Včera som síce šla skôr spať, ale nakoniec pri prepínaní programov ma upútalo to čo šlo na discovery. Volalo sa to tuším Je v každom z nás zlo? V skratke sa jednalo o test, či je v každom znás prítomné zlo a kedy sa to ako zlo môže definovať. Kedy je normálne povedať o inom, že je to zlý človek. 😕 V skratke k testu. Išlo o dvoch ľudí. Nik z nich sa nepoznal. Jeden mal byť skúšajúcim, alebo lepšie povedané učiteľom, druhý učeným. Test mal potvrdzovať správnosť výroku, že všetci sa učíme lepšie ak sme motivovaný trestom, teda lepšie strachom z neho. Toto bola však verzia iba pre tých neznámych učiteľov. ( žiak bol stále ten istý ) Žiak a aj učiteľ sedeli v dvoch rôznych miestnostiach. Takže sa nevideli vôbec. No skutočný test bol skúšajúcim zatajený. Skúšajúci nahlas predčítal otázky, na ktoré mal “žiak” dať správnu odpoveď. No vždy ako inak, označil zlú odpoveď a princíp tohto procesu akože učenia bol v tom, že ak sa žiak pomýli dostane ránu el.prúdom. 
A za každú chybu je treba zdvíhať intenzitu el. prúdu. Samozrejme vždy to prebiehalo stále rovnako. “Učitelia” aj keď boli z priebehom testu nespokojnými, predsa sa väčšina z nich nepokúsila skoncovať s týmto absurdným testom. Teda? Lepšie povedané pokúsili, ale? Pod tlakom akože psychologického dozoru sa jednoducho aj proti svojej vôli ( bolo jasné, že väčšine sa tento vyvíjajúci scénar z mučením žiaka vôbec nepáčil ) v teste pokračovali a to až do hodnôt 165 A. 😕 Tam bola totiž horná hranica ktorú určili už v zmluve. Z 10 testovaných odmietlo v teste pokračovať 25% a iba jedna žena úplne tento test odmietla aplikovať od samého začiatku. Keď sa jej pýtali prečo? Odpovedala, že toto je jej hranicou. Nebude nijako týrať iného človeka len preto že sa neučí dostatočne rýchlo a to ešte takto brutálne. Zaujímavosť tohto testu bolo aj to, že psychológovia chceli vedieť, ako bude pokračovať pýtajúci sa, ak už pri hodnotách 135 A začuje z vedľajšej miestnosti volanie o pomoc, že už končí a odmieta v teste pokračovať, lebo je chorý na srdce. 😦 A aj napriek tomu ľudia v tom teste pokračovali až po uvedenú hranicu akože 165 A. Niektorí plakali, prosili o odpustenie, ale vraj nemôžu nič robiť, musia to spraviť no ako som už spomenula, odišli len dvaja muži a jedna žena. 😯 Na konci, teda ked bola dosiahnutá tá spomínaná hranica 165 A došiel za tými “učiteľmi” psycholog a povedal dve veci. Že ten prístroj v skutočnosti nedával žiadne rany ( úľavu, ktorý každý z tých ľudí cítil bola priam hmatateľná ) no na otázku, kto by bol zodpovedný za prípadnú smrť toho žiaka, ak by tam skutočne sedel človek, ktorý je chorý na srdce a on by skolaboval aj pod oveľa menším prúdom? Čo myslíte? Ako reagovali väčšinou? Áno. Zodpovednosť nenesú oni, ale stále niekto iný. 😦
Poviem vám, dívať sa na toto bolo naozaj dosť ťažké. No uvedomila som si, že je to tak. Každý z nás je takýto. Netvrdím, že hneď ideme púšťať do niekoho el.prúd, ale? Koľko krát som sa napr. aj ja rozhodla, a Dosť! A koľkokrát som si tú danú hranicu posunula? Pričom mi posunutie hranice neprinieslo nič dobré. 😕 Aj keď bolo toto vidieť pre mňa dosť tvrdé, predsa ma obohatilo. Schopnosť Zastať, Pouvažovať či toto je ozaj to, čo chcem a ako chcem aby vyzeral môj život nemôžem zvaliť na nič a na nikoho. Žiaden Osud, žiadne nevhodné situácie, žiaden tlak od iných ľudí za môj a jedine môj život nenesie zodpovednosť. A to presne v zmysle porekadla ” Pomôž si človeče a aj ja ti pomôžem.”
No tvorcov a psychológov zaujímal ešte jeden scenár. Zaujímala ich otázka, že či skutočne je pravdou, že jediný človek dokáže zmeniť vnímanie sveta ľudí okolo seba. Test sa opakoval no tento krát neboli učitelia sami, mali pri sebe ďalšieho človeka, ktorý mal hranicu pustenia el.prúdu nižšie. Prosto dostal sa po hranicu 135 A a jednoducho, aj keď sa mu “vyhrážali” porušením zmlúv od procesu testovania ustúpil. Psychológov zaujímalo, či tí neznámy ľudia, ktorý prišli bez toho aby vopred skutočne poznali o čo v skutočnosti v tom teste ide, dokáže ovplyvniť rozhodnutie iného človeka, že a Dosť! Ja v tomto ďalej pokračovať nebudem. A na moje potešenie, všetci odmietli v priebehu testu ďalej prosto pokračovať, keď videli jediný svetlý príklad.
Toto mňa osobne nesmierne teší. Pretože je to presne to čo tvrdím stále. Stačí len jediná zápaločka v tme pivnice, ale aj jej krátky záblesk inému ukáže smer, že tuto, v tejto tmavej kutici ja predsa byť nechcem a ani nemusím. 🙂 Aj keď ten dokument bol dosť tvrdý, predsa poukázal na fakt, že schopnosť Vedomo sa rozhodnúť, Vedomo prijať následky svojho konania, je teda rozhodne lepšie ako sa iba nechať vláčiť osudom. No človek je veľmi slabý tvor. ( áno, aj ja. ) a občas potrebuje vidieť svetielko v tme. Inak skutočne nevie kade má ísť a blúdiť v tme sa nepáči naozaj nikomu.
Tak ako psychológovia, tak aj ja som dospela k názoru, že tí ľudia, ktorí síce pokračovali v teste nie sú necitliví, málo emotívny, no predsa? Predsa nikto potom nemá vlastne právo, plakať nad tým, že sa mu v živote nedarí. Lebo dar slobodnej vôle človeka, ako sa bude správať, ako bude hovoriť, ako bude konať, je naozaj najväčším darom, ktorý sme od boha dostali. Dar konať v súlade so svojími presvedčeniami, ktoré iným nijako nemôžu ublížiť. Práve naopak. Pomôžu pochopiť iným, že Život sa Žije. A nie prežíva. A Žiť sa dá len tak, ak ho budeme brať veľmi vážne. No zároveň s ľahkosťou blázna. 🙂
A čo sa mňa týka. Je to pre mňa nádherným potvrdením toho, že ak niečo aj skutočne chcem. Je nutné za to, o to bojovať. Bojovať za právo byť šťastným, milovaným a milujúcim nie je bojom. Je právom. Povinnosťou každého z nás. Neexist nič také ako za boha a za kráľa. Exist len za za seba a možno aj pre kráľa. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
videl som jeden film…. par ludi sa prihlasilo na inzerát kde stálo, že spolocnost ponuka peniaze za istý experiment…. vedci ich zavreli po podpisaní zmluvy do jednej miestnosti kde si vsetci skúmaný sadli za jeden stol… a ked sa test začal, tak im povedali, že každu pol hodinu cca. vpustia do miestnosti plyn na uspavanie a vzdy jedneho zabiju… podmienkou bolo aby spravne zodpovedali otázku ( to si nepamatam ) … na koniec z tých 10 tich ludi tak ostaly 2ja…. a dostali zbran ….. mali ešte par sekund aby sa rozhodli za spravnu odpoved…. tý dvaja sa medzi sebou dohodli , že kto znich je menej cenný a že teda nech ho osoba c 1 v miestnosti zastrelý…. no ked čas vypršal , tak ten kto mal strielať na osobu č2 – otočil zbran na seba a vlozil si ju do ust… a v tej sekunde test skončil….. osobu č2 zastrelili a osobu čislo jedna posunuly na dalsi experiment … to bol koniec filmu cca. ….. myšlienka ?…. vedcom išlo o to, že kto radšej položi svoj život než by obetoval ineho ( boj za svoju vlasť či čo to ) …. peace
Páči sa miPáči sa mi
nábor do armády? 🙂 .. hm, za boha a za kráľa príliš nemusím veru …
ale tak tie testy sú fakt brutálne .. mne bolo z toho programu dobre zle včera .. ale tak inak, ešte tam bola taká vložka, že si nechal moderátor toho programu testovať vlastný mozog, chcel vedieť, či je to s ním a jeho emociami všetko v poriadku .. uznávaný odborník mu povedal, že .. síce ma silne vyvinutý cit pre rodinu a svojich blízkych, ale je veľmi agresivný voči skupine ktorá by mohla ohroziť z vonka … teda? jednou vetou ho nazval .. ste taký don corleone .. mať vás za priateľa? nič lepšie by sa mi nemohlo stať, no byť vaším nepriateľom by som rozhodne nechcel …
hm, naozaj môže nejaký gén určovať ako sa správame? .. isto, pre takto postihnutého človeka je to asi o hodne ťažšie .. ale? .. naozaj je osud dopredu určený niečím takým ako je gén v hmote? .. napr. ja .. mám v géne ( asi ) silnú schopnosť nevedieť sa rozhodovať a to len preto, že sú všetci dobrými atd … 🙂 no môžem ja zvaľovať vinu za trebárs spackaný život na osud len preto že som v tomto smere slabochom? asi nie, že? … hm, ..
Páči sa miPáči sa mi
O tomto teste som si uz citala a aj o dalsom, pri ktorom sa mi tiez mozog zastavoval.
Bolo to na nejakej americkej univerzite. Studenti sa rozdelili do dvoch skupin – jedni boli ako bachari a ti dalsi odsudeni. zavreli ich do provizorneho vazenia a tam sa zacali ich role. vsetci tito ludia boli predtym kamarati a spoluziaci, a napriek tomu skupinka vyssie postavenych-teda bachari-sa zacali spravat ako zvierata. tak sa vzili do svojej role, ze uplne zabudli na nejaky test a zacali svojich “poddanych” spoluziakov tyrat, bit, nedavali im jest a podobne a mali vazne psychicke problemy. volalo sa to nieco ako delawarsky projekt a bolo tam ozaj vela popisaneho. cielom bolo to, ze ked ma clovek v rukach moc tak sa vo vacsine pripadov ako clovek prestane spravat a je z neho predator.
Páči sa miPáči sa mi
kacka o tom co pises, bol tiez film.
lilah trochu upresnim: v experimente sa sledovalo, nakolko su ludia ochotni menit svoje vlastne presvedcenia pod vplyvom nejakej autority. Skumali sa vlastne mechanizmi ako vlastne mohol Hitler sposobit to, ze kopu normalnych ludi bolo zrazu schopnych pachat zverstva, ktore by za normalnych okolnosti nikdy nespachali.
ja som citala este o jednom zaujimavom experimente, v ktorom sa sledovala tendencia podliehat nazorom skupiny. ludia, neverili by ste. Bola dohodnuta skupinka 10 pomocnikov a len 1 realne pokusna osoba (samozrejme celkovy pocet tych skupin bol taky, aby sa dali odsledovat statisticky vynamne fakty), ktora nevedela ze len on je ten pokusny a ostatni su dohodnuti. povedali ze sleduju schopnost odhadu vzdialenosti. Ukazali na tabuli dve usecky, kde realne usecka A mala cca 10 cm a usecka B cca 20 cm. proste bolo kazdemu, aj poloslepemu na prvy pohlad jasne, ktora je vacsia. No a spytali sa, ze ktora je vacsia. Prvych 10 bolo tych dohodnutych a povedali schvalne naopak, ze vacsia je ta prva. No a nasledovali fotky toho posledneho (robene postupne, jak odpovedali ti pred nim), ktory jediny nevedel o co ide. Najskor prekvapenie, stupnoval sa zmatok, na konci totalne zdrteny a zlomeny zahalasil to co ostatni, ze vacsia je ta prva. No a samozrejme, takto reagovala vacsina pokusnych osob. Ja ked som to videla, neverila som vlastnym ociam, ze je to mozne.
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka
áno, v tom dokumente bolo spomenuté, že tento pokus bol robený niekedy v roku 1961 a vtedy bol vyslovene robený za účelom zistenia, či sa ľudstvo, výrazne zmenilo od čias vojny .. teda? či a ako bol zodpovedný hitler za konanie iných atd ..
výsledky, však boli totožné s tým, čo už bolo zistené v roku 61 … 😕
a čo sa týka toho pokusu .. ako človek to chápem, naozaj .. je to v istom zmysle taký pud sebazáchovy či čo .. prosto súhlasím, aj keď je to blbosť … uvedomujeme si totiž že aj ked nikoho tuto nepotrebujeme .. predsa potrebujeme ..
no prečo to nepovedať priamo? .. ja som asi fakt z inej planéty … no na druhej strane, tie moje strachy .. hm, 😕 …
Páči sa miPáči sa mi
Ľudia sa chovajú stádovito, lebo lepšie prežila skupina, ako jednotlivec. Najhoršie je, keď je človek súčasťou skupiny, ktorá má pokrivené hodnoty. No a IQ skupiny takmer vždy skončí na IQ najhlúpejších jedincov, lebo tí najčastejšie a najhlasnejšie kričia. Pritom je dar byť súčasťou skupiny, ktorá nás svojím príkladom robí múdrejšími, ušľachtilejšími, a pomáha nám nezabudnúť čo je náš cieľ.
Tí, ktorí si zachovajú vlastný úsudok a neriadia sa skupinovým zmýšľaním, stanú sa buď hrdinami, alebo vydedencami.
Hrdina často žije krátko. Naopak ten, čo predstiera príslušnosť ku skupine, ale pritom sleduje svoje záujmy, obracia často kabát, prosperuje v svete najlepšie. Má dlhšiu životnosť, a vie sa viac rozmnožiť. Toto asi spôsobilo, že dnes je v spoločnosti viac obdivovateľov peňazí a moci ako obdivovateľov morálky a cti.
Tiež som videla dokumenty – ten s elektrošokmi, aj ten so študentami. Odvtedy si rozmyslím, či chcem prebrať hodnoty nejakej skupiny. Dosť ma to rozladilo. Akoby neboli ľudia schopní samostatne myslieť, akoby nedokázali cítiť. Autorita je len výhovorka.
Páči sa miPáči sa mi
jana
asi tak? … 🙂
krásny dníčok prajem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, neviem presne. Tejto skupine veľmi nerozumiem. Sčasti preto, lebo mi pripadá, že furt vyplakávajú nad depresívnymi témami, a sčasti preto, lebo ich hudba mi príde, akoby ju hrali na hrncoch, hrebeni a dvoch strunách gitary.
Ale vrátim sa k pôvodnej téme. Mne sa nezdá ľudstvo príšerné. Mám ľudí rada. Len sa mi zdá, že plýtva možnosťami. Som idealista. Rada by som žila vo svete, kde sa ľudia vzájomne podporujú, žijú svorne, kde vravia pravdu, nevztiahnu ruku na majetok blížneho a neubližujú si. Kde nie je hendikep, že nie si akože dravec. A myslím si, že taký svet je rovnako možný, ako súčasný. Preto neviem pochopiť, prečo si vyberajú horšiu alternatívu. Keď zmerčím také dokumenty, tak ma to vydesí.
Páči sa miPáči sa mi
jana
🙂 ľudstvo je príšerné,… no ľudia nie sú zlými … 🙂
hehe … imt smile v podstate ani ja veľmi nemusím, spevák na mňa občas pôsobí dosť arogantne, ale má nádherný hlas a ich hudba a texty stoja za zmienku .. no ja osobne asi zdieľam podobný názor ako ty .. a síce, ak by som si mala vybrať v obchode medzi touto skupinou a nejakou inou, určite to nebude imt smile … počúvať totiž dlhodobo ich tvorbu by ma teda dobre naštartovalo … hehe, že na hrncoch a hrebeňoch, to sa mi páči … ale zas vzaté zasa z druhej strany … málokto dokáže zahrať na hrebeni tak, aby to znelo v celku dobre … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“A Žiť sa dá len tak, ak ho budeme brať veľmi vážne. No zároveň s ľahkosťou blázna. 🙂 ” …Súhlasím s týmito slovami, žienka. Mám rada jednu vetu, že “Zlatá cesta, stredná cesta 🙂 ” 🙂
Páči sa miPáči sa mi