Logic – While just about worthless in assessing the nature of reality, helar, it’s perhaps the finest tool you possess for revealing a path of least resistance between otherwise limiting, invisible, self-sabotaging beliefs.
If you aren’t feeling “it,” intellectually and inspirationally, think again, think again, think again.
Love your brains,
The Universe
Stránky: 1 2
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Na tému čo je to cítenie som si včera začal písať taký sumár sám pre seba a ešte som si povedal, že bez toho, aby tam bolo niečo o myslení – logike, to nebude kompletné a hneď si ma napadla Ty, pretože viem, že Ti myslenie ide veľmi dobre a dnes si k tomu vydala článok 😀 Milujem to, ako sme so všetkým čo je prepojení ❤
Je úžasné skúšať, čo všetko dokážem/e. Logika a cítenie sú fascinujúcimi nástrojmi vnímania. Z toho vyplývajúce skúsenosti-poznanie mi umožňujú rozhodovať sa o ďalšom kroku – navigovať. Je to nádhera, objavovať aké všelijaké dary sme dostali (dali sme si) a čo všetko sa s nimi dá robiť. Čím viac dokážem cítenie, logiku a vôľu dostať do rovnováhy, tým plnší – jasnejší obraz o tom "kto, kde som a čo chcem robiť" dokážem vnímať – tým jasnejšie vnímam ťah (prúdenie) svojej cesty.
Všimol som si napr. (a bolo/je to veľkolepé zistenie), že keď som holdoval logike a zaznával cítenie, som vlastne len nevedel, že to čo robím (čím vnímam), je aj cítenie a keď som holdoval cíteniu a zaznával logiku, som stále bol vždy aj logický, že vlastne jedno bez druhého neexistuje, ale môžem (ak chcem) jednotlivé kvality vnímania obmedzovať – neuvedomovať si (potláčať) a vtedy si len myslím (predpokladám), že tam nie sú, resp. že neexistujú 😆 Je toho ešte toľko, čo sa dá objaviť – spoznať – spomenúť si… Ďakujem 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Veď ono pre toltékov je želateľný “kompletný” človek, teda taký, ktorý využíva rácio, cítenie i vôľu a neobmedzuje sa len na jedno z nich. Keď máš dve ruky, tiež niekedy používaš aj tú menej šikovnú. Nevidím dôvod, prečo by to nemalo byť podobné s mozgovými hemisférami. Keď máme jedno, druhé aj tretie (pričom vôľu vnímam ako (ne)ochotu konať podľa toho, čo si myslím alebo cítim), asi to na niečo máme, nie? A mali by sme každé z toho používať spôsobom, na ktorý je to najvhodnejšie. Vôľu na konanie, hlavu na rozmýšľanie a srdce na cítenie. Ja som jeden čas “cítila” vôľou a nebolo to dobré. Jeden čas som “myslela” srdcom a tiež to bolo na figu. A už totálne na figu bolo, keď som “konala” hlavou – teda prehrávala si v nej nekonečné scenáre a nikdy nič neurobila. Všetko má nejaké opodstatnenie; našou úlohou je to opodstatnenie odhaliť a používať všetko patrične.
Páči sa miLiked by 1 person