Ako vidím energiu

Už je to pekných pár týždňov (ešte fungovalo Šamanskou cestou), keď sa ma ktosi (asi Tenshi) spýtal, či nenakreslím, ako vidím energiu.

Nuž, trvalo to… Ale neflákala som sa! Po celý ten čas som chodila autom a všímala si, ako čo “vidím”.

Tak po porvé – vidím trojakým spôsobom. Vidím otvorenými očami, vidím zatvorenými očami a vidím-nevidím. 😛 Ak ste si mysleli, že toto bude jednoduchý článok… tak dobre ráno, stará mama! 😆

To, čo vidím normálnym zrakom, vídam väčšinou na tmavom jednoliatom pozadí alebo aj na svetlom jednoliatom pozadí. Je to žltkasté až oranžové. Sú to akoby plamienky, ktoré horia okolo mojich prstov a rúk, ako na plynovom sporáku, len nie modrasté. A vídam ich aj na iných ľuďoch. Minule som sledovala poradu a všimla som si, že vidím okolo ľudí obálku (vy tomu asi vravíte “aura”). A jeden z účastníkov porady, muž s vysokou energiu, čosi vehementne vysvetľoval. Mal na sebe čierne tričko a niekedy, keď vysvetľoval, urobil z prstov zobák – a v tom okamihu z končekov prstov vyšľahol oranžovkastý plamienok! Bola to náramná zábava – len z porady neviem lautr nyšt. 😕

Raz sa mi podarilo mať vizuálny vnem energie aj “po castanedovsky” – videla som na jednom človeku jeho svetelný kokón a videla som aj akýsi homoľovitý energetický útvar na jednom z áut. U toho kokónu ma prekvapilo, že nesiahal až pod nohy, teda nebola to veľká guľa okolo celého tela, ale končil niekde vo výške kolien a potom už nebol, len z neho trčali dve odžínsované labky. 🙂 A vtedy som pochopila, prečo Castaneda rozpráva, ako svetelné kokóny “hopkajú” alebo “vznášajú sa” – oni totiž plávu nad zemou!

To je jeden typ fyzického videnia. Iný typ je, keď sa zapozerám do neba alebo do stropu nado mnou. Vidím tam kľukaté vlákna, žlto-oranžovo-zlaté, iskrivé, akoby nimi prúdili drobné záblesky. Niekedy sa zbiehajú do chuchvalcov, inokedy sa len tak ťahajú. Viem ich chytiť do ruky a vlastne si tak vytváram silový priestor, keď robím nejaké “záškodníctvo” 😛 (naposledy posielanie “vírusu” anjelom pred dvoma rokmi). Ale v poslednom čase mám nižšiu energiu a vidím horšie, takže už to robím väčšinou tak, že zatvorím oči, natiahnem ruky nahor a “nahmatám” si vlákna a pritiahnem si ich. Používam ich, keď vyvolávam silu Hunab Ku. Myslím, že takto nejako vyzerá texemuyo alebo to, čomu Castaneda hovorí “energetické vlákna”.

Potom mám ešte jeden spôsob videnia: a to obraz preložený cez iný obraz. Stalo sa mi to niekoľkokrát v živote. Raz u Obamu v televízii, raz pri čítaní e-mailu som zahliadla tvár Melike, raz som videla (a zažila na vlastnej koži) Michaela a celkom prvýkrát to bolo, keď sa mi zjavili Otec a Gabriel… To sú tie prípady, čo si momentálne spomínam; možno je ich viac, ale ja vlastním sklerózu. 🙂 Michael bol akoby neónovobelasý, Melike a Obama boli fialovkasto-hnedí, všetko to bolo svetielkujúce. Len Otec a Gabriel vyzerali ako dve bytosti stojace uprostred plafónu.

Ešte som si spomenula na jedno videnie, ktoré zapadá skôr do kategórie “Otec a Gabriel”, také reálne bolo: keď sa mi v stene kúpeľne otvorila “diera”, cez ktorú bolo vidno nejaký hnedý slizovitý svet – vyzeralo to ako vnútorné orgány alebo niečo podobné (ak poznáte film Super Mario Brothers, tak niečo na ten spôsob – ale  iné 😛 ).

Potom je tu videnie so zatvorenými očami. To praktizujem, keď cvičím žam žung. Je to forma meditačného videnia. Za očami mám tmu a v nej sa mi prelieva oranžové čokoľvek a vyrába tvary. Nie automaticky; musím požiadať o obrazový vnem. Niekedy sú to gule, inokedy len dym, niekedy oko, niekedy čierne X na oranžovom pozadí, ktoré “štrikuje” portál, inokedy akoby som videla oranžové vnútro hadice od vysávača a prechádzala ním. Položím otázku, pozerám, čo sa ukáže, a snažím sa to interpretovať.

Rovnako takto vidím so zatvorenými očami pri cvičení energetické prepojenie medzi mojimi rukami, čo je u mňa “riadiaca konzola” mojej merkaby (hlavne lakte), alebo vidím psí guľu, keď s ňou cvičím. Najprv ju len cítim v dlaniach, potom ju vidím oranžovú a nakoniec, keď už mám dosť energie, tak svieti teplo striebristo.

No a posledné je to moje videnie-nevidenie 🙂 . Aby bolo jasné – nejde o fyzické videnie. Síce si myslím, že niečo vidím, ale keď sa pozerám cielene, nevidím vôbec nič. Je to niečo ako predstava v mojom mozgu, ktorá sa kladie ako priesvitná fólia cez obrazy, ktoré doňho idú zrakovým kanálom. A je vždy rovnaká. Nepýtajte sa ma, ako to funguje; neviem. 😦 Možno najviac by to priblížil obraz “pozerať cez slzy”.

Najlepšie takto vidím-nevidím za súmraku alebo za vlhkého počasia. Pre mňa už dávno vzduch prestal byť prázdny a vnímam ho ako priehľadnú “hmotu”. Keď je vlhký, doslova vidím-nevidím čosi ako záclony, ktoré mi križujú cestu a cez ktoré prechádzam. Niekedy aj cítim ich dotyk. Je ich veľa a sú blízko seba a keď cez ne idem, je to pocit trochu hustejšieho prostredia.

No a tu som sa chopila tabletu a začala som kresliť.

Tak najprv: ideme autom po diaľnici. Je podvečer alebo ráno (prítmie) a kútikom oka registrujem čosi ako “obálku” okolo vecí. Keď sa pozriem naplno, nič tam nie je; keď sa pozriem ešte lepšie, zasa tam nič nie je 😛 , ale vidím-nevidím čosi okolo stromu, kríkov i rastlín – čosi ako kokón. Na obrázku ho kreslím ako tieň, ale v skutočnosti nie je ani svetlejší ani tmavší ako pozadie – je úplne rovnaký ako pozadie a napriek tomu ho vnímam. Obvykle býva tak 1-1,5 m vzdialený okolo predmetu. Vídam ho na rastlinách, na osvetlení okolo cesty ho vidím ako konus okolo stĺpa lampy – dole širší a smerom nahor sa postupne zužuje. Samotné svetlo lampy nemáva obálku, ale niekedy má taký svetlý disk pod žiarivkou (ak má rameno).

Inokedy vidím-nevidím inú formu energie: od končekov konárov (dobre viditeľné najmä na podzim, ale aj keď sú stromy zelené, ba dokonca aj v zime) vedú nahor vlákna. Vedú v smere konárov, ale potom v určitej výške idú už priamo nahor. Nesplývajú do jedného – každé vlákno vedie až vysoko nahor, kde ich už neregistrujem.

Medzi týmito dvoma videniami-nevideniami sa viem prepínať, ale neviem mať oba vnemy súčasne. Zatiaľ. 🙂

Tak dobre; ešte stále ideme autom po diaľnici. 🙂 V strede sú také betónové panely, ktoré tvoria bariéru medzi oboma smermi jazdy. Okolo nich obvykle nevidievam obálku, ale zato tam, kde sú medzery medzi nimi, vidím vychádzať vlákna energie. Tieto sú vždy trochu tmavšie, akoby tieň, ale keď sa na ne poriadne zahľadím, zasa nič nevidím. 🙂

Ešte stále ideme po diaľnici 😛 . Napravo sa otvára krajinka – polia, možno stromy. O stromoch som už písala; keď sú ďalej od cesty, vidím prevažne len tie “fúzy”.

Oveľa zaujímavejšie je to, že z určitých miest pôdy vychádzajú tiež “fúzy” a vedú nahor – nie rovno, ale tak voľne kľukato. Najčastejšie vytvárajú čosi ako gotickú klenbu – hore sa schádzajú a spájajú a hore je čosi ako súvislá plocha, akoby baldachýn.

Z diaľky to vyzerá ako také “tornáda”, ktoré sa hore spájajú:

No a potom je tu ešte jedno videnie, ktoré som zistila až nedávno, keď som sa sledovala, čo to vlastne vidím. Išli sme okolo kopcov so stavbou veže na vrchu (okolo veže som nevidela nič). Normálne som videla krajinku takto:

A potom, keď sme sa priblížili, som si všimla, že to, čo z diaľky vnímam ako jednoliatu “obálku” okolo krajiny, je vlastne zložené z energetických “oblúkov”, ktorých chrbty vytvárajú akoby tubus okolo kopcov:

Takže takto vnímam energiu… A v nedeľu som našla jeden obrázok, ktorý mi napovedá, že možno to, čo vnímam, je plazma… Je to záber slnečných erupcií (ilustračka hore). A veľmi sa podobá na to, čo obvykle vidím za zatvorenými očami. 🙂

Keďže som nikdy nevidela energiu inak, pomohlo by mi, keby ste aj vy popísali, ako vidíte energiu vy…

46 thoughts on “Ako vidím energiu

  1. Si fakt dobrá, ale máš za sebou roky práce na sebe.
    Tú obálku okolo lesov a stromov vidím aj ja, dokonca občas aj na hercoch v Tv vidím ich energetického dvojníka, málokedy zazriem ich auru. Ďalej vidím auru zanechanú na predmetoch po ľudoch asi tak na 5 cm. Občas v monitore zbadám viac energie ako vidia ostatný, ale to len ak nečakane upriamim pohľad do jeho vnútra. 😛

    Anjelské prskance energie do priestoru, teda svetelné gule ak mi dávajú na javo svoju prítomnosť. Vo vzduchu občas vnímam častice ako by som sa pozerala do nejkej priesvitne hmoty.Toto všetko vidím svojimi očami. Vnútorným zrakom som videla energetické vlákna svojej srdcove čakry teda ich tenučké ukončenie. Z ľudí som vlákna ešte nevidela. 😕

    Najlepšie však vnutorným zrakom vidím energiu môjho tretieho oka. Raz bola tak silná, že som ju videla aj svojim zrakom, keď som sa na niečo zapozerala. Točila sa vo víre a ja som sa na ňu pozerala asi 5 sekúnd. 😕

    No takže mám čo doháňať teda..ufffff ľaďka je poriadne vysoko položená. 😆

    Páči sa mi

  2. “kľukaté vlákna, žlto-oranžovo-zlaté, iskrivé, akoby nimi prúdili drobné záblesky.”
    Ďakujem Helar že som dostal odpoveď na moju dávno zabudnutú otázku :).
    A ja som si myslel že mám niečo zo zrakom lebo istú dobu mi nejako vypadával a musel som na veci troška viac zaostriť 😀

    Páči sa mi

  3. Noo. Energiu nevidím.rád by som ju videl ale neviem k tomu nájsť cestu.

    V 100% prípadoch keď sa zapozerám tak vidím okolo vecí niečo ako ,,aura,, ,ale je to priesvitné a nemá to obrysy.čím je tá priesvitná ,,aura,, ďalej od telesa,tým viac slábne .ako keby vo photoshope sa znižovalo opacity z 100% na menej a menej.

    Neviem definovať čo to je.

    No a ďalej keď sa zapozerám na prostredie ( = vzduch,atmosféru) tak vidím niečo ako šum (to asi každý niesom si istý) . Niekedy ma napadne že je to niečo ako sieť.

    Sú to divné veci,nieže by som mal strach z nich naopak chcem spoznať čo to je.

    Alebo možno z toho robím veľkú vedu a sú nejaké bežné poruchy v mozgu =D

    Páči sa mi

      • Po prečítaní som mohol tušiť že vidim energiu okolo vecí :D.

        ale. keď som si prečítal svoj príspevok ešte raz tak si mi vlastne chcela pritvrdiť,že ten šum je energia? 😀 :O

        Páči sa mi

      • Neviem ti povedať, čo vidíš alebo nevidíš, ale viem ti povedať, že si myslím, že vnímaš niečo podobné, ako vnímam ja. No a ak to, čo vnímam ja, je energia 😛 , tak potom vysoko pravdepodobne vnímaš energiu. 😀

        Páči sa mi

    • Tenshi, o tom to je – možno každý vidíme energiu inak. Možno vidíš. A možno ja nevidím. 🙂 Obávam sa, že neexistuje autorita, ktorá by to dokázala presne určiť. Chvalabohu; takto je svet oveľa zábavnejší. 😀

      Inak, napadá ma, že niektorí ľudia vidia auru farebne a vidia v nej aj štruktúry. A Weatherupová alebo Ewing vraveli, že vidia geometrické tvary v rôznych častiach ľudského tela. Neviem, či tiež Technicolor. 🙂

      Páči sa mi

      • Ja fakt nic nevidim, ale neva. Moja znama, liecitelka, vidi vraj krasne farebne a v roznych strukturach. Ked k nej pridem, vraj srsia zo mna take cerveno-oranzove zablesky, ale po nejakej polhodinke uz si svietim vraj na svetlo-zeleno 🙂 predpokladam, ze asi v druhom poli aury, emocionalnom tele. To je taky farebny diskotekovy divoch 😉
        vidite niekto este energie farebne?

        Páči sa mi

      • tak teraz zacinam chapat slavnu vetu mojho synovca,ked mal 3 a bol prvy krat v skolke.a ja sa ho pytam: no tak co,jaka je pani ucitelka?a mlady zabije: zelena. 🙂

        Páči sa mi

  4. Otvorenými očami vidím za svetla ten terminátorský obrys, niekedy sa vlní.
    Za tmy sa mi k tomu pridávajú farby. Na kvietkoch vidím väčšinou bledomodrú a bielu. Žiari do všetkých strán.
    Na mne z hrudníka mi ide zelená, okolo tela modrá, okolo hlavy zas ten terminátor. Keď sa pozerám na hlavu, tma začne byť akási tmavšia a na mojej tvári sa striedajú tváre mne neznáme. Keď zbadám svoju lebku, zlaknem sa a zaostrím na normálne pozeranie. Ešte cvičím pozornosť na dcére, keď spí. A na nej som videla zlatožltú a fialovomodrú. Akoby tá farba v pásoch prúdila z nej smerom hore asi v 40 cm hrúbke. Pohybovala sa zároveň doboku, pripomínalo mi to tanec 🙂
    So zatvorenými očami, je to najskôr samoška že tma 😆 A potom srtieborné tancujúce bodky, ktoré za sebou zanechávajú stopu a kreslia obrazce.
    Inokedy je to rôzna farba. S tou farbou mám pocit, že sú to anjeli. Sú s ňou väčšinou spojené aj krásne pocity, hrejivý vychádzajúci zo srdca, pokoj, šťastie.
    A ešte modré, fialové a zlaté oko na tmavom pozadí. Niekedy sú to aj dve oči, tie sú červené. Akoby žeravé uhlíky. Tie ale nemám rada, ide z nich strach.
    Tak toto ja vidím, ale energiu častejšie cítim 🙂

    Páči sa mi

    • Ľudkovia, ešte niečo na zasmiatie na dobrú noc 😀
      Pozrela som sa na čas kedy som odoslala komentár v tabuľke o časoch tu na stránke a aha ho, ako ma schladili 😛 😆
      “Měli byste konečně už sundat své růžové brýle, to, co si namlouváte, není. Probuďte se a uvidíte, jak to je cenné poznání.” 😀 😀 😀

      https://eprakone.wordpress.com/2008/01/12/tabulka-vyznamov-jednotlivych-zvlastnych-casov/

      Páči sa mi

      • Je to pekné 🙂 Keď sa mi podarí, nevnímať priestor okolo a pohrúžim sa len do tých farieb, akoby som sa rozpínala a bola v celej miestnosti. Zatiaľ mi to nejde vidieť stále, len keď sa o to snažím. A niekedy ani vtedy nie 😀 Ale zistila som, že s unavenými očami mi to ide rýchlejšie.
        Inak, aj ja mám poruchu zraku 🙂 Nosím okulky. Ale aj s nimi vidím tie farby tak, ako bez nich. V poruche to asi nebude, či? 😆
        Aj ja chodím na tú stránku pozerať, že čo ktorá farba môže znamenať. A popri tom sa riadim aj pocitmi z tých farieb.
        Skúšaj pozerať najskôr v tme. Kukaj “do blba”, ako keď si zamyslená a síce pozeráš s otvorenými očami, ale na nič konkrétne sa nesústredíš. Tvoje oči sa naučia vidieť inak 🙂
        Niekto má asi “videnie” darom, niekto sa to naučí a niekto to zas zametie pod koberec. Ja mám rada stred 😉 🙂

        Páči sa mi

  5. 😀 Stalo sa mi to dnes ráno. Videnie-nevidenie= v rohu triedy sa otvorila diera (vyzeralo to ako rozpadnutá hmota) hádzala červeno-oranžové farby. Vyzeralo to ako peklo vo filme Konstantine :). Za týmto svetom je ďalší 😆 a žeby že za tým ďalším je ďalší ?? 😛

    Páči sa mi

  6. Videnie roznych energii je sice pekne ale ako ti to duchovne pomoze ? 😉

    Ked sa niekomu otvori tretie oko tak je skor viac zaujaty tym co moze vidiet ako tym preco sa mu otvorilo. Taky clovek je zrely na duchovnu cestu. Otvorenie 6 cakry je spajane s vacsim porozumenim svojej duse a ciastocneho prebudenia. Na duchovnych planetach napriklad vidia velke spektrum jemnohmotnej reality a dokonca s nou aj pracuju. To su rozne druhy jogy. Niektore vedia ucelne prehlbit a zvyraznit toto umenie videnia to vsak ale nie je spiritualna cesta ale vedlajsia zabavka ezoterizmu 🙂

    Páči sa mi

    • 🙂 Prekáža videnie energie spirituálnemu rozvoju? 🙂 IF NOT, potom prečo k tomu zaujímame stanovisko? 🙂

      Každý máme svoju cestu. K niektorým patrí proste aj videnie energie, k iným patrí zas niečo iné. Kto povie, ktorá z nich je tá správna? Len ten, čo po danej ceste kráča – tá cesta je tu totiž presne pre neho. 🙂 Pax.

      Páči sa mi

      • To mi pripomina.

        Raz sa k Buddhovi prisiel po dlhej dobe pochvalit ziak s tym ze vie chodit po vode. Nasledne predviedol chodzu a povedal ze sa to ucil 20 rokov.

        Buddha mu na to povedal: Vyborne, stratil si 20 rokov zivota. 🙂

        Páči sa mi

    • 🙂 Rozumiem, čo hovoríš, Groover, a chcem upriamiť tvoju pozornosť na jedno: používaš “ze sa to ucil”. To celej tejto debate dodáva trochu odlišný nádych, pretože ako som to vnímala ja, nehovorili sme o tom, že by sme sa niečo učili, ale o tom, ako niečo vidíme alebo nevidíme. Bez učenia sa. 🙂

      A preto som sa ozvala aj prvýkrát. Mala som pocit, že operuješ z predpokladu a ten predpoklad nie je nutne totožný s realitou. 🙂 Ak sa mýlim, tak sorry, ak sa nemýlim, tak to prijmi ako spätnú väzbu a buď ber, alebo nechaj tak. Niekedy som prílišný hnidopich – a niekedy som múdry človek, poučený minulosťou. Problém je v tom, že nikdy celkom presne neviem, kedy som čo z toho… 😆

      Páči sa mi

  7. Dnes dodávam obrázok tých “závojov”, čo som spomínala hore. Pršalo a tak som cestou domov špeciálne pozerala, či ich neuvidím a ako budú vyzerať. Tvar sedí, čo na obrázku nie je vidno, je akoby rozdielna “hrúbka” závoja na jeho rôznych miestach – resp. rôznych závojov… Idú naprieč, pozdĺž, zo strany do strany pod rôznym uhlom voči mne ako pozorovateľovi… a kto ešte stále viete, o čom hovorím, tak viete viac ako ja! 😛

    Páči sa mi

    • Dobry vecer…citala som vase skusenosti o energiach…viem ze je to uz davno…ja by som len chcela vediet ci by ste mi nevedeli vysetlit moje nocne vidiny…v noci vidim rozne utvary nekedy tmave a niekedy farebne…niekedy gulate…..v noci spim potom sa odrazu preberiem a vidim tieto utvary ako sa vynoria a pomalicky sa priblizuju kumne alebo letia ponad mn ku policke a tam pomali zmyznu…parkrat na mna padali aj farebne trblietky…..neviem co a preco sa mi to robi noc co noc…je to nejaka energia..co mam robit mam prihovorit ked to leti ku mne?auru nevidim…nevedeli by ste mi poradit?dakujem..

      Páči sa mi

  8. mne sa už pár krát stalo že som videl fyzicky okolo človeka a aj psa auru,ale nebolo to kompletné ako obálka ale len také -myslím že bubliny a v niektorých aj škvrny.inak vnímam energiu bežne cez pupok a tretie oko.ak chcem vidieť niečo cielene musím troška sklopiť oči a a tretie oko akoby nasmerovať vtedy vidím aj farby:-) keď oči zatvorím a požiadam o obraz tak človeka už nevidím ale opäť niečo ako kokón alebo čosi čo mi pripomína môj gravatar ale vždy farebne.a potom je tu čosi čomu zatial nerozumiem ale ide o vnem ktorý mi ide zas do pupku ale nič nevidím ale doslova to mnou lomcuje a vybruje.a pri psoch to mám intenzívne skoro ako pri ľuďoch 🙂

    Páči sa mi

  9. ja by som sa len chcela opytat, ako sa da navratit schopnost videnia aury hmmhhmm
    stratila som ju, ked som bola velmi unavena a nejde to vratit spat a uz to trva dost dlho, skoro rok hm hmm
    dakujem 🙂

    Páči sa mi

  10. Zdravim vsetkych, ja vidim energiu na predmetoch a vidim tiez zhluky farieb, Pri zatvorenych ociach pred spanim aj pekne farebne pulzuju.Dalej vidim aj spiralu enegie vychadzajucu z oka.(ale nic z toho…lebo uz dlho sa neviem posunut dalej . . .mozno to tak ma byt…alebo mam niaku blokadu) obcas pri zamerani pozornosti sledujem ako sa mi obraz pred ocami prekryva a citim pulzovanie energie v tele a mravencenie v oblast noh. Niekedy mam pocit ako keby ma to hupalo a malo niekam prhupnut. Zatial sa vsak neviem dostat dalej a nie som si ista ci je to tiez bezpecne. Auru vidim na inych aj na sebe v zrkadle… vidim ju za svetla ale najlepsie za mierneho sera. Ked sa zadivam do oci tvar sa mi zahali a mozem vidiet meniace sa tvare,nie su ale strasidelne …su celkom unosne a zaklad som vzdy ja … tiez to vidim farebne, len by ma zaujimalo …vediet viac… pre co vidim prave danu farbu a co to znamena. Ked si tak pozeram auru, po mojom pravom boku stoji postava o hlavu nizsia ako ja… ma moju podobu a neviem ci je to niake etericke telo… alebo ocny klam. Nechapem to . . .tento obraz mam aj nad hlavou a tiahe sa mi hore. To ma ale az tak netrapi ako jedna nova vec ktorej neviem prist ako sa povie na …kobylku… :-)) V uzavretom priestore napr. na stene vidim nieco ako …oko.. tiez je to nadhera lebo vonkajsi okraj ktory je najsirsi je sytejsej purpurovej farby. Vnurto ide do krasnej smaragdozelenej a jadro je malicke akoby plamienok… tmavy smaragd s bielo jagajucim sa plamienkom. Zahada je v tom ze ja som mala pocit ze mi to vyzaruje z oblasti pupka… citila som tam aj teplo… ibaze neda sa to chytit a pri mojich prieskumoch som zistila ze mi to ide vlastne z oci…v tme ked si prilozim prde tvar ruku… vidim to v nej a odstupom sa ten obrazec rozsiruje. Je to zahada stale to skumam a bola by som rada ak by mi to vedel niekto z Vas objasnit a poradil ako sa posunut dalej. Vnem je :-)) …iba neviem co znamena…a len velmi tazko sa da najst nove informacie odpovede. Dakujem za trpezlivost a vsetkych pozdravujem. Brii

    Páči sa mi

  11. Aj keď je táto diskusia trošku staršia, rada by som sa zapojila. Okolo vecí, niekedy okolo svojho psa, vídam také priehľadné čosi, možno by som to prirovnala k tomu, ako keby je predmet obalený v skle. Toto vídam najčastejšie vonku. Potom keď sa zahľadím na okraj svojej ruky, resp. tesne vedľa, po chvíľke sa mi na kraji ruky objaví tenučký pásik bledunko modrej, takej až neónovej farby. Toto je super, ale nie som si istá, či je to aura. Ja vidím totižto všetku “auru” do modra. Aj okolo kvetov, akurát tá je menej žiarivá. Takže možno nevidím auru, ale mám očnú vadu :D. No čo ma najviac zaráža, a na čo sa chcem zároveň spýtať je, že v poslednej dobe (cca 4-5 mesiacov) vídavam také rôzne fľaky v priestore, rôzne vyžarujú z predmetov (no nie okolo, ale skôr ako tieň) alebo aj na stene, kde nič okolo nie je. Zvyčajne majú tvar štvorca a dovčera som si myslela, že sú len purpurové, ale včera som videla aj modré. Vie niekto, čo by to mohlo byť? Vďaka

    Páči sa mi

    • 1.typ:Modrá okolo by malo byť éterické telo. Ja to vidím tiež okolo končatín svojich/iných ľudí. Okolo rastlín a najmä stromov. No keď uhnem pohľadom a nepohnem napr. rukou(pozorovaný predmet) tak sa tá modrá silueta ruky pohne tak isto – správa sa ako negatív vytvorený na sietnici oka. Tak je to len nedokonalosť oka, alebo ??
      2.typ:Druhá vec je, že okolo ruky vidím aj inú žiaru. Tá má len veľmi jemný nádych modrej a závisí hlavne od intenzity osvetlenia. Je tam ihneď ako sa pozriem a netreba čakať pár sekúnd ako na tú modrú čo opisujem vyššie, táto sa už po presunutí pohľadom neposúva.
      No keď pozorujem vtáky ako letia, tak sú buď v takej bubline modrej všetci, alebo majú každý svoju bublinku modrú v ktorej letia a tie ich bublinky v ktorých sú, sú navzájom pospájané “kanálmi” ktoré majú rovnakú modrú farbu. Veľmi podobná ako farba v 1. type. No toto už nebude určite vada oka 🙂
      K tým fľakom sa ti vyjadriť neviem O.o

      Páči sa mi

  12. Ahoj.
    Som rada, že som mal príležitosť čítať o vašich skúsenostiach s videním energií.
    U mňa sa to začalo asi pred troma mesiacmi.
    Zbadala som si striebristý alebo bledulinko modrý pásik – obrys môjho tela; no nebolo to moje fyzické telo. A vzápätí o pár dní náhodne žiaru na iných ľuďoch – keď sa pohli, zmenili polohu, žiara akoby ich doháňala. Som v kontakte s množstvom ľudí denne – nie u každého to vidí. U seba – zostila som, že bočným pohľadom na pár sekúnd registrujem okolo seba žiarivú vrstvu, možno 3-4 cm, priesvitnú, slabučko žltkastú…. Dosť ťažko sa opisuje farba.
    To som už mala termín u očného lekára. Lebo som pochybovala o tom, čo vidím. Lekárka vylúčila nejakú vadu zraku, ktorá by to spôsobovala.

    A potom sa začali formy videní rozrastať.
    Sú to plávajúce, vznášajúce sa bielisté, striebristé obláčiky okolo tela. Niekedy akoby vychádzali zo mňa (viem lokalozovať z ktorej časti tela) , niekedy je to akoby krúženie obláčika pri mne, opakuje sa v špirále…. A sporadicky som videla takéto “obláčiky” vychádzať aj z iného človeka. Farba je iná. Raz bola nepríjemná špinavá okrová.

    Najkrajšie zážitky spájam s videním energie. Na začiatku to boli len drobné, krehké záblesky chvostíkov – spravidla striebristé, občas svietiace body – strieborné a zlatisté. Postupne nabrali na sile. Niekedy dosahujú dĺžku 40 cm. Akoby zo mňa “vystereľovali”. niečo ako vlákna. Žiarivé. Ich sila, svietivosť, viditeľnosť je vyššia vo vlhkom počasí. (Bolo to spomenuté). A zanechávam ich stopy na predmetoch, s ktorými som v kontakte. Vankúš, oblečenie… Viditeľnosť je najlepšia na tmavom pozadí a v tme. Niekedy v tme žiari celé moje telo. Akoby som bola pomaľovaná. Sú to fascinujúce obrazy.
    Najkrajšia je “guľa”, ktorú dokážem vidieť. nemá celkom pravideľný tvar gule, neustále je v pohybe. Striedristá až jemná ružovkastá farba. Ako svarwského krištáľ. Smerom k stredu farebne sýtejšia, hutnejšia.

    A zistila som, že tieto vlákna energií, “striebristo – ružovú” guľu, ľahučký “opar. hmlu” vidím dvoma spôsobmi
    1. v tme s otvorenými očami
    2. v tme so zatvorenými očami (akoby som “videla” cez viečka).

    A tú energiu, ktorú vidím /vlákna, výboje) sa začala spájať s dotykovým vnemom. Cítim na dlaniach, keď ich priblížim k sebe alebo k telu – teplo, pri jemnom pohybe “tlak”, akoby tam okrem vzduchu bolo ešte niečo pevnejšie, niekedy je to šteklenie a niekedy je to také silné ako bodanie desiatkami ihličiek….

    A čomu som sa potešila?
    Že nie som sama. Lebo tí, ktorí túto skúsenosť nemajú, všetko, čo tu píšem, môže pripadať minimálne ako čudné. A slovo čudné je na to “slušný” výraz.

    A čo by som chcela vedieť?
    Myslím, že toto je dar. A neviem, čo s tým. Ak sa objavilo videnie energií – má to svoj dôvod. Pátram. Čítam….. Možno to chce čas. A možno toto je ten okamih: odošlem, niekto to prečíta a poradí…. Ďakujem.
    Krásny večer všetkým. Veľa lásky. Aby ste svoju cestu poznali a aby ste kráčali po svojej ceste.
    M

    Páči sa mi

  13. Keď tu čítam o videní energií….je to veľmi zaujímavé. Ja by som sa chcela poradiť s niekym, kto sa možno vyzná v tom čo vidím ja. Nevidím energiu okolo ľudí…len éterické pole…aury nie, ale vo vzduchu vidím neuveriteľne veľa energií. Tak po prvé sú to veľké kruhy (tých je menej) pohybujú sa pomalšie, potom sú to malé kruhy (tých je najviac) a úplne najdrobnejšie rýchlo kmitajúce žiarivé bodky (tými je vyplnené celé “vzduchoprázdno”). Malé kruhy vytvárajú najrôznejšie geometrické obrazce (vyzerá to ako súhvezdia) a vždy obsahujú jeden veľký kruh (vznáša sa hore a dole) okrem nich ešte geometrický obrazec obsahuje jeden malý tmavý kruh. Potom vidím rôzne tmavé obrysi, vlákna…stále sa to vznáša okolo mňa a vlastne všade. Má niekto skúsenosti s týmto druhom videnia? Ďakujem

    Páči sa mi

    • Ja tak isto vidím tie malé svetielkujúce bodky. Ako by nekonečno trblietok ktoré konajú chaotický pohyb bolo všade okolo. Najlepšie to vidieť na oblohe, na niečom bielom a osvetlenom no poslednú dobu to vidím aj na tmavej oblohe, betóne, rukách, faarebných stenách … stačí aby bolo svetlejšie pozadie 🙂
      Veda ponúka vysvetlenie takého : Momentálne uznávaná teória vraví, že tieto bodky sú spôsobené bielymi krvinkami v kapilárach oka ktoré sa tam spolu s krvou nachádzajú predsvetlocitlivími bunkami a tie biele bodky na oblohe sú vlastne naše biele krvinky v oku. No z ezoterického pohľadu by to mala byť energia všade prítomná / alebo ako mi jedna známa čo má x viac skúseností s týmto ako ja vravela jej názor, že je to informačné pole ktoré je všade prítomné.
      Ja sám dosť riešim tému týchto “bodiek” /”trblietok”. Stále si nie som istý čo to je …
      Ostatné veci čo popisuješ nevidím a neviem sa k nim presne vyjadriť, s najvôčšou pravdepodobnosťou vychádzajúc s terajšími skúsenosťami by som povedal, že je to istá forma energie a nie nejaká záležitosť s okom.
      Možno ešte tie vlákna, ja ich vidím farebné ( svetlo červená, žltá a modrá spolu prepletená ) ako také žily alebo čiary rozprestierajúce sa tesne nad stenou ktorá je najlepšie biela, no vlastne stačí aby boa svetlá 🙂

      Páči sa mi

  14. Keď zatvorím oči, vidím rôzne pohybujúce sa obrazce.Vznikaju automaticky a je i to nepríjemné. Nevie mi niekto poradiť ako sa mám toho zbaviť?

    Ďakujem za pomoc. Daniela.

    Páči sa mi

    • AK sa toho chceš zbaviť tak by som odporučil niektorú z uzemňovacích techník. Dá sa “uzemniť” – sústrediť svoju pozornosť viac do tejto časopriestorovje reality než do vyšších dimenzií mnohými spôsobmi. Sú drahé kamene ktoré pomáhajú uzemňovať, potom sú vynikajúce meditácie na uzemňovanie. Vizualizácia pomáha. Najzákladnejšou je tvoja voľba, to že chceš byť radšej pozornosťou v tejto dimenzii. Napr. že vraj meditácia pri ktorej si predstavuješ že si spojená telom cez zem s pevnou “tyčou” až dovnútra do samého jadra, ktoré si môžeš predstaviť ako ohromne veľký krištáľ. Je veľa techník 🙂

      Páči sa mi

  15. Prosím vás, vidím takú vec okolo končatín / aj predmetov a nikde som sa s tým ešte nestretol.
    Keď je noc, alebo cez deň som v izbe kde nesvieti svetlo a mám zažnutú lampu s čo najjasnejsím bielim osvetlením a ako podklad mám bielu stenu najlepšie. Rukou si pred očami mávam tak, že ruka nesmie byť zaostretná a pozerám napr. na stenu tak potom vidím c a4cm hrubú siluetu okolo mojej ruky ako sa mi za ňou vracia naspäť ( lebo rukou kývem ). Silueta je biela, tak husto a je v nej veeľmi veľa malých svetielok ktoré sa tak pekne trblietajú. Akoby sa v nej hmýrilo more malinkých diamantov ktoré sa ligocú. Nemá to farby len ligotavé svetielka ( ako tie čo vidím na oblohe, alebo v poslednej dobe už hociakom podklade keď naňho svieti slnko(najlepšie) alebo umelé osvetlenie. Po cvičení na otváranie tretieho oka vidím túto bielu siluetu s tými svetielkujúcimi bodkami asi 10x jasnejšie.
    Prosím máte niekto informáciu čo je tá silueta zač ? Vidím to aj okolo nosa, iných predmetov ak s nimi pohybujem a nemám na ne zaostrený pohľad ( Tak ako s rukou ) no najlepšie na končatinách. Vidím to aj u iných ľudí ak sa mi pohybujú pred tou bielou stenou v noci no nikto to nemal ešte tak silné ako keď to vidím u seba.
    Vážne, prečítal som si toho už celkom dosť a stále nikde ani zmienka o takejto veci, máte nejaké nápady prosím ? :))

    Páči sa mi

      • Tak čo je tá biela silueta v ktorej sú trblietky zač ? 😀 ( Je to aj okolo niektorých predmetov, nie len ľudí)

        Páči sa mi

      • Tvary si vytvárame my…šok čo? To je vlastne energia a jej toky ..každá čakra, či malá alebo veľká je vidieť ako bod, ktorý žiari uprostred a vťahuje energiu z okolia ..ak príliš žiari pri pohľade na človeka..to znamená, že stráca na točení a vyžaruje von …človek sa cíti slabý a chorý…treba ju roztočiť, aby prestala vyžarovať a vťahovala určitý druh energie… astrálne telo je sivé..alebo šedé, alebo temné…najlepšie je temné, vtedy sa človek cíti dobre. 😀 Sme niečo podobné ako vesmír a jeho galaxie,hviezdy a uprostred hviezdička zelenej farby 😀 Tá keď sa rozžiari do biela..strácame život a letíme vesmírom k zdroju pre nový život 😀

        Páči sa mi

      • Tvary si vytvárame sami ? To znamená že ak si myslím že čakra bude vyzerať tak a tak, tak ju tak budem vidieť ?
        Stále mi nie je jasné čo je tá biela silueta s trblietkami okolo tela, prepáč možno mi to len nedopína :X
        Inak, dnes som na bielej stene v škole videl také kruhy (nie plné, len kruhové obruče)tyrkysovo zelenako modrasté ako sa zmenšujú až do malého kruhu ( ktorý je už plný ) a stále dokola takto. Normálne som to videl so žltou farbou so zavretými očami a teraz po prvé s otvorenými O____o Zvláštne je že keď som sa hocikde inde pozrel tak sa to stále tak isto pohybovako, ako by mi niekto zavesil pohyblivý obrázok pred oči tak – proste nebolo to napr. na dverách iba ale všade kam som sa pozrel táto vec prebiehala vždy približne v strede zorného poľa. Nemám najmenšie potuchy čo to mohlo byť. Možno len nejaká zraková chyba, či ? :X

        Páči sa mi

  16. energie sa delia do niekoľkých skupín a iba niektorí ľudia dokážu vidieť energetickí obal ako ty. Ja dokážem niečo podobné ale ja dokážem vidieť jak energiu tak auru a životnú silu A k tvojej otázke ako iní ľudia vidia energiu je to podla toho aký druh energie vidíš a máš pravdu ty vidíš energiu zo základnej vnútornej plazmi všetkého okolo nás ja ked zavriem oči tak vidím energiu v podobe špirály spektra farieb ale auru vidím rovnako ako ty obal okolo človeka a zbitkovú energiu za človekom v podobe oparu

    Páči sa mi

  17. No ja som začala meditovať nedávno ale už od 5-6 rokov vidím vlákna keď sa sústredím viem predpovedať čo sa stane a to nemám otvorenú žiadnu čakru auru okolo ľudí vidím zriedka a dokážem vnímať a predstaviť si energiu tak aby som ju videla energiu viem aj prenášať vidím aj čakry ale neviem ako sa mám posunúť ďalej mám len 13 😅

    Páči sa mi

  18. Občas vidím malé trblietajúce sa iskričky poletujúce predo mnou a neviem čo to znamená. Väčšinou to vidím, keď som v stave nejakého silného emocionálneho rozpoloženia, napr. keď som veľmi nahnevaná alebo naopak veľmi vytešená. Trvá to pár sekúnd a tie zlatisté, iskriace guličky trblietajú a poletujú predo mnou Čo je to?

    Páči sa mi

  19. Ahoj

    Na reddite r/castaneda je zopar ucnou z Castanedovej sukromnej triedy ktory uspeli vo videni a pohyboch bodu spojenia. Je tam vela praktickych cviceni, vyzualizacii a aj vysvetleni oco ide a co to je… Samotny moderatory su vidiaci…

    Páči sa mi

Povedz svoj názor