Keď som sa vrátila po troch dňoch zo služobky domov, na chodbe pred knižnicou som našla ležať knižku. Ktorási mačička sa dostala do knižnice a neviem, ako to urobila, ale musela knižku vytiahnuť spomedzi ostatných a vyhodiť na zem. Zdvihla som ju. Bolo to  Das geheime Wissen der Schamanen od Alberta Villolda – prvá šamansko-toltécka kniha, ktorú som kedy čítala.

Tak som si povedala, že väčšia už tá udička asi ani nemohla byť. Ide sa znova čítať Villoldo. 🙂

Bolo ťažké niekde začať, pretože v čase, kedy som ju čítala, som ešte vôbec nemyslela na to, že budem z kníh robiť výpisky – a tak som podčiarkovala len veci, ktoré som si mala zapamätať. Ale tak nejako pri listovaní som sa dopracovala k pasáži o odtlačkoch v našej aure.

Tak ponajprv: Villoldo používa svojskú terminológiu. Nehovorí “aura”, ale “žiarivé energetické pole“, čo som ja skracovala ako ZEP. A v tej pasáži, čo som otvorila, hovorí o odtlačkoch choroby v ZEP.

“ZEP obsahuje archív našich osobných spomienok, našich raných tráum či dokonca našich bolestivých rán z minulých životov. Tieto záznamy či odtlačky sú zaznamenané v plnej živosti a emočnej intenzite. Podobajú sa na neaktívne počítačové programy, ktoré nás v prípade aktivácie nútia k istým zvyklostiam, vzťahom, nehodám a chorobám, ktoré sa podobajú na pôvodné poranenie. /…/ Fyzické traumy sú uložené vo vonkajšej vrstve ZEP. Emocionálne zážitky sú v druhej vrstve, odtlačky duše v tretej vrstve a spirituálne odtlačky v štvrtej, najhlbšej vrstve. /…/

Všetky odtlačky obsahujú informácie. Tieto informácie ovplyvňujú čakry, ktoré potom utvárajú  fyzický a emocionálny svet človeka. /…/

ZEP obsahuje šablónu toho, ako žijeme, ako starneme, ako sa liečime a ako možno zomrieme. Keď sa v ZEP nenachádza odtlačok choroby, po ochorení sa rýchlo vyliečime. Naopak môžu odtlačky choroby potlačiť imunitný systém a tak môže trvať veľmi dlho, než sa po chorobe znova dáme celkom do poriadku. /…/ Keď odstránime negatívny odtlačok, ktorý chorobu vyvolal, vysporiada sa imunitný systém s chorobou veľmi rýchlo.”

Potom popisuje Villoldo príbeh Georgea, mladíka v svojej dvadsiatke, ktorý potreboval transplantáciu obličky. Keď sa našla oblička, dostal imunosupresíva, aby telo obličku neodvrhlo. Obličku testovali na prítomnosť rakoviny, ale nejaké bunky unikli ich pozornosti a tak po transplantácii dostal George rakovinu a v priebehu týždňa mal niekoľko tumorov veľkosti grepfruitu.

Lekári na to vysadili imunosupresíva. Jeho telo okamžite zlikvidovalo rakovinové bunky, ale súčasne začalo odvrhávať obličku. Lekári nasadili imunosupresíva, Rakovina sa vrátila. Zasa vysadili imunosupresíva. Zasa telo odvrhávalo obličku. Takto sa to ťahalo celé týždne. Nádory sa sedemkrát vrátili. Po dvoch mesiacoch boja začalo telo obličku konečne akceptovať a lekári mohli imunosupresíva celkom vysadiť. Rakovina okamžite zmizla. Villoldo je presvedčený, že vyzdravenie prišlo tak rýchlo preto, že Georgeovo ZEP neobsahovalo šablónu pre rakovinu a tak jeho imunitný systém zlikvidoval rakovinové bunky okamžite, len čo mohol fungovať pôvodným spôsobom.

A na koniec niečo, čo sa mi v mojej terajšej pragmatickej nálade veľmi pozdáva:

“Nelámem si hlavu nad tým, v ktorej vrstve sa určitý odtlačok nachádza, tak, ako sa ani veľmi nestarám, kde na počítači mám uložený určitý dokument. Zaujíma ma len to, ako prečítať jeho obsah a prípadne ho zmeniť.”

Toľko pre dnešok od Villolda. Budem sa k nemu teraz častejšie vracať. 🙂