Malá spoveď a nemalé Poďakovanie :-)

V poslednej dobe sa akosi viac podkýňam o tému sebavedomie. Ja som na toto slovíčko, ako šiel čas nahliadala stále inak. Najprv bolo sebavedomie pre mňa len otázkou ukázať, ukázať že sa nebojím, navonok nebojím, aj keď sa v skutočnosti trasiem ako ratlík. 🙂 Potom bolo sebavedomie pre mňa niečím, čo som si spájala s dôverou, vierou. Lenže, čas, ten neúprosný čas, práve ten čas ktorý nie je a je len relatívnym pojmom ma viedol k pochopeniu tohto slova troška inak.

Sebavedomie. Ak ho rozdelím vznikne mi Seba – Vedomie. Teda? Byť vedomým sám seba. Všetkého, čo nás tvorí. A ak hovorím všetkého, tým skutočne myslím Všetkého. Teda? Boha. Lebo on je Všetko vo všetkom. A aj vo mne. So všetkými démonmi, anjelmi, strachmi, povahovými vlastnosťami, pochybnosťami. Áno, práve tie pochybnosti sú o tom sebavedomí, o sebadôvere, o sebaocenení. A s práve posledným menovaným, Seba-Ocenenie mám veru ešte pekný problém. To slovíčko skrýva obrovský potenciál. Presnejšie toľko názorov koľko ľudí, ale? Mne samotnej rezonuje sebaocenenie v tomto kontexte. Čítať ďalej

Reklamy

Myšlienky – sú naozaj vždy naše? … :-)

“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”

Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. 🙂 Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.

Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa. Čítať ďalej

Schopnosť Čakať – Otrava, alebo len prejav Úcty. Úcty k Životu?

K tejto úvahe ma priviedol včerajší zážitok v práci. Pri lietaní v sklade, v ktorom preberám tovar ( nie, ja nepreberám tovar, ja sa hrám na popolušku, preberám si hrášok od šošovičky 🙂 sem tam do toho nejaký mak, alebo aj popol v podobe poriadnej sprchy od nadriadenej 🙂 ) som šla vystriedať kolegyňu do pokladne aby sa mohla ísť najesť. K pokladni pristúpil muž, ktorý si v zrobených rukách niesol nejaké potraviny, ktorými sa potreboval rýchlo napchať, aby vládal pracovať ďalej. Keď som sa po nahodení potravín, spýtala či to je všetko, iba zakýval hlavou na znak nesúhlasu. Dívala som sa na neho a čakala. V tom si začal pýtať cigarety. Išlo mu to však ťažko,  koktal. Pocítila som k tomuto mužovi súcit a nesmiernu dávku trpezlivosti. A vtedy, v tom momente mi akosi mimovoľne, podopínali aj rady psychológa, z kurzov, ktoré som svojho času veľmi rada navštevovala. V tomto prípade som si predstavila prednášajúceho, skúseného psychológa, ako na túto tému hovorí cca toto. Čítať ďalej

Slobodná vôľa. Možnosť voľby … exist niečo také vôbec? … :-)

Slobodná vôľa. V poslednej dobe sa viac zamýšľam nad niečím takým ako je slobodná vôľa. Prečo? Môj celý život mi občas pripomína hru od Wiliama Shakespeara. Sen noci Svätojánskej. Dej tohto diela, pre priblíženie toho ako to myslím, nájdete aj tuto. 🙂 Tiež z tohoto na prvý pohľad netušíte čo, kto, kedy, ako a s kým? 😆 No a môj život je presne takýto. Keď sa tak pozriem na svoj život v čase späť, tiež si hovorím Čožeeeee??? 😯 🙂 Je to presne to isté. A aj toto malé poohliadnutie späť ma privádza k malej úvahe o Slobodnej vôli. Verte či neverte. Navyvádzala som sa toho veľa. V domnení, že ja na 100% čo 100% 1000% 🙂 Viem, o čom predsa Život je? No nie? 🙂

Ešte donedávna som žila v domení, že ja predsa Viem najlepšie, kto je pre mňa v mojom živote prínosom. A teda? Keď som toto vedela 😛 podľa toho som sa aj správala. Kto mi jednoducho nezapadol do môjho osobného šuflíčka, šup s ním vonkaj. No veď upratovať je predsa dôležité. 😆 Nemôžete žiť v bordeli, predsa! 😛 🙂 Čítať ďalej

Anjel Smrti – Strašiak? Alebo len veľmi Priama výzva k Životu? :-)

Anjel Smrti. Smrť. Čo znamená vlastne Smrť? Na túto tému som prečítala už niekoľko zaujímavých, menej zaujímavých, ” vysoko ezoterických” 😛 i menej ezoterických úvah. 🙂 Keď sa ozve umieračik jedného z nás, každý sa  s ľútosťou, tak typicky povrchnou pre homo sapiens sa na chvíľu zastaví. Ale ozaj iba na chvíľočku. Väčšinou sa v bežnej komunikácii medzi nami odohráva cca takýto dialóg.

“Jaj, tak už aj tento zomrel. No ale aký mladý!  No veru, mohol ešte požiť, veď tu má … ” tu nastane výpočet všetkých tých “cenných” vecí, ľudí, ktorý ho budú oplakávať. A? A ako doznie umieráčik ideme ďalej. Poviete si. No ale veď áno, čo už z tým narobíme? A koniec koncov, on je predsa aj tak už na lepšom. Je isto v nebi, medzi svojími atd. Oprašuje tam krídla anjelom, spokojne si kýve nožičkou na niektorom z obláčikov a posiela more, čo more, oceán lásky pre tých ktorý po ňom zostali. 🙂  Ale? No ale. Čo nastane zvyčajne? Aká reakcia. Každý, hoci aj po tom pohrebe sa rozbehne späť do svojho životného stereotypu. Poznáte to, deti, rodina, treba niečo uvariť, treba sa prosto včleniť späť do života.

Hm, lenže, nebola by som to ja, keby som neuvažovala troška inak. Ja sama som prišla o otecka keď som mala 15 rokov. Chýba mi dodnes. Pred piatimi rokmi mi náhle zomrel milovaný brat, presne vo veku 40 rokov. Chýba mi občas tak, že mi to berie dych. Ja sama som už bola min. zo dvakrát blízo smrti. Po prvý krát to bolo pri pôrode dcérky. Jednoducho niečo sa zmrvilo a nebyť rýchleho, veľmi rýchleho zásahu lekárského tímu, už si z toho obláčika z oceánom lásky v náručí sedím aj ja. 🙂 Po druhý krát sa mi to stalo pri autonehode spred dvoch rokov. Auto bolo na franforce, ja sama som vyšla z auta po svojích aj keď s otlčenou hlavou a pochrámanými rebrami, predsa som vyšla po svojich z auta, z ktorého ostala jedna kovová hrča. 🙂 Keď som potom o tom hovorila “priateľom” bolo mi povedané okrem iného aj toto.

“Jednoducho nedohorela Ti sviečka, a asi tu musíš spraviť niečo významné, keď si z tohto auta vyšla a ešte aj po svojich.” – Čítať ďalej

Otče Náš … pomôž nám pochopiť, že žiadna Vina neexistuje … :-)

Na blogu Niny, ktorá to predtým našla na blogu studienky :-),  som našla jednu krásnu modtlitbu. Motlitbu Otče Náš, v svanhilštine. A keďže Otče Náš je už dlhé roky mojou najobľúbenňejšou modtlibou. Neviem prečo práve Otče Náš. Možno len preto, že mám na ňu prekrásne spomienky. Aké? Túto modtlitbu som rozoberala do špiku kostí z miestnym farárom ešte vo svojích 16-tich rokoch. 🙂  Bol to najmilovanejší, najľudskejší, a vôbec najdokonalejší farár, akého lilah poznala. 🙂 Z miestneho farára sa medzi časom stal ako tak o ňom čítam eparcha ( no to lilah vôbec netuší, čo to a kto to ) no ale tak? Najprv modlitba, a potom lilahin pohľad na ňu a zvlášť na jednu jedinú vetu, ktorú vníma ako veľmi, veľmi zavádzajúcu.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.

Je krásna však? Keď som sa svojho času dohadovala s Milanom Chauturom, práve o tom, ako môže byť táto modlitba chápaná tak zle, a konkrétne jej časť ” a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom” Keď sa ma pýtal ako ju chápem ja, povedala som jednoducho. Čítať ďalej

Čo ak je to náhodou tam “hore” aj takto? … :-)

Už ako malá snívala o ňom. O mocnom Kráľovi ktorý vládne svojmu Kráľovstvu rozumne. So Srdcom na dlani. S úsmevom na perách, ktorý ju napĺňal pokojom a nesmiernou Láskou. Prešli roky a jej sen o veľkej pravej Láske pomaly bledol. Počas tých rokov sa vydala, mala dietky. V hĺbke Srdca si však stále, rokmi niesla svoj sen. Sen o Pravej Láske. Keď si spomenula sama na seba, bola šťastná, už len pri tej predstave, podľa nej vtedy naivnej predstave o Láske. O Veľkej, Silnej, Pravej Láske. Celý čas si bola istou, že keď ho uvidí, keď ho začuje, keď k nej vetrík jeho vôňu donesie, bude jednoducho vedieť, že áno, už je tu. Prešli roky, a jej vidina, Sen, o Veľkej Pravej Láske pomaly bledol.  Manžela, ktorý ju svojím spôsobom miloval. V tom Ho úplnou náhodou zbadala. Pomaličky pristúpila k nemu a dívala sa na neho. On sa zadíval na ňu, a ani sám nevedel prečo, očarila ho. Ako šiel čas, zistili, že sa Milujú. Milujú tak, že sa sa im Srdcia rozochvievali vzájomnou láskou, už len pri pomyslení jeden na druhého. No a práve preto, že ich vzájomná Láska bola tak veľká, a oni mali ešte svoje záväzky so súčastnými partnermi, jednoducho v záujme samých seba, pre dobro toho druhého sa sami, seba navzájom vzdali. Ona pre jeho manželku, on pre jej manžela. Obaja už pri tom rozhovore, keď si zúfalý plakali do dlaní, že jednoducho nemôžu konať sebecky, a nárokovať si Lásku toho druhého na úrok dobra iných ľudí a ich lásky k nim,  sa rozlúčili a už v živote sa nevideli. Ako šiel čas, obaja zostarli. Svojím deťom a vnúčencom rozprávali o tom, že je možné mať pravú lásku, že je možné ju nájsť, a že práve oni takú lásku mali. No pre dobro iných sa jej museli vzdať ale aj ked sa nestretávajú, jednoducho veria, že ten druhý jednoducho šťastný je, kdekolvek je. Vnúčence očarene počúvali svojích svoju starkú, počúvali jej tajný príbeh lásky o ktorom ani len ich rodičia nemali potuchy. Keď však zomrela žena, predstúpila pred Pána, ktorý jej ukázal jej život ako na plátne. Čítať ďalej

Pozitívne myslenie a iné “fajnovosti” … :-)

K tejto úvahe ma priviedol priateľ mojej kamarátky. Včera sa ozval do chatu na g-maily. Keď som sa pozrela na to, že je vlastne pre iných skrytý a predsa vyvolal rozhovor so mnou, bolo to pre mňa jasné znamenie, ou, mladý muž sa necíti dobre. Poznáte to, začiatok rozhovoru je vždy taký ” Ahoj 🙂 Ako sa máš? 🙂 moje ahoooooooj, šedá bodka. 🙂 Ja dobre, a ty? na neho však nijako nezapôsobilo. .-)  Keďže je to človek, ktorý je dobrý a láskavý, pustil sa do vypočúvania ako sa vlastne cítim ja. Kto mi žerie nervy, ako je to s manželom, čo zasa povyvádzal atd. A zrazu z neho vypadlo. ” Hm, ja ťa chápem lili. Všetko sa ti pod rukami zosypalo a ty si z toho všetkého tak sklamaná, že ako odpovedať pravdou ako sa v skutočnosti cítiš, radšej povieš že si OK nech máš kľud!”  Môj takýto 😯 výraz však po chvíli vystriedal úsmev, keďže som v tom videla krásne potvrdenie toho, ako naozaj v realite funguje to, že ako sa cítite vy, také isté pocity zaručene majú aj iní. 🙂 Hm, hm, hmmm 🙂  Keď sa rozlúčil, prihlásila sa do rozhovoru kamarátka. Klasické ahoj, ako sa máš po chvíľke vystriedalo Vieš lily, vlastne by som potrebovala poradiť. Neviem sa nejako dostať zo zlej nálady, čo s tým. Minule čítala, že pozitívne myslenie a aj napríklad také opakovanie si slov, som krásna, múdra a milovaná ráno pri pozeraní do zrkadla vraj pomáha, no ja som asi inakšia či čo, lebo ja sa ráno neviem na seba usmiať do zrkadla. Viem, je to zlé. 😯 Moje slová Heeeej!!!  STOJ!!! ju okamžite zabrzdili v ďalšom sebaľutovacom výleve. ” Kto ti prosím povedal, že cítiť sa zle, je naozaj aj zlé?” … No čítala som to na jednej stránke, a že tieto afirm .. neviem čo, vedia jedného dobre nakopnúť ráno. 🙂 Áno moja, máš pravdu. Nakopnú Jedného. 😛 🙂 Čítať ďalej

Odpustenie – ako ho vnímam ja …

Odpustenie. Súcit. Milosť.

Tak často spomínané slová. Keď ich počujeme, čítame, napĺňajú nás bázňou, pokorou. No čo som vypozorovala, každý tie slová chápe po svojom. Ja sama som mala už k téme odpustenie, ešte na blogu bibs článok, ktorý detailne popisoval, čo sa stane, čo nastane ak žiadame o odpustenie. Ten článok tam už nie je a ja ho na blogu tiež nemám, ale v skratke. Odpustením sa neutralizuje, teda dáva do rovnováhy energia, ktorá bola v akomkoľvek emočnom rozpoložení vyslaná. A aj slovkom odpusť mi, ktoré je vyslané z úprimného srdca, vlastne očisťujeme nielen seba, ale aj tých dotyčných, na ktorých sme hoci aj nechtiac vyslali povedzme negatívnu energiu už len tým, že sme ich súdili, škatuľkovali napr. hoci “len” tým, že sme niekoho reakcie ohodnotili, že podľa nás boli pod úrovňou, povedzme sklamaním. Áno, narážam na niekoho, nie však na iných, ale len na seba, ak sa v tom spozná ešte niekto iný, budiž. Mojím zámerom nieje poukazovať na slová iného, ale hľadať odpoveď na otázku, prečo som aj včera napríklad na inom blogu, okrem iného napísala aj toto ….

uvedomujete si vy vôbec dievčence, ako ho týmto postojom PODCEŇUJETE? ..  v mojich očiach teda rozhodne áno … popravde som sklamaná Čítať ďalej

Peniaze za služby typu “výklad kariet a iné” .. Áno, či Nie?

Tesne pred Silvestrom, ma zaujal na inej ezotericky ladenej stránke, článok o práci a následnej pláci za ňu ako takú. Prečo ma to zaujalo? No pretože článok rovnako ako v celku búrlivá diskusia, ktorá sa rozpútala na túto tému, sa týkala pláce za tzv.duchovnú prácu, pod ktorou väčšinou rozumieme výklad kariet, kyvadlá, liečenie energiou atď. V skratke, administrátorka blogu konfrontovaná jedným názorom od čitatateľky, ktorá ju “obvinila” že patrí do jedného vreca so všetkými tými, ktorí si na tejto činnosti postavili svoj biznis. S tým sa nedá viac než len nesúhlasiť, avšak? Je to správne, alebo nie je správne brať za túto formu pomoci peniaze?

Kedysi som bola striktne proti tomu, aby akákoľvek veštica, médium, jasnovidec, mág bral za tento druh pomoci peniaze. Jednoducho priečilo sa mi to až do takej miery, že aj keď som sama pomohla, nevzala som za to ani len cent, dokonca obraz, ktorý som dostala ako prejav vďaky za túto pomoc ( odrábka od rodinného prekliatia) som si odmietla nechať a tak ani len v túto chvíľu netuším kde že to len to dielo vlastne je. Lenže? Časom som akosi zistila, že toto nebola jednak dobrá voľba, pretože som pohrdla darom, ktorý bol darovaný z čistého srdca a vďaky ( jo, pyšná lilah, falošnou pokorou hovorila, nie, nič mi nemusíš za to dávať, ja nie som taká, 😕 ) Čítať ďalej