Moje nervy. Dnes som si dohodla, že zajtra ide Roomba do opravy, ale predsa len som ju dnes ešte pokusne spustila. Vysávala ako ďas. Včera vôbec, dnes bez chyby. Neviem, čo teraz. Najlepšie by bolo na niekoho nahučať, ale som tu len ja. 😛 Zajtra ráno ešte raz pokusne spustím a podľa výsledku rozhodnem, čo a ako.

Obávam sa, že mi zasa pukla nejaká cievka v hlave. Od pondelka poobedia až do dnešného rána som bola totálne dezorientovaná, k tomu sa potom pridružili večer bolesti hlavy a besná depresia. Len som sedela a komentovala si, čo sa práve s telom deje, a pozorovateľ vo mne si robil poznámky, ako veci nasledujú jedna po druhej, aby mal čo neskôr analyzovať. No a dnes ráno mi to už začínalo myslieť a výsledok úvah je, že “cievka v mozgu”. Zobudila som sa totiž s tým, že nemám cit v rukách a nohách. Viem sa pohybovať, ale aspoň tie nohy akoby boli cudzie. A včera som prvýkrát odkedy varím rozbila tanier, lebo ho prsty neudržali. Takže všetko ukazuje cievnym smerom. Maminka to mala tiež a postupne jej to odpaľovalo mozog. (Mne už pomaly niet čo odpáliť.)

Na druhej strane, ako som si dnes čítala o kokosovom oleji, vraj pôsobí blahodarne aj na Alcíka. Vďačná, že už na tom pracujem, hoci som o tom dodnes netušila. 🙂 Ešte si potrebujem načítať, čo všetko robí granátovníkový olej. Od toho si sľubujem, že zastaví artrózu, ale možno bude blahodarne pôsobiť aj na moje bankové konto… 🙂 Snívať predsa môžem, ta ňe? 😉

(Tak som si načítala, že okrem tých kĺbov ešte pomáha aj na pamäť a spomaľuje nástup Alcíka. 🙂 Som to ja šťastlivec. Ja sa doňho azda naložím.)

Vďačná, že dnes už hlava fungovala a dokázala som aj kadečo porobiť (kadečo; nie všetko 😉 ). Pomaly sa vyhrabávam z toho sklzu. Držme si palce, že ešte aspoň jeden deň bude hlava fungovať.

Inak, celý deň ma bolela hlava. Navečer som si už dala prášok, lebo to začínalo migrénovatieť, a urobila som dobre – bolesť hlavy prešla. Vďačná za to. Vďačná za všetko. Aj za tie veci, ktoré nevyšli; ale podarilo sa mi chodiť po schodoch bez pádu, podarilo sa mi nakŕmiť kožúšky tak, ako bolo treba, i záchodíky som vyčistila, len riad som nechala na zajtra, nech mám kvôli čomu ráno vstať.

A vďačná za to, že som si našla miesto, kde dostanem už dopestované planty rajčín do záhrady. Presne tie, ktoré som hľadala. 🙂 Svet je jeden obrovský supermarket.

A tým by sme boli späť pri tom bankovom konte. Univerzum, potrebujem, aby si mi pomohlo patrične ho naolejovať. 😉