Nerobiť sa závislým na ľudskej spoločnosti

Helar Sun Belangelo 6 komentárov

mooji1

“Ak pre teba bude príliš dôležitá spoločnosť iných ľudí, nikdy neobjavíš svoje skutočné Ja. Vzťahy, ktoré nie sú založené na poznaní pravdy, nikdy nie sú úplne spoľahlivé a len zriedkavo vydržia.

Najlepšie svoj čas využiješ tým, že sa budeš snažiť objaviť sám seba.

Stanov si v tomto priority.

Človek by sa nemal nikdy nutkavo snažiť nájsť partnera alebo priateľov, mal by sa snažiť nájsť sám seba a byť sebou samým. Ako začneš spoznávať Pravdu, začneš registrovať, ako dobre beží život bez zásahov a ako dobre je o teba postarané. Život uspokojuje fyzické, emocionálne, mentálne a spirituálne potreby toho, kto je otvorený pre sebapoznanie. Dôvera otvorí tvoje oči a umožní ti vidieť to. Odovzdanie sa do rúk väčšieho plánu ti umožní splynúť s ostatnými časťami tvojej vekovečnej existencie.” — Mooji

Stránky: 1 2

6 thoughts on “Nerobiť sa závislým na ľudskej spoločnosti”

  1. Ked som raz (a stačilo mi ) bola na jednom kurze etikoterapie,presne toto spomínal aj dotyčný prednášajuci.”Naučiš sa vedieť byť sám so sebou,dobiť sa a ísť potom k ostatku sveta ..” Niečo v tomto zmysle,možno som to len nenapísala celkom zrozumitelne.Iný človek, (nemenovany z médii) ,mal vyse 80r, bola štíhla,čiperná a šťastná ,pretože robila prácu, ktoru miluje ale hlavne preto,že hoci jej z hniezda všetci vyleteli ,ona ZIJE (nie existuje) lebo sa “dobíja ludmi “. Cítala som mnohokrát,že človek nemože fungovať ako opustený ostrov…A potom sa mi “dostalo rozumu” od niekoho ,kto laske ( vo všeobecnosti ) rozumie lepšie ako ja a množstvo kníh, ktoré som si vobec dodnes prečítala…
    Poznala som z okolia istu babičku,ktorá mala asi cez 120r (obrazne) a žila samučičká ,s 25 mačkami (naozaj) .Strašne mi od nej prišlo pekné ale aj zvláštne,že VZDY ,(zakazdym) sa mi pekne pozdravila – ako vlastnej vnučke a vzdy sa opýtala” ako sa mam,” Bola velmi príjemná aj na tých zopár viet čo somnou prehodila,ked ma stretávala ako maminku na MD po ceste do obchodu.Nevedela som si ale vysvetliť,ako može niekto mat neustále taku v pohode naladu ked žije tak sama.Keby sa jej susedia nepostarali o “trávnik” na dvore,ten jej drobučky domček by zarastol.Clovek by ani neveril,že tam niekto býva..
    Nasla som odpoved,ked som začala žiť sama a tiež si povedala TOTO ISTE-nebyť zavislá od spoločnosti druhých,nech viem kto som.Nedá sa spoznávat sa celý život sama (vkuse sa rýpať v sebe?-človek potrebuje život žiť ) A bez vzťahov sa to vobec nedá..Presne na nich si totiž človek uvedomuje, aký je ale aj aký nieje.Na svojom správaní sa k druhemu .Nie na porovnavani sa s druhými, alebo na snahe byt ako niekto z kníh lebo on na toto dosiel.Mnohokrát na vela vecí ani nedošiel,,len ich opísal z iných kníh alebo je to jeho osobny nazor…Zaklad našeho spoznávania nam dáva rodina.Ja som nasla samu seba,až ked som sa od nej osamostatnila.Videli ma inými očami.Ale pre ženu to ma jeden negatívny dopad.Ked sa naučí fungovať bez pomoci (partnera,rodiny ) začne tu pomoc odmietať,lebo “si vie poradiť so všetkým aj bez iných ” alebo nechce byt na “obťiaž” -ako tá babička.Bola vdačná za kohokolvek koho stretla,aby si mohla uvedomiť svoju ženskosť a prehodiť s niekým zopár slov .Nie je to na obdiv. Je to na plač.Pretože prirodzene je neponukli pomoc a pochopenie tí,ktorý ju od tej osamelosti (nenazývam to samostatnost) neochránili.Samota človeka mení aj iným smerom a donuti nas naučiť sa o seba starať samé v mnohom ak nie vo všetkom..Je to nasa volba ,ale nieje to prirodzené.
    Prajem všetkým,aby nikdy nenadobudli pocit,že samota je pre nich to najlepšie.
    PS: Kazdý je na niekom “zavislý”,na jednej jedine osobe vzdy.Inak by mal pocit ,že je tu na Zemi zbytočný,a sam nikdy nič nedosiahne.Tí ostatní su tu pre nas preto,aby sme sa naučili lasku rozdávať aj dalej ako iba sebe alebo “medzi nami dvomi ” .

    ..

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • Majko – četla jsem jednak článek a zároveň i tvůj zajímavý příspěvek, zaujalo mě obojí, je to situace, která je mně poměrně blízká. Možná můj názor není úplně objektivní, protože jsem důchodce, ale ne dlouhou dobu a jsem asi poměrně aktivní (mimo jiné velká zahrada a tuto práci miluji, stále je co dělat, na ležení moc čas není). Myslím, že jsem si určitým způsobem na samotu zvykla, mám ji ráda, upřesnila bych, že určitým způsobem jsem sama, ale ne osamělá. Ale vůbec se nevyhýbám kontaktu s lidmi, se společností, ale nejsem na tom závislá, cítím se dobře i s lidmi i ve své samotě, záleží na okolnostech…

      Liked by 1 person

      Odpovedať

    • Majka, sú to predpoklady o čom píšeš, alebo vieš, že všetci potrebujú mať pri sebe niekoho, resp. že “každý” je na niekom závislý?
      Aký je to pre teba pocit (čo ti dáva?), keď si na niekom závislá?
      Ja tento príbeh poznám trošku ináč a v čase keď som písal podobné postrehy ako ty teraz, som vo veľkej miere odmietal sám seba a preto som mal potrebu mať pri sebe vždy niekoho, lebo mi tento človek pomáhal usmerňovať moju pozornosť smerom preč od toho, že sa nemám rád, že nie som dokonalý, resp. spokojný s tým, aký som.
      Veľmi mi pomohla a stále pomáha otázka, prečo mám tento pocit (že stav v ktorom sa nachádzam, nie je ok)?
      Na svedomí to malo možno kopec predpokladov o tom, ako správne žiť, ako byť správne začlenený do spoločnosti (rodina, manželka, deti, práca, byt, kariéra, atď – ten zoznam bol nekonečne dlhý a tým pádom sa nikdy nedalo vyhovovať, lebo stále niečo nebolo dosiahnuté a tým pádom nebola ani dokonalosť).
      Odpútať sa od lipnutia (závislosti), je pre mňa méta, ktorá vedie k úplnej slobode môjho bytia, kde môžem čokoľvek a pritom ak to nebudem mať, to bude tiež v poriadku. Úplné uvoľnenie pút a odovzdanie výsledkov do rúk “všehomíra”.
      Osamelosť vnímam ako potrebu pochopiť, čo mi prináša oddelenosť – izolácia, ale moja pravda je taká, že nikdy nie som sám – nikto nie je.
      Otázka je, do akej miery dokážem otvoriť svoje vnímanie, aby som mohol vnímať ako rovnocenné bytie všetko, čo ma obklopuje, aby som sa dokázal vnímať, ako rovnocenná súčasť.
      Jemnohmotné bytosti nás tiež stále obklopujú a pomáhajú nám.
      Je to obrovská hojnosť, ktorá nás stále obklopuje. Ak ju nevidím, otázka je prečo? Odpovedí býva väčšinou viac (veľa) a tá, ktorá ma napadne ako 1., si zaslúži, aby som s ňou začal pracovať ako prvou 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

Povedz svoj názor