O čakrách, energii a úzkych hrdlách

Tento článok priamo “vyprovokoval” Gildor tým, čo napísal vo svojom nedávnom článku k vývinu čakier:

“Nuž, ja som asi čudák, podľa tohto sa mi zdá že čakrové veci v dospelosti riešim naopak – začínal som siedmou, prechádzal šiestou a teraz sa asi dostávam do piatej.”

Tak, Gil a iní, dnes vytiahnem niečo z celkom iného súdka – z procesného manažmentu a riadenia výroby 😉 . Volá sa to “teória úzkych hrdiel” (hoci oficiálne zdroje ju volajú teória obmedzení, ale mne to prichodí také… obmedzené… 😛 )

Celá teória spočíva v tom, že reťaz je taká silná ako jej najslabšie ohnivko.

Predstavme si rieku od prameňa až po ústie. Aký výdatný prietok vody bude mať? Taký výdatný, aký jej umožňuje jej najužšie miesto – tzv. úzke hrdlo. Nad ním sa bude voda hromadiť a pod ním bude sucho. Tento obraz poznáme, však? 🙂 Priehrada.

Čo sa urobí s prietokom vody, keď naše úzke hrdlo odstránime (dajme tomu, že vyčistíme riečište od nánosu starých konárov a kmeňov)? Aký výdatný prietok bude? Taký výdatný, ako je najužšie hrdlo na toku rieky. Počkať… ako to? Veď sme ho práve odstránili! No hej – ale iné hrdlo sa teraz stalo “úzke”. 🙂

Ešte iné prirovnanie zo záhradníčenia. Máme záhradu. Kúpime si v kvetinárstve rododendron a donesieme si ho na záhradu. Vykopeme jamu, dodáme rašelinu a hnojivo a zasadíme rododendron. A rododendron utešene rastie – rok, dva. Potom začne zakrnievať. Tak kúpime dusíkaté hnojivo a začneme prihnojovať. Ale rododendron nič… Prečo? Pretože ak urobíme rozbor pôdy, zistíme, že naša pôda je chudobná na fosfor. Rododendron potrebuje určité množstvo fosforu, aby sa mu darili. No a v našej záhrade sa dostal na jeho hornú hranicu. V pôde už toho fosforu nie je viac… Márne my pridávame dusík a vápnik a draslík, keď rastline chýba fosfor! Fosfor je naše úzke hrdlo a kým ho neodstránime, rastline sa nebude dariť. Len čo ho odstránime, rastlina porastie – až kým nenarazí na najbližšie úzke hrdlo. 🙂

S naším energetickým systémom je to presne tak. Márne sme otvorení v korunnej čakre dokorán, keď máme blokádu v koreňovej a spracovávame strachy a neistoty a pocity vlastnej zraniteľnosti! Akurát čo k sebe pritiahneme nejakých geinveniskov a iných negatívcov. Hore fungujeme ako maják “tu som, tu som”, ale sme bez ochrany, pretože preteká len slabý prúd energie, ktorý je škrtený koreňovou čakrou. Tento filter v koreňovej čakre je nastavený tak, aby nám vykresľoval svet ako nebezpečné a nepriateľské miesto – a tak budeme vnímať zosilnene všetko z jeho ohrozujúcej a nepriateľskej stránky.

Keď však svoje úzke hrdlo v koreňovej čakre odstránime, čo nastane? Úzke hrdlo sa presunie inam. Preto sa nám môže stať, že budeme pracovať na čakrách v rôznom poradí, pretože naše problémy budú vytvárať úzke hrdlá “na preskáčku”. A energia, ktorá potečie naším energetickým tubusom, bude vždy len taká silná, ako úzke je najužšie hrdlo.

Mne sa napríklad stalo, že som čakry začala čistiť systematicky (hehe, ako aj inak 😉 ) od spodnej po vrchnú a dosiahla som istý prietok energie. Korunnú čakru mám dokorán – a napriek tomu akosi nie a nie urobiť ten “posledný krok”… Lenže v poslednej dobe som si začala uvedomovať, že ešte miestami spadám do stavu “nepriateľský svet”! Zjavne moja koreňová čakra v tom stave, v akom bola, vpúšťa do systému nedostatočný prúd energie na to, aby som mohla pracovať ďalej s korunnou čakrou. Takže najprv budem musieť vyčistiť vzorec “nepriateľský svet” v koreňovej čakre a potom sa to v korunnej azda zmení – alebo sa vynorí nové úzke hrdlo v niektorej z čakier medzi týmito dvomi.

A práve dnes som si uvedomila ešte jedno. Niekedy dostávam obraz energie, s ktorou mám do činenia. Keď som bola konfrontovaná s Melike, bola to hnedo-fialová zúrivá škraboška. Hnedú veľmi nemusím, fialovú však mám nesmierne rada a tak som nechápala, prečo sa mi energia, čo ma vydesila, objavila práve vo fialovej.

Ak sa to viaže na čakry, tak hnedá farba je uzemnenie, trochu nižšia vibrácia ako červená koreňovej čakry. “Červená bez ohňa.” Mohlo by to znamenať, že energia Melike pracuje s otvorenou korunnou čakrou a uzatvorenou koreňovou čakrou – teda že osoba sa síce správa spirituálne, ale v svojej spiritualite premieta do iných a do prostredia svoje vlastné strachy a pocit zraniteľnosti. Ešte raz som videla takúto “démonickú” tvár – a táto bola modro-fialová. Obmedzené myslenie, nekomplexný obraz sveta a vysoký dopad na iných. 🙂 Aj by mi to vychádzalo.  Ale je to len teória, ktorá je presne taká stará ako tento článok, takže čas ukáže, či na nej niečo je. 🙂

No a aby som to nejako zhrnula, pretože píšem značne nesústredená: Pracujeme vždy na tej čakre, ktorá je najužším hrdlom systému. Keď hrdlo rozšírime, prietok energie sa zvýši. Možno aj naďalej bude čakra ešte najužším hrdlom a vyžiada si ďalšiu prácu, ale častejšie sa úzke hrdlo presunie do inej čakry – a veľmi často do tej, ktorá má nejaké spojenie s čakrou, čo sme práve ošetrili. Napríklad očistíme sakrálnu čakru – a okamžite narazíme na bariéru v hrdelnej. Očistíme koreňovú – a máme problém so solárom alebo srdcom. Očistíme srdce  a skončíme v Treťom oku. Ale kľudne sa môže stať aj to, že očistíme srdce a skončíme späť v koreňovej, pretože nie je dokonale vyčistená a znova sa stala najužším hrdlom systému.

30 thoughts on “O čakrách, energii a úzkych hrdlách

  1. Sun, súhlasím, a nebude všetko spočívať v tej poslednej vete: “…pretože nie je dokonale vyčistená a znova sa stala najužším hrdlom systému”? Dokonale vyčistená. Aj keď, pokiaľ si spomínam, gildorov príspevok bol o vývine čakier, nie o čistení alebo sa mýlim? Možno to má nejakú súvislosť… určite má 🙂

    Páči sa mi

    • Lenže Jarah, čakry sa nemôžu vyvíjať naopak (https://eprakone.wordpress.com/2009/05/25/narayana-o-dusiach-a-aktivacii-posvatneho-srdca/)… 🙂 Človek to tak môže cítiť, pretože sa nimi zapodieva naopak, ale čakry spracovávame a rozvíjame vždy od spodu, pretože predstavujú proces individuácie, “dospievania” duše. A nemôžeš začať uložením do hrobu, zomretím, ochorením, pôrodom detí, svadbou, zoznámením sa s partnerom a nakoniec narodením sa… V tomto lineárnom svete to nejde. 🙂 Najprv si potrebuješ vytvoriť nejakú (akú-takú) identitu v koreňovej, aby si si mohla vytvárať identitu v sakrálnej. A to, aká bude identita v sakrálnej, bude vysoko závisieť práve od identity v koreňovej.

      Iná vec je, ako riadiš svoju pozornosť. Tá nemá s linearitou nič spoločné a môžeš začať, kde len chceš. Ale to, že si niekto uvedomí problém v hrdle, ešte zďaleka neznamená, že nemá problém aj v srdci, solári, sakrále a v koreňovej… Len odstránením najožehavejšieho problému sa viem dopracovať k inému problému, tiež ožehavému, ale nie až tak. 🙂 Sorry, ak som to došmodrchala, ale už pár dní mi meandruje myslenie ako deväťdesiatročnej starene, takže preto. 😕

      Páči sa mi

      • V komunikačnom kanáli nastal šum 😀 hovoríme o tom istom. Presne podľa gildorovho popisu vývinu čakier cítim príslušné “prvky” vo svojom živote. Od koreňa a teraz som niekde pri srdci. Jasne, problém môže nastať v ktorejkoľvek čakre a ja som sa chytila tvojej poslednej vety a zvlášť časti o dokonalom vyčistení. Lebo občas si len myslíme, že sme niečo vyčistili alebo dokonca sme k čisteniu pristúpili len tak halabala. Ak je niečo poriadne vyčistené, vyriešené, tak sa to odrazí v celom našom postoji a živote… myslím. Nie, viem to podľa seba 😆 Možno počas vývinu čakier dochádza k nedostatočnému fungovaniu, ale myslím, že sa nedá len tak preskočiť (presne ako si uviedla na príklade uloženia do hrobu atď.) s tým, že sa preskočí niektorá čakra a začne sa vyvíjať iná, vyššia.. Myslím, že to niekto v diskusnom príspevku povedal, že sa mu čakry nevyvíjajú v poradí… tak tomu naozaj nerozumiem.

        Páči sa mi

      • Čistenie je vždy len také “dokonalé”, nakoľko sme schopní vyčistiť veci. Nikdy to nie je 100% hneď, ale postupným očisťovaním (napr. aj vyšších čakier) sa objavujú znova a znova menšie veci v čakrách, čo sme už čistili… až jedného dňa dočistíme aj tú poslednú. 🙂 Ale vždy to ide “kúsok v čase” a potom znova a znova… Hodne mi to pripomína toltécku rekapituláciu a vôbec, ten obraz šúpania cibule od dona Juana je asi najpresnejší. Došúpeme cibuľu a tým, že sme ju došúpali, prestaneme byť cibuľa a staneme sa niečo iné. 😛

        Rozmýšľam, či identita, ktorú si vytvorím v koreňovej čakre, stačí na vytvorenie identity v solári s preskočením sakrálu… ale nejako mi to nevychádza. Skôr to bude taký ten “drastický” postup, aký som zvolila ja so svojím srdcom – zasypala som kopou kamenia a zaliala betónom – ale to tiež nie je preskočenie čakry, lež istá “identita”. Aj “tu neexistujem” je totiž vedomé rozhodnutie – a tým identita.

        Páči sa mi

  2. Melike som mal veľmi rád. A tej jej pohľad, keď som ju vítal s otvorenou náručou. Nechápala to. 😀 Nechal som ju robiť svoju prácu lebo moc výrečná nebola. 🙂

    Páči sa mi

  3. Fíha,

    no keď som písal ten dodatok k článku, naschvál som použil slovo – zdá. Ja vychádzam z toho predpokladu, že jednoducho sa tvoje čakry dostanú na určitú základnú úroveň už počas vývinu od maternice po dospievanie a dospelosť. A potom sa ide podľa toho kde čo chýba. Mne sa tvoja teória vidí ako keby narábala s predstavou toho, že sa čakry začínajú vyvíjať len od dospelosti.

    Sun to čo píšeš o úzkych hrdlách, aj keď ja by som to možno nazval abstraktnejšie kruhmi ktorými preteká energia – s tým súhlasím. Podľa toho aký má kruh polomer, toľko energie ním dokáže prejsť. A keď má predchádzajúci kruh polomer menší – automaticky prepúšťa menej energie a týmpádom sa časť energie stráca. (Mám problém s tým prirovnaním s riekou, lebo tam množstvo vody ktoré pretečie ostáva rovnaké, mení sa len rýchlosť – Bernoulli.) Alebo metaforickejšie by možno bolo porovnanie k lotosom, ktorý podľa toho ako veľmi sú rozkvitnuté vyžarujú slnečnú energiu na rozvinutie ďalšieho lotosa. Tuším to je podobne popísané (cibuľa, vejár) aj v článku o čakrových identitách. No ale keďže je čakrový systém dynamický a všetky čakry sú prepojené so všetkými, možno človek práve potrebuje vyriešiť niečo v siedmej čakre, aj keď ju má viac otvorenú ako koreňovú, lebo potrebuje získať určité energetické puto medzi týmito dvoma čakrami ktoré mu chýba aby sa mohol dostať na koreňovú.

    “Pracujeme vždy na tej čakre ktorá je najužším hrdlom systému.” – Podľa mňa áno aj nie. Toto by som skôr nazval optimálnym stavom. Myslím si že sa vedome dokážeme venovať čakre, ktorú nemáme najmenej rozvinutú. (Možno to bol môj prípad…)

    Myslím že sa mi článkom snažíš vyvrátiť to že som sa venoval 7. 6. a 5: čakre, ale musela si pracovať s nejakou predstavou o mne, lebo mne ten môj zdanlivý vývin čakier v dospelosti sedí s tvojim článkom, pokiaľ si predstavíš, že jednoducho som mal koreňovú na 35%, 7. na 5%, 6. na 10%, 5. na 15% atď. Napriek tomu bola tvoja predstava o mne celkom reálna, pretože si myslím že moja výška a v minulosti váha a celkovo schizoidný typ tela poskytujú fyzický dôkaz o málo rozvinutej koreňovej čakre 😀 .

    Páči sa mi

    • Gil,

      🙂 nesnažila som sa nič vyvracať… Ako som čítala tvoj článok, proste ma napadlo to s tými úzkymi hrdlami – to je všetko. A podľa toho, čo píšeš, ležíme v jednej rovine. Aj ja si myslím, že sa rodíme s čakrami funkčnými – možno s nejakým “základným nábojom” (ktorý rozhodne nie je malý), a potom počas života si ich zaprasujeme (=”budujeme”) od spodnej nahor. Vedome, ale hlavne nevedome. Naťahujeme do seba rôzne presvedčenia a vzorce správania (“dohody”), ktoré potom neskôr nútene debordelizujeme, keď už máme dostatok rozumu a vlastnej vôle, aby sme si vedeli povedať, čo chceme a čo nie. Niektorí to majú už v mladom veku, iní zomierajú a ešte stále nevedia, čo by chceli. 🙂

      Máš pravdu s tým, že ak vedome pracujeme na čakre, tak to nie je vždy “najužšia” čakra – a výsledok podľa toho aj vyzerá. Márne budem zbierať informácie, čítať knihy a chodiť na semináre; ak nedokážem prijať sám seba, všetko zostane na úrovni “informácií”, ale nie múdrosti. 🙂 Fakt je, že ľudia radšej rozvíjajú niečo, čo menej bolí – a potom dopadnú ako ja (ten príklad s tým chodením na semináre bol z môjho života) a v istom bode musia obranné valy “informácií” jednoducho zrútiť a ísť do toho bahna nevykvasených nespracovaných emócií a začať to tam mútiť a predýchavať to, čo vypláve na povrch… 😕 Alebo to neurobia a zavrznú na tom stupni, kde sú – napriek všetkému rozvíjaniu už aj tak rozvinutých čakier… Pripomína mi to ten vtip, keď opilec hľadá v noci kľúče od domu pod lampou. Stratil ich síce v tieni, ale pod lampou lepšie vidno… 🙂

      Páči sa mi

    • Ejha,

      teraz ako som si prečítal moju odpoveď tak sa mi zdá dosť nesúvislá 🙂
      Neviem prečo som tvoj článok stiahol na seba… no dobre, niečo tuším, ale radšej sa tomu nechcem teraz venovať 🙂 (žeby to bolo to nevymútené bahno emócií? 🙂 )
      Tiež si myslím že nie je dobré venovať sa jednej čakre donekonečna, lebo tá ide najľahšie, ale zase ak sa k nej človek rád občas vráti tak to zase na škodu určite nie je. Prirovnal by som to k situáciám ktoré sa tu na blogu našťastie stávajú. Ľudia si zrazu uvedomia, že ten jeden kúsok puzzle ktorý tak úporne hľadali na dokončenie jedného obrázku na celom puzzle bol celý ten čas pod ich kolenom a s radosťou ho pripájajú do obrazu. Inak povedané k situáciám keď nám “doklikne”. (Neviem načo som vymyslel tú trojriadkovú metaforu keď sa to dá vyjadriť aj jednoslovne 😛 )
      No a myslím si že v tomto momente začínam prečakrovávať, lebo začínam čakry brať príliš individuálne a tak sem-tam zabudnem na to že sa jedná o dynamický prepojený energetický systém nie o oddelené energetické štruktúry…
      Hmmm, myslím že ten preklad Juditky mi robí dobre 🙂

      Páči sa mi

      • Chodím behať do prírody, sem-tam joga no a HLAVNE TEORETICKY 😀 😀 😀
        Ak si myslela vedome/nevedome, tak v minulosti skôr nevedome, teraz skôr vedome.

        Páči sa mi

      • Matrioška,

        práve s týmto mám problém. Ak odo mňa čakáš odpoveď typu – na to aby si mohla pracovať so šiestou čakrou potrebuješ ísť najprv do teska, kúpiť 2g hrotu jednorožca, zmiešať to s krvou čiernej sliepky, to si natrieť o 12:00 v Pondelok (ale musí byť spln) na miesto tretieho oka a počúvať pri tom Sweet Child of Mine od Guns and Roses aby sa ti otvorila šiesta čakra.

        Prosím neber to osobne (zjavne prereagovávam), len mám taký pocit že ľudia si to nejak takto predstavujú.
        Nechcem tým nikomu ublížiť, ja sám takéto “podobné” rituály vnímam ako vhodnú prácu s podvedomím, ale myslím si že na to aby si pracovala s čakrami stačí jednoducho ŽIŤ.

        Ak chceš fakt niečo konkrétne – šiestej čakre sa dajme tomu venujem keď si zapisujem sny do osobného snára alebo jednoducho keď riešiš čo ti odkazujú.
        Ale šiestej čakre sa venuješ dajme tomu aj vtedy, keď svojej ratolesti čítaš rozprávku o nádhernej Helene Trójskej ktorú Paris ukradol Agamemnónovi a kvôli ktorej kráse sa strhol boj. A počas prednesu rozprávky objavíš v tomto mytologickom príbehu archetypálnu históriu ženy a tým si osvetlíš nielen prítomnosť ale získaš užší pohľad do budúcnosti. A ako som spomínal – je to dynamická energetická štruktúra – takže pravdepodobne tým vyriešiš aj niečo sexuálne zo sakrálnej/druhej čakry. No nie je to super? 😀

        Páči sa mi

      • ja som nechcela ziadny navod, ja som si chcela vediet predstavit co tym myslis ked pises o tom ako sa postupne venujes cakram. No nevedela by som napriklad podla toho co si mi napisal zistit, ktorej sa venujem ja.

        Páči sa mi

      • Matrioshka,

        neviem, ako presne to robí Gil 😉 , ale ak ide o to, získať “pocit” pre to, ako sa s tým dá pracovať, tak celý ten stalking nie je o ničom inom. Ja som pri spracovávaní Kryona odstalkovala samu seba do takého nechutného poznania, že som si musela ísť naliať, aby som to rozchodila 😛 … Report bude; už je naplánovaný.

        Pre mňa je dôležité začať si uvedomovať, ako veci so sebou súvisia – ako jedno blbé presvedčenie o “kto som a aký je svet” skreslí potom vnímanie na rovinách “čo si môžem dovoliť”, “čo je moje USP (“konkurenčná výhoda”) a ako na ňu reagujú iní, “kde je moje miesto v univerze”, “čo z tohto univerza dokážem pochopiť, predvídať a usmerňovať” a “kedy som v mieri sám so sebou”.

        Potom sú tu iné metódy, menej “toltécke” a psychologické: toning (napr. hudba na vyvažovanie čakier, mantry), cvičenia (napr. Tibeťania alebo žam žung/čchi kung či tai či), meditácia, modlitba, afirmácie, vizualizácie, prechádzky lesom (znie to smiešne, ale pocit jednoty a vlastnej drobnosti úžasne efektívne posúva náš sebaobraz do správnej mierky 😛 ). A tých zvyšných 250, na ktoré som zabudla. 😉 Všetky majú jedno spoločné: pracuješ sama, nemôže to urobiť nik miesto teba, Teda žiadne veštice a liečitelia; tí dosahujú dočasnú úľavu, ale to, čo spôsobuje problém, zostáva funkčné a je len otázka času, kedy priškrtí tok energie natoľko, že sa problém znova vráti. Bude to lepšie vysvetlené pri ktorejsi ďalšej vrstve DNA, ktorá bude výlučne o vyhojovaní. 🙂

        Páči sa mi

      • Keď čítam vaše reakcie, tvoju Sun a erhinu/ovu, otvára sa mi obraz situácií, ktoré som kedysi musela zvládnuť a upraviť podľa nich svoj postoj, aby som cítila, že sa tá-ktorá čakra konečne upravila. Niektoré sa vracali opakovane, kým to nebolo na 100% percent. Nepomáhalo cvičenie, ani mandaly, bolo to len prechodné riešenie (ako tabletky od bolesti) niečo vo mne muselo “zaskočiť”, aby sa úzke hrdlo otvorilo a dotkla som sa podstaty. Možno to, čo my považujeme za problémy a životné pohromy sú práve tie terapie na správne fungovanie čakier. Všetko je v nás a teda aj naše liečenie musí vychádzať z nás.Takže má svoje opodstatnenie názor, že “stačí ŽIŤ”.

        Páči sa mi

      • Matrioška ak ťa zaujíma to prečo sa mi zdá že idem naopak s čakrami, napíšem ti to, ale to je už pre mňa neverejná info. Takže ak vážne chceš, daj vedieť a ja ti to pošlem na mail/fb.

        Páči sa mi

  4. prave mi do hlavy zabludila informacia, ze cakier je podstatne viac ako sa bezne tvrdi (7,9, ci 12). ludska mysel ma aj tu tendenciu kategorizovat a delit-na vacsie cakry (v oblasti zliaz s vnutornou sekreciou) a mensie cakry (ruky, chodidla,….) a este mensie (zvysok tela). prave toto delenie sposobuje sekundarne efekty v pristupe-“pracujem na tej a tej cakre alebo tych a tych cakrach”. raz som na otazku “ako si cistit cakry?” odpovedal, ze bohat postaci ZIT (takze zdielam gildorov pristup):) to, co interpretujeme ako pracu na niecom konkretnom, je v energetickom ponimani len “praca” na spletenych vlaknach. pekne mi do toho zapada ten clanok od Kryona-nie sme ja a ty, sme my, preto nerobime iba individualnu pracu (ci uz v ponimani “vlastneho” zivota), ale aj pracu kolektivnu. individualny cakrovy system NIE JE oddeleny, je prepojeny s inymi, navyse spojeny s vyssim ja, atd.. takze vysledna praca je taka vsehochut, ktora zavisi od viacerych faktorov-aktualnej zivotnej pozicie, planov ucenia, karmy individualnej, skupinovej, atd. .. a hladat jednoduchy unitarny navod ako spravit danu konkretnu vec je ako pokusat sa popisat farebny obraz jednym vzorcom:) dalej to, co my mame pekne zaskatulkovane ako povedzme zalezitost 6. cakry, je aj zalezitostou 2. cakry, pre ktoru je predobrazom a zaroven aj susednych cakier, ktore svojou energetickou nerovnovahou ovplyvnuje a vlastne aj ostatnych cakier, lebo je spojena aj s nimi:) holt, dajte ludskej mysli tienidlo s otvormi a bude vidiet len otvormi 🙂 keby sme jej podsunuli myslienku, ze energeticky system sa sklada z 42,3 cakier a aj to iba v prestupny rok, tak najde presne zdovodnenie a popis ako to funguje:)

    Páči sa mi

    • Roland,

      aj ja to vidím podobne ako ty – a napriek tomu 😉 mám s tvojím komentárom istý problém: Ak si ho prečíta niekto, kto je v začiatkoch, tak si ani len netrúfne začať so sebou niečo robiť… 🙂 Ono je to tak, že je v podstate jedno, s akým systémom čakier začneme – pokiaľ vôbec začneme. Je to ako cesta okolo sveta. Nepotrebuješ presne vedieť, ako vyzerá svet, stačí, keď pre začiatok vieš, že vyštartuješ z Blavy, pôjdeš do Nitry, potom do Bystrice, potom do Košíc a potom sa uvidí… A ak v Blave niečo zabudneš, čo potrebuješ do Košíc, tak sa proste do Blavy vrátiš, tíško zabohuješ a naučíš sa lepšie rozmýšľať. 🙂 A keď budeš v Košiciach, uvidíš, ako sa dá dostať ďalej.

      Iný príklad: ak máš prejsť cez fekál, tak najjednoduchší spôsob je doňho vkročiť a prejsť ním. A keď budeš v ňom, prispôsobíš sa podmienkam a pohrabeš sa čo najrýchlejšie z neho von. Je to účinnejšie ako stáť pred ním a špiritizovať nad jeho rozsiahlosťou, hrúbkou, konzistenciou, mierou smradľavosti a ja neviem čím ešte… Nič z toho ťa za ten fekál nedostane; vkročenie doňho už skôr. 🙂 A možno po prvom kroku zistíš, že už si cezeň dávno prešiel, len z tej druhej strany to vyzeralo ako oceán fekálu… 🙂

      Takže mne je jedno, kto s akým systémom práce na sebe začne – od troch či piatich či koľkých tibetských čakier až po tých 42,3, ktoré spomínaš ty. 😛 Hlavne nech začne, pretože keď sa dostane ku koncu, bude jeho poznanie už možno také široké, že bude vidieť aj tých 42,3 čakry a bude s nimi vedieť niečo robiť… 🙂 Číňania tomu vravia: Cesta dlhá tisíc míľ začína tam, kde je práve tvoja noha. (Ale kým na ňu nevlezieš, nie je to tvoja cesta. 🙂 )

      Páči sa mi

      • Heli,
        “Ak si ho prečíta niekto, kto je v začiatkoch, tak si ani len netrúfne začať so sebou niečo robiť” – tu mozme polemizovat a zasa sa vratime k jadru-kazdy ma svoju cestu a informacie, ktore na nej dostava mu sluzia presne podla ucelu jeho cesty 🙂 cakrami a navaznostami na ne sa zaoberam priebezne uz roky, aby som sa dopracoval k poznaniu, ze vsetko je nielen relativne, ale najma individualne :)))) a plne s tebou suhlasim, ze je uplne fuk, ci sa niekto zaobera tym alebo onym, su to vsetko aj tak len prostriedky na transformaciu. niekomu vyhovuje rigidnejsie, racionalnejsie dlato, niekto zasa potrebuje intuitivnejsie, emocne. vysledna socha je jedinecna a prafrazujuc tvoje slova o trabante a mercedese (nemozem si pomoct, velmi sa mi lubia:)), je jedno cim ju sochas 🙂 takze ako tak pozeram, ja s tvojim komentarom nemam ziadny problem:))))))))))

        Páči sa mi

      • ja hnidopichov rad a to aj v pripade, ze si z objektu svojho hnidopisstva (nadherne slovo, najma pre obcanov anglofonnych krajin:)) urobia povedzme modlu 🙂 a co sa tyka spominanej metafory-je NAŠA (takze nepatri ani Kryonovi a uz vobec nie Carrollovi):))))))))))))))) btw, Lee Carroll a Lewis Carroll, je to nahoda alebo synchronicita?:) uzasnoucnejsi a uzasnoucnejsi :))))

        Páči sa mi

      • Viac krát som dostala info počas sebaliečenia, aby som dala ruky len nad srdcovú čakru a bola svojím vnímaním vo svojom strede pritom. Energia prúdila vtedy inak , vnímala som ako ju silnu niečo nasáva do srdcovej čakry, akoby do hĺbky mňa. Táto čakra je prepojená zo všetkými. Vtedy som vždy cítila silný príval energie.Občas pri čistení čakier som počula, aby som mala ruky len nad srdcovou čakrou, lebo energia si svoju cestu nájde. Tak teraz ako čítam tento článok sa zamýšlam, že niečo na tom bude.

        Páči sa mi

  5. mhm, no tak ak je to tak ako pise Jarah, tak sa mi vidi, ze momentalne asi pracujem na solar plexus. V podstate este nikdy v zivote sa mi tak nenakopila jedna a ta ista tema v roznych prostrediach. Ide o to ze vsade len pocuvam, vnimam, pokusam sa spracovat vela ludi naraz a mna nepocuva nikto. Moje dieta, napriklad: rozprava, rozprava, od rana do vecera, vysvetluje, az uz nezvladam vnimat, ak ja poviem nieco jemu, musim sto krat to iste, lebo ani netusi ze som daco povedala. Dojdem do roboty. Milion decek vsetky naraz, kazde nieco mi naklada, kazde nieco ine, sto veci naraz vnimam, skusam zosuladit. Ked ja nieco chcem im, musim sto krat to iste, vsetkymi moznymi sposobmi aby si to vobec vsimli, ze som daco chcela. Pridem medzi trenerov, kazdy svoje, pocuvam, vnimam, hladam, co vlastne chcu, skusam zosuladit, ked im chcem cokolvek ja, co i len banalnu vec, nikto ma nepocuva, musim sto krat, kazdemu zvlast a aj tak nakoniec vysvitne, ze ani nevedia o tom ze som im nieco povedala. Proste vsade som zavalena tymi druhymi, miestami mam dojem ze ma presiel parny valec.

    Páči sa mi

    • Okrem toho, myslím, že to, čo nazývame “údery” neprichádza len zvonka, ale aj zvnútra. Podľa čakry, na ktorú potrebujeme upriamiť pozornosť sa nám začne ozývať aj niektorý orgán. Väčšie nakopnutie, ako toto…

      Páči sa mi

      • jarah,
        ak sa zacne ozyvat organ, obvykle sa uz jedna o fyzicku manifestaciu energie. ergo, ak nestacili upozornenia mimo tela, dostane clovek upozornenie cez telo-na co uz proste musi reagovat, lebo sa ho to fyzicky dotyka. priklad-clovek, ktory dlhodobo viaze svoju energiu na lutost nad svojim zivotom zacne mat obvykle problemy s pankreasom (prosim ostatnych diskutujucich, aby brali tento vyrok skutocne velmi volne a nech si v prvom rade vsimnu slovo obvykle :)) . nasledne problemy s travenim ci v tom tazsom pripade uz cukrovka je upozornenim, ze sa dlhodobo skrtil privod energie do prislusnej oblasti tela. comu sa dalo predist upravou myslienok, v navaznosti na ne sa upravia emocie atd atd … je to samozrejme trochu zlozitejsie a velmi individualne, ale podstata je stale ta ista-riesit “problemy”, ked sa objavia este v myslienkach, ci v emociach:)

        Páči sa mi

      • Súhlasím 🙂 … až na jeden detail 😀 (neodpustím si) niekedy sa problém objaví nie preto, aby sme ho vyriešili, ale preto, aby sme ho spracovali a prijali.

        Páči sa mi

  6. čakrový systém je ako hra na klavíri – melódia čakier. Život sú noty a klavirista je moje “ja”, ktoré stláča klávesy. 😛

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s