Z projektu Rok pre seba: Ktorý vzťah je zdravý a ktorý nie?

Dokonale vyspelý a spirituálne platný vzťah musí byť vždy hlboko spojený s osobným rastom. V tom okamihu, kedy vzťah začíname vnímať ako nepodstatný pre náš osobný rast a slúžiaci len nejakým iným veciam, vzťah je predurčený na stroskotanie. Ťažkosti, ktoré vo vzťahoch vznikajú, sú vždy signálom, že niečo ešte zostalo neošetrené. Každé napätie alebo pocit umŕtvenia sú ukazovateľom, že niekde je niečo zaseknuté, že dochádza medzi dvoma ľuďmi k interakcii, ktorá nie je objasnená a treba sa na ňu pozrieť.

Ťažkosti a strachy vznikajú presne v tej miere, v ktorej premietame na iných naše vlastné problémy vytvárania si vzťahu a pritom partnera považujeme za zodpovedného za všetko, čo sa nekryje s našimi predstavami. Toto môže mať mnoho podprahových foriem a prejavov. Napríklad mu sústavne vyhadzujeme na oči jeho chyby a nevnímame jeho dobré stránky, prípadne keď sa niečo stane, preháňame náš uhol pohľadu a neberieme do úvahy ten jeho. Takéto skreslenia sú indikátorom projekcie a odmietaním prevzatia zodpovednosti za našu časť problému, ktorý vznikol. Toto odmietanie sa prejavuje ako dožadovanie sa toho, aby ten druhý bol dokonalý, čo zas vytvára strach a nevraživosť, pretože sa cítime oklamaní a nebraní vážne, ak ten druhý nenapĺňa naše vysoké štandardy, teda nie je dokonalý.

Pritom nezávisle od toho, aký ten druhý je alebo nie je – ak nás niečo na ňom ruší alebo prekáža nám, musíme v sebe nosiť niečo, čo prehliadame.

Ľudia s obľubou používajú “robíš mi”. Hra hľadania vinníka a obviňovania je taká rozšírená, že ju dnes väčšinu času ani neregistrujeme. Jeden človek obviňuje iného, jeden štát viní iný, jedna skupina viní druhú. A sem nepatrí len otvorená konfrontácia nad niečím, čo ten druhý urobil “zle”. Sem patrí aj podprahové vinenie za vlastný nedostatok šťastia – a s tým sa treba rýchlo vysporiadať.

Jediný spôsob, ako sa vyhnúť tomu, že sa staneme obeťou obviňovania a projekcie viny je, že sa sami budeme vyhýbať tomu, aby sme to robili. Už len samotné uvedomenie si, čo sa práve deje, bude rozhodujúce – nezávisle od toho, či to nahlas pomenujeme a oznámime tomu druhému. Útoky a obviňovanie dokážeme rozpustiť len v tej miere, v akej bez zbytočného bránenia sa skúmame a akceptujeme naše vlastné problematické reakcie a skreslenia, negativitu a deštruktivitu. Ak ich nemáme zmapované, budeme vysoko pravdepodobne reagovať neadekvátne, buď ukrivdeným stiahnutím sa alebo prílišnou agresivitou. Mávame totiž tendenciu zamieňať si  sebavedomie s nepriateľskosťou a pružnosť so submisívnosťou.

Toto sú aspekty, ktoré podmieňujú našu schopnosť vytvárať si zdravé vzťahy.

Reklamy

4 thoughts on “Z projektu Rok pre seba: Ktorý vzťah je zdravý a ktorý nie?

  1. Dokonale vyspelý a spirituálne platný vzťah musí byť vždy hlboko spojený s osobným rastom – nie je to náhodou tautológia?
    Alebo naopak, ak ma aktuálny vzťah nepodnecuje k mohutnému rastu, iba si ho skvele užívam, nie je spirituálny, dokonalý a vyspelý? 🙂

    Like

    • Neviem, či sa budem chytať, ale poviem ti to po svojom: Ľudské vzťahy sú rôzneho typu. Do jedných lezieme, pretože nám ten druhý niečo poskytuje: niečo nám napĺňa alebo nám slúži ako fackovací panák za nejaké naše utrpenie z minulosti. Toto sú vzťahy, ktoré nie sú spirituálne vyspelé, pretože kým v nich zotrvávame, tak nás fixujú v našom vnímaní ukrivdenej Obete, ktorej je svet povinný prostredníctvom iných ľudí niečo napĺňať.

      Druhý vzťah je taký, kde máme partnera, ktorý nám funguje nie ako Svetová banka, ale ako zrkadlo, v ktorom sa vidíme a vieme sa “opravovať”. To značí, že miesto toho, aby nám niečo bol povinný poskytovať a my sme sa toho halasne dožadovali, poskytujeme si to sami, učíme sa o sebe a svojich problémoch a odstraňujeme ich. Nakoniec na tom partnerovi už vôbec závislí nie sme, ale zostávame vo vzťahu s ním (môže ísť o akýkoľvek druh vzťahu), pretože obohacuje náš svet svojím vnímaním. 🙂 Zložité?

      Ergo: ak vo vzťahu MY nerastieme, treba z neho von, lebo ubližujeme sebe aj tomu druhému. Alebo ho zmeniť na taký, kde najprv jeden, a potom obaja porastú.

      Ešte inými slovami: vzťahy, ktoré máme, len aby sa nám nebrnkalo o naše tŕne, nám nepomáhajú. Vzťahy, ktoré nám pomáhajú odhaliť a vytiahnuť naše tŕne, pomáhajú. 🙂

      Liked by 5 people

      • Zažil som oba vzťahy, viem o čom hovoríš. Tajne však snívam o vzťahu, ktorý si budem najmä užívať a rast či brnkanie na tŕne budú len ako občasné spestrenie. Je to nespirituálny zámer? 🙂

        Liked by 1 person

      • 😀 A prečo, prepána, by mal byť nespirituálny? Prečo by si niekto nemohol užívať tak, aby sa cítil dobre? Keď sa cítiš dobre a v mieri so sebou, vyžaruješ pohodu a mier do prostredia a uľavuješ tým aj prostrediu. No ak toto nie je dostatočne spirituálne, tak potom sú spirituálne už len kostoly a hrozby večnými plameňmi. 😛

        Liked by 4 people

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.