Bola som u lekárky. Sestra si ma zapísala na nesprávny deň, ale boli pružní a okamžite ma vzali. Dostala som ATB, pobrali vzorky na rozbory a čaká sa, čo z toho vylezie. (Asi nič; prípadne Votrelec 😉 .)

Domov som sa ledva doplazila a potom som si musela ľahnúť a zviechala som sa až okolo šiestej, keď bolo treba kŕmiť. Tak nanič ako dnes som už nebola poriadne dlho… Takže som vďačná za to, že som mala tú paru a vyhrabala sa z lístia. Som vďačná, že napriek tomu, že autobus bol narvatý až po plafón, som dostala možnosť od Patrónky sedieť. Cestou k lekárovi ma kontroloval revízor, tak som od neho vypáčila, kde presne treba ísť požiadať o zľavnenku – ale už som nemala paru zrealizovať to. Nabudúce. 🙂

Vďačná za to, že som si dnes mohla dať pohov a oddychovať. Zajtra mám zasa besný deň, takže som to potrebovala ako soľ.

Vďačná za to, že som dnes vyvenčila nové šatky. Vyzerám v nich naozaj dobre, už mám zasa aj pás, len brucho sa mi tak nejako starenovito vydúva – moje sklápačky sa ešte neprejavujú 😉 . Momentálne som registrovala, že sa prestali dvadsiatky nado mnou uškŕňať. Buď už vyzerám pod kritiku, alebo vyzerám 😛 . Volím si to druhé a som vďačná, že už mám aj túto schopnosť. 😀

Za chvíľku mám webinár. Skoro som naň zabudla – ale len skoro. 🙂 Vďačná, že nie, pretože naň som sa tešila už dva týždne.

A už nebudem až taký šprt – toľko vďačnosti musí dnes postačiť. 🙂