Jedna z nedávnych noticiek od Univerza mi urobila veľmi dobre v svete, ktorý s takým dešpektom nazerá na logiku a racionalitu:
Logika: Aj keď je úplne bezcenná pri odhadovaní povahy reality, ale je to tak asi ten najlepší nástroj, ktorý máš, aby si odhalil cestu najmenšieho odporu pomedzi inak obmedzujúce, neviditeľné a samosabotujúce presvedčenia.
Ak ju necítiš, intelektuálne alebo intuitívne, tak mysli, mysli a mysli znova.
Milujem tvoj rozum,
Tvoje Univerzum
Pre mňa je logika moja posvätná krava. Ak mi niečo vychádza ako nelogické (=priečiace sa mojim postrehom a zážitkom), tak to beriem na vedomie, ale nie vážne. Možno raz, až sa zmenia moje skúsenosti, budem musieť zmeniť i svoj postoj – ale až potom, keď kritické zvažovanie ukáže, že je to potrebné.
Vášnivé apely na “nemyslenie”, “myslenie srdcom” či “preciťovanie” patria do tejto kategórie. Najväčší úsmev mi na tvári vyvoláva zistenie, že ľudia, čo prišli s “nemyslením”, o tom museli hodne dlho premýšľať, než to odhalili. 😉 Majú to dobre premyslené a zdôvodnené.
A presne tak si to chcem premyslieť a odvodiť aj ja. Nechcem slepo preberať poznanie iných bez toho, aby som si overila, či je pre mňa skutočne platné. Ak je niečo z hľadiska mojich skúsenosti nelogické, nepôjdem tým smerom, kým sa moje skúsenosti nezmenia.
Ale jednu z mantier newageistov chápem – von z hlavy. Život sa odohráva niekde celkom inde (alebo aj nie a odohráva sa výlučne v našej hlave 😉 ). Prázdne špekulovanie o našich predpokladoch je bezcenné, pokiaľ si ich neoveríme. Logika hovorí, že z predpokladov bez overenia sa nedajú robiť spoľahlivé závery.
Logika hovorí aj to, že logika je len “program”, a to s vysokou pravdepodobnosťou nespoľahlivý, pretože je prispôsobený pre existenciu v svete hmoty a ohraničení a nie je dobre prenesiteľný do mimohmotnej reality. Logika hovorí, že mimohmotná realita bude mať pravdepodobne iné súvislosti ako to, čo dnes poznáme.
Logika nás učí aj to, že ak nemáme dostatok skúseností, potrebujeme si v hlave držať otvorené všetky možné interpretácie danej veci, až kým nezistíme, ktorá z nich je spoľahlivá. Ale kým logiku nepodriaďujeme našim zbožným želaniam, duchovným úletom, potrebe byť súčasťou a potrebe odlíšiť sa, môžeme ju využiť ako veľmi presný nástroj poznávania.
Pokiaľ to dokážeme. Ak to nedokážeme – nuž, ešte stále nám zostáva to preciťovanie. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Na tému čo je to cítenie som si včera začal písať taký sumár sám pre seba a ešte som si povedal, že bez toho, aby tam bolo niečo o myslení – logike, to nebude kompletné a hneď si ma napadla Ty, pretože viem, že Ti myslenie ide veľmi dobre a dnes si k tomu vydala článok 😀 Milujem to, ako sme so všetkým čo je prepojení ❤
Je úžasné skúšať, čo všetko dokážem/e. Logika a cítenie sú fascinujúcimi nástrojmi vnímania. Z toho vyplývajúce skúsenosti-poznanie mi umožňujú rozhodovať sa o ďalšom kroku – navigovať. Je to nádhera, objavovať aké všelijaké dary sme dostali (dali sme si) a čo všetko sa s nimi dá robiť. Čím viac dokážem cítenie, logiku a vôľu dostať do rovnováhy, tým plnší – jasnejší obraz o tom "kto, kde som a čo chcem robiť" dokážem vnímať – tým jasnejšie vnímam ťah (prúdenie) svojej cesty.
Všimol som si napr. (a bolo/je to veľkolepé zistenie), že keď som holdoval logike a zaznával cítenie, som vlastne len nevedel, že to čo robím (čím vnímam), je aj cítenie a keď som holdoval cíteniu a zaznával logiku, som stále bol vždy aj logický, že vlastne jedno bez druhého neexistuje, ale môžem (ak chcem) jednotlivé kvality vnímania obmedzovať – neuvedomovať si (potláčať) a vtedy si len myslím (predpokladám), že tam nie sú, resp. že neexistujú 😆 Je toho ešte toľko, čo sa dá objaviť – spoznať – spomenúť si… Ďakujem 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Veď ono pre toltékov je želateľný “kompletný” človek, teda taký, ktorý využíva rácio, cítenie i vôľu a neobmedzuje sa len na jedno z nich. Keď máš dve ruky, tiež niekedy používaš aj tú menej šikovnú. Nevidím dôvod, prečo by to nemalo byť podobné s mozgovými hemisférami. Keď máme jedno, druhé aj tretie (pričom vôľu vnímam ako (ne)ochotu konať podľa toho, čo si myslím alebo cítim), asi to na niečo máme, nie? A mali by sme každé z toho používať spôsobom, na ktorý je to najvhodnejšie. Vôľu na konanie, hlavu na rozmýšľanie a srdce na cítenie. Ja som jeden čas “cítila” vôľou a nebolo to dobré. Jeden čas som “myslela” srdcom a tiež to bolo na figu. A už totálne na figu bolo, keď som “konala” hlavou – teda prehrávala si v nej nekonečné scenáre a nikdy nič neurobila. Všetko má nejaké opodstatnenie; našou úlohou je to opodstatnenie odhaliť a používať všetko patrične.
Páči sa miLiked by 1 person