Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnešný deň nezačal až tak bezproblémovo, ako som potrebovala… Cestovala som a všetko bolo v najlepšom poriadku, až 10 minút pred odchodom mi vtrielil Lassiter do kancelárie, kde nemá čo hľadať (a on to vie). Keď videl, že ho idem vyhodiť, zaliezol za skriňu a utajil sa tam. Ako som šla po niečo, čím ho odtiaľ vydurím, vletela do kancelárie ešte aj Pupsina. To už ma naštvalo, tresla som dverami a zavrela som ich tam so slovami, že kto nechce poslúchať, bude trpieť. Akurát som im tam buchla jeden mačací záchodík a šla som z domu.

Vďaka dažďu bol celý deň náročný. Urobili sme pochôdzky, ktoré sme urobiť mali, ale veľa času sme strávili v kaviarni, kde som si doslova prehmatávala cestu nápojovým lístkom, aká tma tam bola… a tak moja nálada sa držala sústavne na bode mrazu.

Uvedomovala som si, že toto je jeden z tých zaťažkávajúcich dní, ktoré sú vraj prelomové, ak dokážeš nereagovať svojím normálnym spôsobom a nezúriš. Spočiatku to šlo ťažšie (tie mačiská ma fakt dostali 👿 ), ale po nejakých 20 minútach som sa chytila a už som sa znormalizovala. Vďačná za to, že dokážem už mať dnes od seba odstup a že si dokážem odpustiť prípady, kedy celkom neelegantne vypením. 🙂

Vďačná za to, že obe dnešné stretnutia boli príjemné a zrejme aj prinesú nejaké výsledky vo forme článkov. Vďačná za kolegu, ktorý sa až do neskorého večera nenechal rozhodiť mojou zlou náladou z rána. (Dorazili ho až zápchy v Bratislave a šoféri spermiovitého typu, ktorí lietali z pruhu do pruhu a vynucovali si prednosť ako ženská vo dverách.)

Okolo obeda sa mi (asi kvôli nízkemu tlaku) dostavili bolesti hlavy a postupne sa zhoršovali. Navyše mám podozrenie, že v miestnosti, kde sme sedeli, bežala klíma (najskôr zohrievacia), pretože mi celkom stuhla šija a plecia. Ale keď som sa vrátila domov, stačilo mi otvoriť termosku a mala som kopec teplého čajíka, lebo som si ho ráno nachystala a nestihla cez deň vypiť. To mi trochu pomohlo dostať sa do normálnych koľají. A až dlho po tom som šla otvoriť dvere kancelárie a vypustiť tých dvoch. Kým mali záchod sami pre seba, niektorého zo zvyšných sa to natoľko dotklo, že mi opišal šanóny na chodbe pred kanceláriu (vrátane koberca), takže som po návrate mala ešte aj upratovacie etudy. Vďačná za to, že to urobil len jeden z nich.

Moji dvaja kancelárski grázli boli celkom krotučkí, ale povedala som si, že dnes som naštvatá a budem ich ignorovať. Navyše boli aj hladní a smädní, pretože okrem záchodíka som im nedala už nič. Kto neposlúcha, musí trpieť. Niekedy som svička. 👿 Teraz sedia v izbe a chrúmu granule. Ostatní sa im nepoďakujú, robili si chúťky na mäsko, ale granule ich zasýtia lepšie a mäsko bude zajtra.

Vďačná, že deň je za mnou a že sa nič zlé nestalo, hoci miestami to na diaľnici vyzeralo ako koniec sveta, sivé oblaky viseli až na vozovku a lialo ako z konvy. Ako sme frčali okolo diaľničných robotníkov, bola som veľmi vďačná za to, že tam v tom nečase nemusím na daždi cvičiť s nimi.

A vďačná za to, že keď prídem domov, pred dverami sa producíruje jeden čierny kožúšok a za dverami sa vyvaľujú a bruško nastavujú ostatné kožúšky. 🙂 Blekino ešte nezistil, že tá dobrá izolovaná psia búda na balkóne je pre neho. Zajtra budem musieť odstrániť umelohmotné lamely proti vetru z jej vchodu a nasypať dovnútra zopár voňavých granulí, aby som ho namotivovala. 🙂

🙂 Nech žijú kožúšky… Keď si pomyslím, že som ráno prskala, že sa už domov nechcem vrátiť! Čo by som bez nich robila? Čo by som robila bez hocikoho? (A vlastne – prečo chcem vôbec niečo robiť?!  Čo mi šibe?!)

Včera večer som mala výpadok televízneho signálu a tak som channelovala. Gabriel si zvolil tému “drogy” a potom ma spucoval, že s nimi mám prestať. Najprv som nechápala a myslela som, že hovorí o liekoch, ale odpovedal, že “alkohol je tiež droga” a mám utrum. 😕 Nikto netvrdil, že to bude prechádzka ružovým sadom, títo Krídlatí… A keby aj bol tvrdil, tak sa dobre zmýlil. 😉 Tak som antidrogové obdobie v svojom živote oslávila tým, že som si dnes dala hneď dve kávy. (O kávach Jeho Gabrielstvo nehovorilo ani fň.) A teraz mi je na skapatie, pretože to boli normálne kávy, nie tá žbrnda z prášku, čo si obvykle robievam, a tak mi vypálili dieru do žalúdka. Vďačná za Gabriela. Keby mi on nezakazoval, tak by som mala pocit, že na mňa celý svet kašle. 😛 Nekašle; zakazujú. 😉

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s