Emocionálne vypäté situácie (nahnevanie sa, urazenie, zazlievanie, trauma, smútok, stres) sú pre bosoráka alebo človeka na bosoráckom chodníčku veľkým nepriateľom. Viažu na seba totiž časť našej energie – práve cez emócie, ktoré so situáciou spájame. Je dôležité túto energiu uvoľniť a vrátiť späť “do systému”, aby sme mohli robiť veci, na ktorých nám záleží – trénovanie mimofyzického vnímania a posuny kotviaceho bodu do iných realít.
Niekedy sa však emocionálne vypätým situáciám nemôžeme nijako vyhnúť. Veľmi dobre sa mi osvedčila “blesková rekapitulácia”, ktorú používam bezprostredne po situácii, ak cítim, že ma emocionálne ovplyvnila – a to nielen pri negatívnych, ale i pri pozitívnych emóciách! Nulujem všetko, čo by mohlo rozptyľovať moju bosorácku pozornosť. A robím to takto:
-
Ukľudním sa a v duchu sa vrátim späť do situácie.
-
Vykreslím si ju presne tak, ako prebiehala, s maximálnou hĺbkou detailu. K tomu, čo sa tam deje, nezaujímam stanovisko. Je to, akoby som bola divák v kine a tá situácia je film, ktorý pozorujem.
-
Hľadám emocionálne momenty. Keď nájdem prvý, vcítim sa doňho, otočím hlavu doľava, nasajem do seba emóciu, zadržím dych, otočím hlavu doprava a pomaly emóciu zo seba vydýchnem s tým, že sa jej zbavujem.
-
Idem späť do tej situácie a ak tam ešte nejaká emócia zostala, opakujem predošlý krok tak dlho, až v nej už žiadnu emóciu necítim.
-
Takto postupujem s každým emotívnym okamihom.
-
Keď som spracovala všetky emotívne okamihy, ešte raz otočím hlavou doľava a nadýchnem sa s tým, že už tam nijaké emócie nezostali a ruším puto na danú situáciu. Potom otočím hlavu doprava a vydýchnem situáciu preč z môjho vnímania.
Takto sa mi nestane, že na základe nejakej nespracovanej emocionálnej situácie budem nekoncentrovaná, rozptýlená, urobím nejaké nesprávne rozhodnutie alebo dokonca založím základný kameň nejakého nesprávneho sebavidenia. Ešte vždy ma na rekapituláciu čakajú všetky emocionálne situácie z minulosti, ktoré som nespracovala – ale táto už nie! A krása bleskovej rekapitulácie je v tom, že často nám pomôže popri súčasnom emocionálnom výkyve “vynulovať” aj niektoré emocionálne väzby z minulosti.
Ovšem už z čítania je jasné, že ani táto “bleskovka” nie je zrovna rýchly proces. Keďže sama som netrpezlivec a nie vždy mám čas bleskovo rekapitulovať, vytvorila som si skrátenú verziu: bleskovú bleskovku, ktorej hovorím “hrušková” 😛 :
-
Pozriem spätne na situáciu, ktorá ma vyhodila z duševnej rovnováhy. Nájdem moment najväčšieho emocionálneho tlaku.
-
Ten zrekapitulujem ako hore.
-
Pozriem sa znova na situáciu, či je ešte veľmi emotívna, alebo či to nechám na inokedy. Ak je tam ešte nejaká silná emócia, tiež ju zrekapitulujem. Tak pokračujem, až so zvyšným emocionálnym nábojom dokážem bez problémov existovať.
-
Posledným nádychom a výdychom zruším zvyšnú emocionalitu i situáciu ako takú.
Ľuďom s vysokou emocionalitou odporúčam prvú “bleskovku”, aj keby ste s ňou mali počkať až do konca dňa. Až už budete mať od seba a zvyšku sveta patričný odstup (a to pocítite, až to nastane!), prejdite pokojne na “hruškovku”.
Ešte poznámka: Nijako nás to neoslobodzuje od rekapitulácie minulých emócií.
Nápad na bleskovku/hruškovku som dostala, keď som čítala Taishu Abelar – a zatiaľ sa mi osvedčil.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Helar,
no ako začať.. som dosť v prdeli ale tak hlboko že sa mi to ale vôbec nepáči…
pozri dnes som prišiel domov z intráku. ešte pohoda… písal som v autobuse ešte nejakú úvahu a tak… to o vnímaní sveta a uplne normálne som všetko vnímal… potom som prišiel domov… robil som niečo na počítači uplne v pohode a som sa zobral že pôjdem von nachvílu… mama sa chcela rozlučiť a nechcel som ju odbiť tak som ju nechal.. ale bolo mi to velmi nepríjemné (vieš mal sm taký uplne hrozne zlý pocit… ked ma ešte pobozkala na pery a na líce.. bleee aj ked ma objala…) potom som odyšiel a začal som ma ť takýá pocit že sa mi už nejako nechce ani vytvárať si pohlad kino a tak… že si oddýchcnem už dnes že sa len prejdem a tak… pomali ako som sa blížil k mostu začal som mať taký divný pocit… také to v nohách a tak… vieš… najprv som si hovoril že sa mi začína vracať to také že sa nepáčim ktovie ako sám sebe… (dlho som necvičil a tak moje telo vízorovo vyšlo z formy aj silou… a dal som si jedno také tričko ktoré mi moc nesedí.. dávam si ho naschvál aby som si trénoval to že mi je jedno ako vizerám…) najprv som si myslel že je to tím tričkom a tak… vieš že sa začínam vracať do toho že hmm toto mi nesedí a nepáči sa mi to… a tak.. a snažil som sa nejako rekapitulovať a tak alebo hocičo.. proste hocijaký pohlad na kino a lebo rozprávku alebo čo ja viem čo… mám pocit velkého strachu… ale toto nemôže byť žiadny posun kotviaceho bodu… teda môže ale do oblasti strachu a nelásky k samému sebe… to nechcem… snažil som sa to dať naspäť ale nešlo a nejde… šiel som po tom moste a ked som vyšiel na neho začala sa mi točiť hlava trochu ked som zavrel oči myslel som že spadnem… oprel som sa o zábradlie a premýšlal… predstavoval som si moje ,,ja,, ako pozoruje moje telo a ovorí si že je to predsa len tva r a je to v pohode.. tak ako vždy pred tým… ale nešlo to… som si povedal hmm toto ale nemôže byť moje vnímanie… ved to niesom ja.. ja som sa toho predsa zbavil… ved už o tom ,,učím,, alebo vysvetlujem to kamarátom a ludom ktorí o to majú záujem a mne sa stane takáto banálna ,,chyba,, ??… to nie… premýšlal som dalej hmm tak čo sa mohlo stať.. chcel som sa pýtať zvieratiek.. nič nehovorili a ked so sa snažil predstaviť si vlčka a mna a tak tak sa mi zjavila taká akoby zošuverená uplne vyšťavená ubiednená postava.. uplne chudá.. proste stelesnenie uplne zdegradovanej akoby telesnej schránky alebo tak… hovorím si no toto ale nemôže byť moja predstava o mne je to blbosť… potom ma to napadlo… ved mi to bolo také nepríjemné ked ma mama pobozkala a objala a tak.. napadlo ma že tým z omna možno vytiahla energiu a dala mi tú moju.. ona je dosť emocionálne zaťažená a velmi sa kôli tomu trápi… a tak ma napadlo či to na man nepreniesla… vieš nebol som s nou asi vyše týždna a za ten čas sa toho v nej nmohlo velmi vela naakumulovať,… a ja som sa dosť otváral takýmto prenosom.. a by som ludom poprípade nejako pomohol..ale toto je moc… tak neviem čo mi na to povieš ale ak môžeš tak čo najskôr ˇ
ďakujem…
Páči sa miLiked by 1 person
Vlk,
aj skúsený bosorák z času na čas spadne do starých zvyklostí, do “banálnych chýb”, ako to nazývaš. Stačí, ak v organizme je nejaká fyziologická nerovnováha. Nezabudni, že emócie sú chemická reakcia – buď si ju vyvoláme sami (to sa ako bosoráci snažíme dostať pod kontrolu), alebo je to reakcia na vnútornú chémiu tela – a vtedy ani ako bosoráci nemáme veľkú šancu. Najmä v začiatkoch nie.
To, čo popisuješ, vyzerá na problém s tlakom, myslím, že na jeho pokles. Ak si ho mal od rána nízky, bol si prístupnejší chemickým výkyvom (teda emóciám 😛 ) a ak je tvoja matka emotívna osoba, kľudne to v tebe mohla zosilniť. Okrem toho badám u teba ešte jedno mylné presvedčenie – že “zvládnuť to” znamená raz to dostať pod kontrolu. Omyl. “Zvládol” si to až vtedy, keď si to mal pod absolútnou kontrolou po celý život 😀 … takže sa neposudzuj a neodsudzuj za “banálne chyby”! (Mimochodom, prečítaj si svoj komentár a pozri sa, koľko predpokladov a posúdení seba samého sa v ňom vyskytuje.) Po mesiaci kontroly sa človek môže cítiť dobre, ale ešte zďaleka nie je ostrieľaný “Drak”. A očakávať od seba, že sa po pár týždňoch práce na sebe samom zmeníš celkom na vzor Draka – nehnevaj sa, ale to je veľmi nefér voči sebe samému! Ani od novorodeniatka sa neočakáva, že sa za týždeň naučí chodiť na záchod.
Máš pravdu s tým, že by si sa mal viac starať o svoje telo. Nie z márnivosti, ale preto, lebo je to “mašina”, na ktorú sme viazaní, náš avatar vo fyzickom svete, pomocou ktorého dosahujeme fyzické aj mimofyzické skutky. Ak je telo mimo optima, nemôžeme sa naň plne spoľahnúť – ani pri presúvaní kotviaceho bodu. Mijamoto Musaši, japonský šermiar, hovorí: “Nemôžeme bojovať len na povrchu, rovnako, ako nemôžeme udrieť len vnútrom.” Môžeme mať sebalepšiu nesmrteľnú vôľu, ale kým naše telo (=fyzický “nosič” našej nesmrteľnej vôle) nie je schopné ju realizovať, nič nedosiahneme. Rovnako nestačí mať to najvýkonnejšie telo, ak celá naša nesmrteľná vôľa pozostáva z predstavy “ísť s kámošmi do krčmy”. Telo a duša sú prepojené nádoby – to, čo si popisoval, je priam ukážková situácia. (Dúfam, že svoje lieky na štítnu žľazu berieš! Ak nie, nečuduj sa…)
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
jasné beriem lieky… ale chcel som to vyskúšyť čo to spraví… zistil som že nič dobré tak som ich znova začal brať…
no máš pravdu… včera som si písal s jedním típkom a tak nejako som vďaka nemu pochopil, že sa musím najprv naučiť žiť s dvomi extrémami v sebe… vieš vlk a človek… teraz v poslednej dobe som ,,žil,, myšlienkami aj skutkami v duchovnom svete… no myslel som si že je to správne… nevidel som v tom žiadny problém až do včera… veľmi mi to pomáhalo, no ten pocit strachu včera to bolo dosť hrozné báť sa a nevedieť čoho sa báť… teraz si znova hovorím, že tak čo sa mám vykašlať na energiu a to všetko a byť znova vlkom?? ale to by bol znova len ďalší extrém… (môj život je skákanie z extrému do extrému) toto je to čo si musím vyriešiť a ked to zvládnem tak sa môžem aj s energiou posunúť ďalej… proste ja som aj vlk a vlk musí mať ,,formu,, a silu… musí posilnovať (vieš ja som nikdy neposilnoval pre to aby som vyzeral… ale teda bol to vedlajši produkt ktorému som sa mohol len potešiť že moje telo je zdravé a silné a pevné a tak… ) ja niesom svetec… a vlastne som mal nábeh na to aby som sa ním pomali cielene stával ale to by som šiel sám proti sebe… predsa len mám ešte veľa čo robiť sám so sebou… ale nechcem to brať ako niečo perčo by som sa mal trápiť.. proste je to ďalšia skúsenosť… musím to prekonať a ísť ďalej… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
citam, citam co pises a neda mi to, aby som ti nieco nenapisala.
Neber to prosim osobne, ale s nadhladom.
Som tiez mama, mozno mam syna v tvojom veku -ten sice uz prekonal stavy kedy sa staval na odpor pri materinskych neznostiach, ale je tiez pravda, ze som nikdy svoje deti nebozkavala na pery….
Bolo to krusne obdobie ked sa syn hladal v muzskom svete a mala som pocit, ze vadil sam sebe, nenavidel zrkadlo a akakolvek nevinna poznamka v miestnosti bola z jeho strany chapana osobne, aj ked sa ho netykala.
Ak ti to je neprijemne, povedz to svojej mame otvorene, ak je o rozumna bytost, pochopi to a viac ti to neurobi. Tejto emocii rozumiem, mne sa to stalo v mladosti so strykom a tazko som to spracovavala.Ale da sa.
Helar ma v tomto pravdu, prilisny vykyv, ktory sposobi nezvladnuta emocia sposobi len
hojdackovy efekt. Raz raz tam a uz si v tom.
Casom sa naucis zvladat emocie, pretoze tie nezvladnute vedia narobit dobru paseku v organizme, aj fyzicky.
Zazila som to na vlastnej kozi a naucilo ma to, ze ked niektorej z tych provokaterok dovolim ma vychylit, pride balans a odnesie si to moja hlava-zavrate a bolest, oblicky- hnusny tlak na chrbtici a bolest, potom po skonceni silnej stresovej siruacie som mala tak silne nutkanie na spanok, ze som takmer zaspala postojacky, ale s pocitom akoby sa svet tocil- cize urcite to nebol normalny spanok.
Toto by si urcite nechcel zazivat, neriesis tieto stresy nahodou sam, v svojej hlave ?????????
Aj v tom som robila dolho chybu, ze som nikdy svoje problemy nikomu nepovedala a vsetko riesila v svojej hlave sama samucka, niekedy staci o tom, co ma trapilo, len povedat medzi recou niekomu a uz som citila zmiernujuci sa tlak daneho problemu.
Páči sa miPáči sa mi
Dandy,
ďakujem… moja odpoveď ktorú som písal Helar by mala byť postačujuca aspon dúfam (tvoj komentár sa mi tu zobrazil neskôr ako môj aj ked tvoj bol napísaný skôr 🙂 )
ale neviem… no ja by som to charakterizoval nejako tak, že mal som proste strašný pocit v nohách a v celom tele.. akoby mi nohy nechceli dalej kráčať… a velmi som sa toho zľakol že čo sa deje… a ten strach je emócia… ešte ten pohľad do seba samého… že som ako zošuverevý sprachnivlý človek… no ten pocit.. určite to bol pocit a nie emócia to vo mne to v nohách… že som si asi uvedomil že moje telo k tomu stavu naozaj speje.. a podvedomie mi to dalo patrične najavo, no moja unavenosť a tým pádom aj určitá psychycká labilnosť dovolila emócii strachu aby sa na tom tiež trošku dosť podpísala… no neviem rád by som aj tvoj pohlad či koho kolvek iného.., dakujem..
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
ahoj… teraz niečo hmmm mám jednu takú vec, o ktorej sa nechcem verejne rozprávať tu na tomto portáli… neviem čo je na tom, ale isto to nieje vec, ktorú by som chcel zdelovať celej širokej verejnosti, ktorá sem má prístup, no ak by si mohla pošli mi svoju nejakú e-mailovú adresu… aby si to neposielala sem tak moje icq… 440768666 a mail 6rebel9@azet.sk
teda samozrejme nič nemám proti nikomu tu a až uznám za vhodné napísať to sem tak napíšem ale zatial si niesom 100% istý že by to sem patrilo… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ale neviem… no ja by som to charakterizoval nejako tak, že mal som proste strašný pocit v nohách a v celom tele.. akoby mi nohy nechceli dalej kráčať… a velmi som sa toho zľakol že čo sa deje… a ten strach je emócia… ešte ten pohľad do seba samého… že som ako zošuverevý sprachnivlý človek… no ten pocit.. určite to bol pocit a nie emócia to vo mne to v nohách… že som si asi uvedomil že moje telo k tomu stavu naozaj speje.
**********************
Vlk,
aj ja mavam jeden pre mna nepochopitelny zazitok tiez, len s tym rozdielom, ze to pride v noci a iba jediny raz sa mi to stalo cez den, vtedy ma tiez telo nepocuva a kamsy odchadzam, a mavam strach-doteraz som na to neprisla, co to spusta, ale vdaka Helar som sa dozvedela o mnohyh veciach, ktore sa nam mozu stat, v tomto je fantasticka, ze ma vacsinou na vsetko odpoved, takych ludi je malo….
a dava cloveku moznost spoznavat sam seba a svoje reakcie na cokolvek………
to co si opisal muselo byt velmi neprijemne, tak analyzuj, mozno najdes dovod toho pocitu v sebe, niekedy sa stava, ze v nas nieco nepriaznive zanecha stopu-okolnosti nam nedovolia to spracovat , potom nastane moment, kedy sa to cloveku vynori v hlave a vyvola emocie, alebo pocity oneskorene, ale nefalsovane a pride reakcia, ak este uzivas lieky, ak som dobre pochopila-reakcia moze byt zosilena, tak sa drz a analyzuj….
Páči sa miPáči sa mi
Dandy,
naozaj velmi pekne dakujem, no už som na to asi prišiel, no ako som povedal nechcem to sem radšej písať kým si o tom nepokecám priamo s Helar.. a tebe držím palce na ceste poznania… inak ak by som mohol akokoľvek pomôcť veľmirád (ako povedala Helar.. ja po tvojom chrbte a ty po mojom 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
ahoj, toto všetko tá ezoterika a mágia začína u mna naberať nový smer a akoby trošičku ,,konkrétnejší,, teda tak to cítim aj ked to neviem presne vysvetliť… veľa som pochopil a tak nejako ked moc nad vecami neuvažujem tak sa mi to ,,chápe,, samo myšlienky prichádzajú a ja ich iba vnímam a sledujem a verím im… ale predsa… tie emócie… už sme teda zistili že som veľmi emotívny človek aj ked sa to dosť zlepšuje a nič nikomu nevičítam ani sebe že som nejako konal, ale heh je jedna vec 🙂 až sa trochu smejem… je to taká klasika… skúšal som rekapitulovať ale moc mi to nešlo… (neviem proste ja neviem rekapitulovať 🙂 :)… ) proste mama vletí do izby a začne revať že je tu bordel a že všetko povyhadzuje z okna a tak… ale to je môj bordel a mne to nevadí a uvedomujem si že ona to nemyslí zle ale aj napriek všetkemu mojemu pochopeniu by som ju najradšej poslal ,,preč,, 🙂 a neviem či to moje ego alebo môj sebaobarz tým trpí alebo čo.. ale určite to má pôvod niekde v rannom detstve… je to asi nejaká autopilotná reakcia no čo je to zač?? alebo ako na to?
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
🙂 no ja len… zas som sa nadcenil.som si to dnes tak uvedomil… ale to len na ujasnenie… ale ak si pamätáš… raz som napísal komentár… neviem či už vtedy bol alebo nebol spracovaný článok ,,rekapitulácia,, no v podstate som popísal niečo veľmi podobné ale trošičku inak… ,,akoby som oddelil svoje vnímanie od mojej fyzickej schránky, a potom vlastne na to plátno umiestnim svoju telesnú schránku a neprikladám jej o nič väčšiu dôležitosť, ako tým ostatným telesným schránkam… viacmenej aj žiadnu dôležitosť (pretože na tom plátne je viacmenej moje ego… ) a ja chcem pochopiť, prečo ostatný reagujú alebo konajú tak ako konajú a keď sa vo mne niečo akokoľvek evokuje, tak si predstavím svoju schránku a schránku človeka, ktorý vo mne emóciu vyvolal… opakujem si čo povedal alebo spravil… nevnímam už seba ale jeho… prečo to spravil?? nie či je to dobre alebo zlé…a takto sa mi možno podarí dosiahnuť to o čom sme hovorili.. vedieť o tom že moje ego existuje, ale používať ho ako predmet.. zobrazenie mojej fyzickej schránky… sledovať ho ako ,,hromozvod,, emocionálnych reakcí… len si predstaviť to ego a autopilota… ako reaguje… a len o tom vedieť,, a pre dokončenie … myslím že je na nás aký spôsob ,,vypúšťania,, emócií z našeho vnútorného obehu zvolíme, či ich budeme pri nádichu nasávať a pri výdychu vypúšťať alebo proste len budeme sledovať tento dej a postupne sa od neho akoby ,,vzďalovať,, a tým tá emociálnosť sama odýde, mne osobne ked si tu situáciu predstavujem tak pohyb hlavou a sustredneie sa na nasavanie a vypúšťanie ma odpútavajú od sustredenosti na sytuáciu preto len ,,pozorujem,, a ide skôr o postupné ,,uvedomenie,, si, že na tom plátne niesom ja ale moje ego ! ! ! a vidím to tak že táto rekapitulácia slúži na to, aby sme práve toto pochopili, že MY NIESME NAŠE EGO ! ! a čím častejšie budeme rekapitulovať tým viac sa nám toto pochopenie vrije do matice autopilotných reakcií, kedy namiesto autopilotnej reakcie zvanej ,,emócia,, nastúpi reakcia ,,uvedomenie si že ja niesom moje ego a to čo sa hnevá je moje ego tak pre mna zamna nech sa hnevá,, a ono sa potom prestane hnevať, pretože ,,pochopí,, že to nemá význam pretože nás tým aj tak nijak neovpivní… tým že sa s ním stotožňujeme dávame mu možnosť aby nami manipulovalo… toto uvedomenie mi veľmi pomáha… ale to som ja… ak máte niekto ešte iný recept alebo názor tak vás žiadam o vyjadrenie a porovnanie…
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
dôležité v kontakte s inými ľuďmi je uvedomiť si, že oni nemôžu inak… Keby mohli, boli by bosorákmi oni a nie my… Ešte som sa do tejto oblasti nedostala, to ma ešte len čaká rozpracovať. Ja sama som mentálna energia a preto mi to neprichodilo také dôležité, ale v poslednom čase som stretla hodne ľudí emocionálnej alebo vôľovej energie a tí s tým majú problém, takže už sa schyľuje k novej úvahe na tému “prečo nás veci vytáčajú”.
Tvoja mama má isté videnie sveta, isté predpoklady o jeho fungovaní a ty a tvoj neporiadok jej ich nabúravate. Pamätaj si – jej zlosť nie je výpoveď o tebe, ale výpoveď o nej. A takisto, keď nás niečo nepatrične vytočí, je to výpoveď o nás – poukazuje na miesto, kde máme potenciál niečo vylepšiť. Keď na teba nabudúce nahúka, povedz si v duchu: “Chápem, že v tvojom videní sveta predstavuje môj neporiadok pre teba nedostatok úcty voči tvojim princípom a nedostatok tvojej kontroly nad mojím blahobytom. Chápem, že mi chceš len dobre. Napriek tomu sa tvoje videnie sveta nekryje s mojím. Ak mi to nič nerobí, rád ti ustúpim a vytvorím ti zdanie, že máš kontrolu nado mnou. Ale ak mi to urobí zle, mám právo snažiť sa nájsť iné riešenie, ktoré tebe dodá pocit kontroly a mňa nebude nútiť žiť spôsobom, akým nechcem.” Trochu zdĺhavé, ale hodne uzemňujúce všetky neželané emócie.
Inak, ten postup, ktorý popisuješ v druhom komentári, je “vedecký” a volá sa disociácia. V neurolingvistickom programovaní patrí k “povinným cvikom”. Obvykle sa robí tak, že si celú situáciu pozrieš zboku, akoby prebiehala v kine na filmovom plátne a ty si bol len divák. A pozeráš sa, kto ako reaguje a čo to robí u toho druhého. Keď sa takto odosobníme, vidíme hodne veľa možností na zlepšenie vzťahov.
Páči sa miPáči sa mi
Helar, ďakujem velmi mi to pomohlo zhrnúť si to všetko.. a máš pravdu… kým si to všetko v duchu poviem tak sa v podstate budem dlllho sustrediť na niečo ine a nejaka emocia nedostane priestor 🙂 ale skúsim to… ale teda… tiež myslím že som ten mentálny typ… ked už k nám vrazí do izby tak ja si to síce na moment uvedomím, že ona mi nechce zle a že tak proste len koná a tak… ale vieš… ked ostanem kľudný tak sa jej nepáči že si nevšímam ako na mna reaguje.. a hučí ešte viac ked sa pokúsim jej niečo vysvetliť tiež nula bodový úspech ked na nu začnem revať ja 🙂 tak si to asi vieš predstaviť ked sa stretnú dvaja barani ktorí emocionálne prepadli a ,,stotožnili sa s egom,, ale ten autopilot ma núti sa s egom stotožniť… aj ked ja vnútri seba viem že to nieje vhodné ale proste ma to uuplne prevalcuje… a jediným riešením je poslúchnuť… teda povedať dobre upracem si to… ale to ja spraviť nechcem pretože to nepovažujem za dôležité… teda nemám tu žiadny chliev, ale vieš neporiadok je iba iné uloženie vecí… 🙂 ja si to uvedomujem , samozrejme viem že to je moje ego že chcem spraviť toto a nechcem spraviť tamto… a občas sa prichitím ako si vyčítam to že si niečo vyčítam 😀 😀 😀 :D… a ešte niečo som chcel… ten spôsob s premietaním sytuácií… je vhodný ako spôsob rekapitulácie alebo skôr slúži len na nájdenie vhodnej reakcie na danú sytuáciu?? aj ked to je vlastne riešenie… vlastne si tým môžem vytvoriť predstavu o riešení takejto situácie dopredu a ,,vtĺkať,, si ju do podvedomia až nou prebijem autopilota… ale potreboval by som aby si mi napísala niečo o možnom potláčaní emócií pri nesprávnom postupe ich odstraňovania… v podstate sa toho trochu obávam a neviem presne ako to funguje a ešte niečo … ked už sa emócia dostavý .. napr… neviem nájsť hned správny kluč do dverý a vrazím do nich pesťou… upokojím sa síce, aj dvere sú celé aj mi postupne trošičku hánky tvrdnú 🙂 ale asi tým len upevňujem autopilotnú reakciu na takúto sytuáciu a jej vzorcom je ak sa ti nepáči realita udri… 🙂 a to nieje najlepšie… len teda… táto autopilotná reakcia… je nevhodná z pohľadu ,,cucania,, energie zo mňa??… teda asi je ale nechápem to presne… viem že emócia je v podstate ,,droga,, , ktorá nás núti zotrvať v naučených formách správania a reakcií ale nejako by som to znova potreboval ujasniť… trochu v tom mám guláš 🙂 ďakujem…
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar. Nie som na tvojich stránkach dlho, ale už sú aj “moje”. Čítam ich každý deň niekoľko hodín. Pokúšam sa spracovávať informácie, ktoré sa dozvedám z článkov. Nachádzam sa v pre mňa nepríjemnej situácii, ktorú by som rada vyriešila, ale zatiaľ všetko bezúspešne. “nesadla” som si so švagrom, ktorý býva s mojou sestrou u nás doma. Nerešpektuje zvyklosti a tradície, ktoré existujú v našom dome a všetci sme ich prijali za svoje. Snaží sa ich za každú cenu narušiť a zaviesť do používania tie, ktoré si on doniesol z domu od jeho rodičov. Pri skúmaní minulých životov som zistila, že sme boli životný partneri, ale náš život bol bez lásky. S regresným terapeutom sme túto skutočnosť riešili prednedávnom, no cítim, že negatívne pocity akoby vo mne ostali a prejavujú sa pri každom kontakte sním. Neviem, čo mám robiť, pretože táto situácia ubližuje najviac mne samej a chcem ju veľmi riešiť. Vieš m i poradiť?
Srdečne ďakujem
Páči sa miPáči sa mi
Katka,
podstatné je uvedomiť si, čo v nás vyvoláva negatívnu reakciu na švagra. Ak tie jeho zvyky nie sú celkom neľudské, tak to bude len naše ego, ktoré sa kedysi z donútenia podriadilo a akceptovalo zabehané zvyklosti a teraz sa hnevá, že niekto iný sa ponad ne prenesie, akoby bol “lepší”.
Takže ak je to tento prípad, je to vynikajúca príležitosť začať trénovať svoje ego. Napríklad tým, že budete pozorovať tie “nenávidené” zvyklosti švagra, vyberiete si z nich tie, čo sa aj vám hodia, a začnete ich používať! Sústreďte sa na svoj vlastný prospech a úžitok a nesústreďujte sa na “umóresnenie” švagra. A kašlite s prehľadom na to, kým bol vo vašom minulom živote. Ak chcete, môžete túto karmickú previazanosť vynulovať tým, že mu odpustíte. Kúzlo na to nájdete v Bosoráckom receptári – a zaručujem vám, že funguje!
Ak sú švagrove návyky také, že neumožňujú niekomu z rodiny žiť v pokoji a svojím spôsobom, treba s ním o tom otvorene hovoriť a “natiahnuť líniu”, aby vedel, čo je prípustné a čo je už prešľap. Nemá význam sa naňho hnevať, ak ste mu ešte nič nepovedali – on len pokračuje v tom, čo robil doteraz a čo doteraz ešte nikdy nikomu nevadilo. Stavím sa, že bude prekvapený, keď sa dozvie, že niekomu jeho správanie prekáža!
Páči sa miLiked by 1 person
Je to presne asi moje ego, ktoré sa hnevá. Uvedomujem si to, ale vnútorný hnev je taký silný, že ma ovladne ešte skôr ako si ho stihnem uvedomiť. O jeho neprimeraných reakciách mu už vraveli viacerí členovia našej rodiny, no on to neakceptuje.
Ak som to správne pochopila, mám si vybrať nejakú švagrovu reakciu, ktorá mi “vadí”, zistiť ako ju môžem využiť vo svoj prospech a spraviť z nej niečo úplne iné, pozitívne.
Ak môžem, poprosila by som o všeobecný príklad, lebo si neviem takúto “transformáciu ” predstaviť. Tiež si uvedomujem, že to asi bude trošku ťažšia cesta s týmto mojím rozkokošeným egom. :-))))) Ale ženie ma vpred túžba po vlastnom šťastí a harmónii.
Ďakujem
Páči sa miPáči sa mi
skusila som to a funguje to! necakala som, ze mi to pojde tak lahko 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj…
chcela by som sa opytat: to otacanie hlavy zo strany na stranu je az take potrebne? Myslim, ze nie je az take podstatne tocit hlavou, skor ide o to, aby sa nejakym sposobom tie nespracovane emocie, pocity dostali z nas. Mne velakrat stacilo hlboke dychanie a citila som sa potom skvelo. Snad staci ‘klasicky’ nadych – pauza – vydych Helka, nemyslite?
Este som neporozumela tomuto: Nijako nás to neoslobodzuje od rekapitulácie minulých emócií.
Dakujem za odpoved. S.
;-)))
Páči sa miPáči sa mi
[…] niekoľko spôsobov, ako sa s tým vysporiadať. Jeden z nich je bosorácka rekapitulácia, iný ponúka nasledovné tarotové kúzlo od Janiny Renée (je trochu […]
Páči sa miPáči sa mi
Sun, tu pri rekapitulácii píšeš o otáčaní hlavy z ľava do prava keď sa nadychujeme a preciťujeme emóciu. V tomto článku je to naopak (https://eprakone.wordpress.com/2010/10/13/o-rekapitulacii-a-syndrome-uboheho-dietata/). Pre mňa je minulosť na ľavo, neviem prečo, možno preto že píšem z ľava do prava. Ja mám všetko spojené s obrazom, potrebujem “vidieť”, teda vizualizovať si danú situáciu, preto sa chcem spýtať, aby mi to bolo jasnejšie – kde začať? V prítomnosti a emóciu vymazať(oslobodiť energiu) smerom k minulosti, alebo naopak (alebo môžem začať v minulosti, prejsť do prítomnosti a energiu znova vrátiť do minulosti – s tým, že si trocha viac precvičím otáčanie hlavy 🙂 )? Alebo je to úplne jedno a mám si nájsť vlastný spôsob podľa toho čo práve cítim, že je správne?
Páči sa miLiked by 1 person
V podstate som pri tom otáčaní hlavy vychádzala z toho, že zo spomienky vyberáš emóciu. No a tú riadi pravá mozgová hemisféra a tá ovláda ľavú polovicu tela. Pre aktivovanie emocionality sa napr. používa státie na ľavej nohe a pre potlačenie emocionality státie na pravej nohe (myslím ťažisko, nie ako bocian 😉 ). No a ak prenášame emóciu do ne-emócie, tak ju “vyzdvihneme” vľavo (v emocionálnej časti) a prenesieme doprava (do racionálnej časti). Podstatné je, aby si v každom okamihu vedela, čo robíš, potom je jedno, odkiaľ a kam vrtíš hlavou. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
To som potrebovala… Ďakujem 🙂 Ešte mám jednu (poslednú) otázku na túto tému. Keď sa snažím spravovať emocionálne bloky z minulosti (mám ich totiž veľáááá), prejdem si celú rekapituláciu, prijímam stratený kúsok bloknutej energie späť. Potom sa mi stáva, že bývam (nie hneď ale kedykoľvek cez deň, príde to hocikedy) precitlivená. Ťažko sa to vysvetľuje, ale rozlútostí, alebo inak povedané prehnane emocionálne reagujem na hocijakú maličkosť. Napríklad pozerám film a poplačem si pri ňom, akoby sa vo mne niečo dralo na povrch, i keď to s danou situáciu vôbec nesúvisí, a ja to musím pustiť von… Emócia príde, “prehrmí” a skončí, a potom mi je dobre. Až potom nadobudnem stratenú rovnováhu a “frčím” ďalej. ALE tá emocionálna nestabilita (radšej mám svoje chovanie pevne v rukách = a reagujem racionálne) ma zneisťuje, je to neovládateľné a nepredvídateľné…
Páči sa miPáči sa mi
Neviem, mne sa to nestáva… Dôležité je nadychovať spomienky/emócie tak dlho, až už nič nezostane, a potom ešte aspoň jeden raz navyše. Ak to robíš, tak skús ešte jedno – keď už máš pocit, že je to všetko OK, skús urobiť len ten pohyb hlavou pri zadržanom dychu, ako pokyn podvedomiu, že “a už bodka”.
Páči sa miPáči sa mi
OK. Možno to nerobím dostatočne do hĺbky a moje telo je múdrejšie ako ja a proces potrebuje dokončiť. Ďakujem, ešte raz 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
[…] náramkom sa mi zapáčila aj technika rekapitulácie, ktorú nájdete tiež na stránke od eprakone , táto veľmi pomáha aj pri hneve […]
Páči sa miPáči sa mi