Naša maska: idealizovaná predstava o sebe

Bolesť je súčasťou ľudskej existencie. Nech robíme, čo robíme, vo všetkom je prítomná aj myšlienka na bolesť a strach z bolesti. Snažíme sa jej za každú cenu vyhýbať. A najčastejšie opatrenie v tomto ohľade je vytvorenie idealizovaného sebaobrazu, masky, ktorá nám vyzerá ako bariéra pred realitou, nešťastím, bolesťou a dokonca aj smrťou. Čítať ďalej

Naše dnešné problémy sú produktom zážitkov z detstva

Už sme hovorili o tom, že dieťa si praje byť milované exkluzívne a bez obmedzení. Inými slovami, túžba dieťaťa po takejto láske je nerealistická. A pretože deti len zriedkavo dostávajú “zrelú” lásku a teplo, túžia po nej po celý zvyšok života. Ako dospeláci pôjdu životom a podvedome sa budú dožadovať toho, čo im chýbalo v detstve. Tým sa sami stávajú neschopnými zrelej lásky.

Liekom na to nie je priať si, aby boli veci inak; až keď sa stanete vnímavými voči tejto svojej skresľujúcej túžbe a svoje doterajšie podvedomé priania a predstavy zladíte s možnosťami reality, až vtedy “vyzrejete” a budete schopní užívať si to, čo dostať dokážete, miesto toho, aby ste nástojili na napĺňaní nereálnych predstáv. Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: Ktorý vzťah je zdravý a ktorý nie?

Dokonale vyspelý a spirituálne platný vzťah musí byť vždy hlboko spojený s osobným rastom. V tom okamihu, kedy vzťah začíname vnímať ako nepodstatný pre náš osobný rast a slúžiaci len nejakým iným veciam, vzťah je predurčený na stroskotanie. Ťažkosti, ktoré vo vzťahoch vznikajú, sú vždy signálom, že niečo ešte zostalo neošetrené. Každé napätie alebo pocit umŕtvenia sú ukazovateľom, že niekde je niečo zaseknuté, že dochádza medzi dvoma ľuďmi k interakcii, ktorá nie je objasnená a treba sa na ňu pozrieť. Čítať ďalej

O pocitoch, ktoré nie sú naše vlastné

Včera som narazila na článok Gabriele Rudolphovej o našich pocitoch, ktoré ale nie sú naše vlastné. Potvrdilo mi to niečo, čo už dlhšie viem z vlastnej skúsenosti.

Kedysi som sa takto nechala domanévrovať do romantického vzťahu. Vlastne som o nijakého partnera nestála; bolo mi dobre tak, ako som bola. Ale moje okolie bolo toho názoru, že v mojom veku už potrebujem partnera a “pod čepiec”, a začalo na mňa tlačiť. Poruke bol jediný chlap – pravý opak toho, čo som kedy Čítať ďalej

Kedy fungujú vzťahy? Partner ako náplasť

16473519_821357754670250_32026225251111278_nKeď s niekým mienime nadviazať vzťah, tak najčastejšie preto, že sami v svojom živote vnímame nejakú nedokonalosť a nedostatok a od toho druhého si sľubujeme, že našu potrebu naplní, nedostatok odstráni a že vďaka nemu sa staneme dokonalí. Na to potom využijeme všetky naučené stratégie, ako z toho druhého vymámiť to, čo chceme (alebo si myslíme, že “potrebujeme”). Čítať ďalej

Vnímame, čo poznáme

12376727_961358787278156_1490328346853655425_nDnes som zasa našla nový uhol pohľadu na tú ezoterickú teóriu “zrkadiel”, ktorú som svojho času dostávala s komentárom “ak na mne vidíš niečo zlé, to sa práve pozeráš do zrkadla – a teda zlá si ty!” Už vtedy mi to nedávalo nejaký extra zmysel, pretože keby som nikde nevidela nič iné než to, čo som ja, tak by som sa nikdy nemohla pohnúť dopredu – a ľudia by boli potom nerozvíjateľní… Predstavte si, že vidíte len seba. Všade. Dokonale. Ani len netušíte, že existuje aj niečo iné, pretože všade vidíte len seba. Prečo by ste teda cítili potrebu čokoľvek meniť? Čítať ďalej