Včera som síce šla skôr spať, ale nakoniec pri prepínaní programov ma upútalo to čo šlo na discovery. Volalo sa to tuším Je v každom z nás zlo? V skratke sa jednalo o test, či je v každom znás prítomné zlo a kedy sa to ako zlo môže definovať. Kedy je normálne povedať o inom, že je to zlý človek. 😕 V skratke k testu. Išlo o dvoch ľudí. Nik z nich sa nepoznal. Jeden mal byť skúšajúcim, alebo lepšie povedané učiteľom, druhý učeným. Test mal potvrdzovať správnosť výroku, že všetci sa učíme lepšie ak sme motivovaný trestom, teda lepšie strachom z neho. Toto bola však verzia iba pre tých neznámych učiteľov. ( žiak bol stále ten istý ) Žiak a aj učiteľ sedeli v dvoch rôznych miestnostiach. Takže sa nevideli vôbec. No skutočný test bol skúšajúcim zatajený. Skúšajúci nahlas predčítal otázky, na ktoré mal “žiak” dať správnu odpoveď. No vždy ako inak, označil zlú odpoveď a princíp tohto procesu akože učenia bol v tom, že ak sa žiak pomýli dostane ránu el.prúdom. Čítať ďalej
Autor: lilah
Odkiaľ sa tu berie? … aj taký hnev napr. :-)
Mladý žiak zenu Jamaoka Teššú, navštevoval jednoho majstra za druhým a naplňovalo ho pýchou, keď mohol demonštrovať svoje duchovné vedomosti. Nakoniec však hovoril pred zenovým majstrom Dokuonom z Šošoku, ktorý práve sedel v záhrade a fajčil fajku.Jamaoka povedal:
“Duch, Buddha a živé tvory nakoniec neexistujú. Pravá prirodzenosť javov je prázdnota. Nie je žiadne uskotočnenie, žiadne mámenie, žiadna múdrosť. Nie je žiadne dávanie ani nič, čo sa prijíma.” – Dokuon, ktorý tíško pofajčieval, nehovoril Nič. Z ničoho nič však šľahol svojou bambusovou fajkou Jamaoku po hlave. To mladého muža neskutočne rozhnevalo. Dokuon sa však prekvapene pozrel na Jamaoku a pýta sa:
“Tak. Dobre teda. Keď nič neexistuje, tak kde sa tu teda vzal ten hnev?” –
Už prvé prečítanie tohto príbehu vo mne silno zarezonovalo. Veľmi sa mi páčil, dokonca natoľko, že som ho už raz pokúsila napísať. No keď som si ho prečítala, pripadala som si presne ako spomínaný Jamaoka Teššú. 🙂 Veľa teórie a skutek utek. 🙂 
Čítať ďalej
Čítať ďalej Krásna dáma s menom Jeseň :-)
Ako som viezla dcérku do škôlky uvedomila som si, že sa nám pomaličky blíži jeseň. Milujem toto zdanlivo mrzké, obdobie. S jeseňou sa mi spája množstvo spomienok, krásnych a aj tých smutných. No všetky sú rovnako pestré ako lístie ktoré pokrýva zem. Ako dieťa som mala veľmi rada keď rodičia povyberali úrodu zo zeme. Nechali všetku vňať, na roli a mňa nechali zhrabúvať to. Malé kvapôčky vody, ktoré rosili moju bundu, tvár a ruky ma napĺňali radosťou. Alebo? Keď bolo slniečko a tá vňať sa vysušila spolu s maminkou som ju v podvečer pálila. Zababušená do teplákovej bundy, teplákov vyťahaných a voľných. Na nohách gumáky. Okolo mňa pobieha Bojar. Ešte aj teraz vidím ako to zviera radostné pobieha okolo ohníčka a radostne šteká na iskričky vyletujúce z ohníka. 🙂 Čítať ďalej
“Sedliacky” rozum, cesta k osvieteniu :-)
Zaujal ma tento príbeh:
Mnich Ma-cu sa tvrdošijne cvičil v zazene, teda? Sedenia v meditácii. A preto sa do neho začal jeho majster navážať. 🙂 ” Čo je cieľom zazenu?” – mnich sa prekvapene díval na svojho majstra a presne tak mu aj odpovedal.
” Čo je cieľom? Prekvapuje ma, že sa to ty majster pýtaš. Veď cieľom zazenu je predsa stať sa buddhom” – keď však túto odpoveď počul majster, vzal do ruky handričku a začal leštiť kachličku. Mnich sa na neho iba udivene díval. Vari zošalel? Veď sa tu s ním teraz rozprávam. Rozprávam sa o vážnej veci. Rozprávam sa o osvietení. Ako ma môže takto ignorovať a začal čistiť ako blázon tú kachličku? No keďže majster mal povesť múdreho muža a on bol dobre vychovaný 🙂 spýtal sa ho:
” Čo to robíš? Prečo ma prosím ťa takto ignoruješ, keď sa BAVÍME o vážnych veciach?” – majster sa na neho iba usmial a hovorí mu
” a ako si prišiel na to že ti neodpovedám? Ja ti presne ukazujem čo robíš. Čítať ďalej
Sila Pozorovania
Keď sa Buddhu ktokoľvek pýtal, čo má robiť, aby nebol chamtivým, aby nebol žiadostivým po peniazoch či sexe, aby sa viac nehneval, vždy odpovedal rovnako. ” Prineste do svojho života vedomie” Jeho žiak Ánanda bol však stále viac zmätenejší z tohoto prístupu a tak sa ho raz opýtal. ” Si veľmi zvláštny. Ľudia predsa za tebou chodia z rôznymi “chorobami” no ty im stále predpisuješ rovnaký liek. Prečo to robíš?” No Buddha mu odpovedal. “Áno. Ich “choroby” sú rôzne. Presne tak ako sen tisíc ľudí je rôzny. Ak tých tisíc ľudí zaspí, bude sa im snívať tisíc rôznych snov. No jediný spôsob, ako sa zbaviť sna, je prebudiť sa.”
Rozmýšľala som nad významom tejto “súkromnej” debaty. A v mysli sa mi vynorili rady od troch mužov. Prvá rada znela. Čítať ďalej
Sila Slova – Súhlasím s Tebou :-)
K tejto úvahe ma priviedla vlastne reakcia môjho známeho, s ktorým som “diskutovala” na nejakú duchovnú tému či čo. Podstatu debaty si nepamätám, ale jeho reakcia “nemusíš, vlastne to vôbec od teba nežiadam” na moje rázne ” nesúhlasím s tebou” sa mi akosi dostala do žíl. Samozrejme, že ma tým odzbrojil úplne. Ostala som tvrdá ako česko-slovenská norma, keď ma dvojslovne odzbrojil a to úplne prirodzene a bez nátlaku.
Už v článku Sila Slova som približne predstavila svoj pohľad na použitie slov. V skratke. Nič nie je náhoda. Ani povedané slovo nie je náhodné. A ak nie je náhodné, teda čo to znamená? Naša duša nám a okoliu prostredníctvom slova hovorí. Hovorí k nám, hovorí k nášmu okoliu. A o čom teda hovorí? Čítať ďalej
Druhá aukcia pre nadáciu Magna
Tak. Prešiel znova nejaký ten čas, presnejšie cca mesiac a je treba znova pamätať aj na potreby iných na tejto krásnej guličke. Už dávnejšie sme sa tuto “ezokočky” 😉 dohodli na tom, že by nebolo dobré ostať len pri mojich obrazoch, aj keď budú tvoriť gro tejto aukcie, ale bude to aj o tvorbe iných no zato vôbec nie menej nadaných mladých ľudí. Keďže som tentokrát so svojim obrazom v sklze ( osobné problémy a dlhodobejšie horúčky, ktoré ma prinútili byť v posteli a iba mudrovať na spojených “ezo” blogoch 😛 😀 ) dohodla som sa s úžasnou mladou žienkou Tinou, že tentokrát dáme do net éteru 😀 jej tvorbu.
Stereotypné reakcie – reakcie na základe skúsenosti z minulosti
Vraj sa Buddhovi raz stalo aj toto:
Buddha sedel pod stromom a prihováral sa k svojim žiakom. Z ničoho nič, k nemu pristúpil muž a pľuvol mu do tváre. Buddha jeho sliny zotrel a opýtal sa:
” A čo bude ďalej? Čo chceš povedať ďalej?” – samozrejme, že to muža veľmi zmiatlo, keďže NEPREDPOKLADAL, že ak niekomu pľuvne do tváre, zareaguje takto. ( no popravde, chápem ho, musel ostať tvrdý ako československá norma za socializmu, keďže pľuvanec zvyčajne KAŽDÝ považuje za prejav urážky) Dívali sa na seba navzájom a každý z nich aj pľuvajúci muž a aj Buddha čakali čo bude teda ďalej? 🙂 Do toho sa vložili samozrejme jeho žiaci.
“toto je príliš! 👿 TOTO nemôžeme dovoliť! Ponechaj si svoje učenie, a MY tomu mužovi ukážeme, že ŤA takto nesmie urážať!” – no Budha sa ohradil. Čítať ďalej
Lojálnosť – cnosť či ohavnosť?
Lojálnosť – cnosť či ohavnosť? Posledné prežité dni, týždne mesiace ba dokonca rok ma privádza k úvahe o lojálnosti. Čo podľa mňa taká lojálnosť vlastne znamená?
Wikipédia toto slovo definuje zhruba takto: Lojálnosť môže byť. – (často prehnaná) vernosť oddanosť režimu, zriadeniu, vládnucej vrstve/osobe – spoľahlivosť a znášanlivosť vo vzťahu k niekomu, kladnosť, nestrannosť; súhlasnosť 😕
Je krásny slnečný deň.
“Prejdem sa” – povedalo si nežné, jemné dievča. Pri tom vychutnávaní slnečného dňa sa vybrala ďalej ako plánovala. Ani len nevedela ako, dostala sa na lúku, ktorá ju v momente očarila svojou prirodzenou krásou, pokojom.
” Ako je tu len pekne a pokojne, posadím sa tuto na kraj lúčky a chvíľočku si tu odpočiniem. Tak krásne miesto som už dávno nevidela, tak príjemne som sa už dávno necítila” – a tak sa uložila do trávy a jednoducho zaspala. Zobudil ju však pocit, že ju niekto pozoruje. Nežne pootvorila oči a zadívala sa rovno do očí mladému mužovi, ktorý ju usmiaty pozoroval. Čítať ďalej
Dôvera, Viera
Milujem jazdu v aute. Milujem Rýchlu jazdu v aute. ( akou rýchlosťou jazdím radšej neuvediem …. nestojím o pokutu 😛 😀 ) Rýchlosť a jazda v aute ma dokáže zastaviť. Zastaviť prísun myšlienok, ktoré ma melú. Preháňanie sa autom po cestách, vo mne vyvoláva emócie a pocity, ktoré si zvyčajne spájam s pojmami ako je Sloboda, Láska, Mier, Dôvera ( tuto najmä v Otca, pretože je to pre mňa krásna ukážka toho, že treba vedieť riadiť svoj Život, ale treba pamätať na to, že ak sa odovzdáme úplne do jeho rúk nie je sa čoho báť a my naplno precítime tento stav Slobody, Lásky, Mieru ) V niektorých ľuďoch tento môj postoj vyvoláva dojem, že som príliš hrrrrr. Je to možné. Hlavne pri komunikácii s inými ľuďmi. Dosť rýchlo mi to myslí a na počuté ma v momente napadne niekoľko riešení ( je otázne, či o ne vôbec niekto stojí, však? 😉 ) Jazyk jednoducho nestíha interpretovať tú zmes myšlienok. 😀 Ak si k tomu pridáte ešte úsmev, jednoducho uznávam, že môžem pôsobiť na iných ako “poplach” pre ktorého je svet jednoducho gombička :-). Aj keď sa ja považujem za citlivého a empatického človeka, v tomto kontexte to nie je až tak podstatné. Na tomto príbehu uvádzam, že je viera a dôvera veľmi nutná. Ale tak poďme sa spolu pozrieť na to, ako ja vnímam tieto dve slová. Poďme sa spolu pozrieť na moju achilovú pätu. Vieru! 😀 Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 