadáš v tom zásah od nás v tvoj prospech.

Práveže nie! Viem, že to takto nefunguje… Viem, že nepohnete zadkom, aby ste konali. Keď už musíte, pošlete nejakého človeka konať. Tomu rozumiem. Nerozumiem, ako tie synchronicity vznikajú.

Vieš, ale ony nevznikajú… Ony jednoducho sú. A ty si ich buď všimneš alebo nie. Je to o tvojom všímaní, nie o ich prichádzaní a odchádzaní.

🙂 Synchronicita na nožičkách.

🙂 Synchronicita funguje ako ďalšia udička. Dodáva situácii emóciu a tým ju robí pre teba ľahšie zapamätateľnou. Mnohé z toho, čo čítaš, sú len informácie. Už keď si ich začneš spájať s tým, čo si sama zažila, dostávajú istú emocionalitu. Keď ich opakuješ niekomu inému, je to opakovanie a upevňovanie informácie. Ale keď si všimneš tú synchronicitu, nastáva extra skok vpred; odrazu informácii pripíšeš význam. A význam je obrovská emócia.

Emócia? O_O

Nevyzerá ako emócia, ale je to jedna z hybných síl. Keď niečo v tvojich očiach nemá význam alebo zmysel, robíš to len polovičato, alebo vôbec nie. Len čo to nadobudne význam, aktivuješ svoje rezervy. Len čo aktivuješ svoje rezervy, začínaš byť ochotná posúvať hranice svojich predstáv. Z „nedá sa“ sa zrazu stáva „a čo ak by…“. Z „to nebude“ sa odrazu stáva „a nemohlo by…?“

Ale potom zas čelím jednej obrovskej synchronicite.

🙂 Ty nie; ja. Vieš, čo to niekedy stojí, čakať na situáciu a držať si informáciu pre seba? Ale keby som ti to bol povedal včera, ešte by si reagovala po starom: „kecáš“. Medzitým si čítala knihu. Dostala si nový pohľad na vec. Otvorila si sa. Mohol som začať hovoriť. V tvojich očiach synchronicita ako hrom; v mojich očiach správne načasovanie. 🙂

A môže sa stať, že niekedy správne načasovanie nenastane?

Ak by som si povedal, že to, čo chcem na teba preniesť, musím prenášať presne v tejto forme, tak k tomu môže dôjsť. Ale mne stačí, ak zakaždým, keď sa čo len trošku otvoríš príjmu, na teba prenesiem celkom malú časť veľkého balíka informácií. Prijmeš ju – a tvoje vnútorné vnímanie sa zmení. Oveľa rýchlejšie nastane nová príležitosť preniesť na teba ďalší kúsok informácie. A takto sa tvoj príjem informácií stále zrýchľuje. S každou novoprijatou príde tá ďalšia rýchlejšie.

Počkaj… Teraz narážam na hranicu svojej predstavivosti. Takže ty mi vravíš, že problém je otvoriť človeka novému po prvýkrát.

🙂 Presne. My sme na to museli vziať baranidlo. Dostala si preplesk svojho života… ale zasa pozostával z viacerých prepleskov. Keď si ich zrátaš, uvidíš ústredný motív. Potrebovali sme ťa vrátiť do kontaktu s nami. Tak sme sa nenápadne snažili o kontakt.

Skoro som zošalela.

🙂 Len skoro. Včas si sa podvolila a pripustila si, že môže byť na svete aj niečo, čo ešte nepoznáš – a čo možno poriadne otrasie tvojím svetonázorom. Od tohto bodu to potom už šlo ľahko.  Zažila si niečo výnimočné a zobudila sa v tebe túžba po poznaní. Z času na čas potom zhasla, ale keď si sa raz otvorila a raz si zažila to vzrušenie z niečoho nového, už nezhasne definitívne.

Ale zhasla.

🙂 Nie definitívne. Nepočúvaš ma.

Vieš, momentálne mám pocit, že sa mi nič nechce. Nič ma nezaujíma.

🙂 A preto čítaš nové knihy, dávaš sa na nové kurzy a znova si začala písať… 🙂 Poslanie neodškriepiš ani nepotlačíš. Túžba sa zažala.

Ale ten nezáujem?

Tvoje spracovávanie zaostáva za poznaním. V istom okamihu si zo všetkého začala mať chaos. No a mať v hlave chaos je pre teba neprípustné, tak si stratila záujem. Ale… my len čakáme. 🙂 Na vhodný okamih.

A potom sa všetko zatrasie a veci zapadnú do seba?

🙂 Zapadnú. Bude upgrade systému.

A ten sa mi nebude páčiť. 😕

Kedy sa už tebe páčilo niečo, čo ťa nútilo zmeniť zabehané rutiny? Aj keď si sa na výsledok tešila?

🙂 Nikdy. Neznášam zmeny.

Len dovtedy, kým odmietaš niektoré časti presvedčení pustiť a nahradiť adekvátnejšími.

Lenže dopredu nikdy nevieš, či nepúšťaš to dobré a nenahrádzaš to nejakou kravinou.

🙂 Definuj „kravina“.

😀 No, neadekvátne presvedčenie.

A ako zistíš, že je „neadekvátne“?

No tak, že ho uplatním a natlčiem si držku.

Ale na to, aby si ho mohla uplatniť, si ho potrebovala najprv pripustiť…

No ale načo mi je natĺcť si držku nejakou kravinou?

🙂 Na učenie. Situácia nie je na to, aby ťa urazila, ale na to, aby si z nej niečo vyťažila. A niekedy sa zíde aj informácia, že presvedčenie „som anjelskejšia od anjela“ je kravina. 😛

Hoooov*o… Nie som anjelskejšia od anjela! 😀

🙂 Ale nejako si to zistiť musela, nie?