Autor obrázka: Christolakis

Channeling s Gabrielom z 12.12.2010:

Gabriel, ide sa ďalej? 🙂
🙂 Poďme.
Hovorili sme o toltékoch. Jedno ma zaujíma – ako toltékovia vnímajú vás? Myslím tým… starí bosoráci labzovali hore-dole po iných svetoch a videli všelijaké bytosti. Verím, že časť z nich ste boli vy. Kresťania vám prisúdili krídla. Je to tým, že každý vás vníma inak?
🙂 Presne. Kresťania nás vnímali ako časti energie napojené na inú energiu. To boli tie „krídla“. Podobne to bolo s Mohamedom. Pamätáš? 120.000 párov krídiel… A podľa počtu párov krídiel sa usudzovalo, akí „mocní“ sme.
Prečo?
Lebo ak je vnímanie slabšie, tak vníma len veľmi silné energie. Tie krídla, páry krídiel, tie prepojenia boli naše „odštiepky“ – energie, ktoré vznikli delením našej vlastnej. Takže Mohamed ak niečo videl, videl zdrojovú energiu a všetky jej prepojenia.
Prečo sú také posuny v tom, ako vás rôzne viery vidia?
Je to dané spôsobom, akým sa k nášmu vnímaniu dopracovávate. Ak sú to halucinogény, máte tendenciu pripisovať nám podobu niečoho z vášho vlastného sveta, pretože nemáte zážitky z nijakého iného sveta a ste zakotvení veľmi silno vo vašej realite. Ak idete cez pôstenie a meditácie, mení sa vaše vnímanie – ste citlivejší na vnímanie energií. A ak idete cez to, čomu ty hovoríš snívanie, tak nás vidíte takých, ako v danom svete sme. Nezabudni: v každom svete máme optimálnu formu pre dané podmienky. 🙂
Ale ako potom možno rozlíšiť, čo je anjel a čo je iná forma energie?
🙂 Ale veď to už dávno vieš! Anjeli sú. Iné formy energie sú niečo. Majú vlastné záujmy, preferencie, svoju vlastnú agendu. Keď k tebe teda niekto pristupuje, tak preto, že od teba niečo chce. A vtedy má záujem – a nie je anjel. 🙂
Počkaj… Celkom mi to nesedí. Vy s Otcom ste tiež pristúpili ku mne!
🙂 Zabúdaš na to svoje snívanie predtým. Vytvorila si pre nás svet a pozvala si nás doňho. Vstúpili sme a pravda je, že niektorí z nás sa stali v tvojom svete „bytosťami“, hercami. Proste časť z nás vytvorila svojich zástupcov v tvojom systéme.
„V tvojom systéme“ znamená v tom sne?
🙂 Presne.
Takže ja som vás volala a vy ste prišli. A potom ste sa ma nevzdali už ani vtedy, keď som na vás ja dávno zabudla.
🙂 Nemohli sme. Vieš, prečo.
🙂 Viem. Takže keby som nebola vytvorila ten sen, tak sa na mňa budete pozerať a nikdy sa k vám nedostanem?
🙂 Nemyslím, že by to bolo tak skončilo… Nezabudni, ten sen si tiež nevytvorila sama od seba. To bolo to, čo nás najviac miatlo – netušili sme, že máš v sebe spomienky Efniela. Tvoj sen vyprovokovali jeho spomienky, jeho energia, ktorá komunikovala s tvojou vlastnou. Ty si si myslela, že si to len ty. My sme si mysleli, že si to len ty… Ale po celý čas to bol Efniel. On vyvolal to, že si začala snívať. Čo si snívala, to už bol tvoj počin. Mne sa ten sen páčil. Najprv som mu nerozumel, ale čím hlbšie som sa doňho nechal zatiahnuť, tým viac sa mi páčil. Bol drastický a zvláštne odbojný. Malo ma napadnúť, že to je Efniel. Ale pripisoval som to tvojej dračej povahe.
OK… Tak sme zasa u tých šupinatcov! Čo to s tými Drakmi je, Gabriel?
🙂 Drak je energia; nemá šupiny.
🙂 A okrem tejto múdrosti?
Už som ti povedal… Drak je energia rozumu, ktorej srdce spí. Má rozum, má vôľu a necíti. Preto je nesmierne nebezpečná. Má dokonca taký dobrý rozum a vôľu, že ak má vôľu prispôsobiť sa prostrediu, dokáže jej rozum nakamuflovať, ako keby cítila… ale v skutočnosti necíti nič. Srdce zahádzané kopou kamenia.
Bolí. 😦
🙂 Bolelo. Už nebolí. Mala si svoje srdce zaprasené množstvom povrchných, nakamuflovaných emócií. Až keď si ho uvoľnila, zmenilo sa na to, čo v skutočnosti bolo – na kopu kamenia, a až vtedy si s ním mohla začať niečo robiť. Všetky tie umelé emócie, o ktorých si si myslela, že ich cítiš, si cítila len preto, že ich cítia ostatní. Neboli tvoje vlastné. Aby si ich udržiavala, musela si do nich vkladať energiu. Nemohla si sa kontaktovať s nami, kým tvoja energia išla do povrchných, umelých emócií. My sme to síce skúšali, ale nebola to príjemná cesta… veď vieš.
Takže som bola Drak, ktorý to o sebe nevedel?
🙂 Je to ináč… Vedela si dobre, čo si. Len si si to nebola ochotná pripustiť, pretože ťa to robilo inou ako ostatných – a toho si sa bála. Bála si sa, že keď sa budeš odlišovať, všetci ťa uvidia a budeš zraniteľná.
🙂 Keď vidíš Draka, ako ho vnímaš?
🙂 Ako rašpľu. 🙂
😯
🙂 Drsný, nebezpečný, nepríjemný, ale veľmi precízny nástroj. Správna motivácia, nesprávna cesta. Draci vzbudzujú nepokoj. Cítiš ich násilnícky potenciál, schopnosť urobiť zle v mene čohokoľvek, čo považujú za dobrú myšlienku.
A starí bosoráci? Ako sa cítili, keď sa stretli s vami?
🙂 Väčšinou mali plné gate.
😀 Počuj, to je také… neúctivé… 😀 Prečo by mali mať plné gate?
🙂 Pretože ich život bol založený na sebaovládaní, na zvrchovanej kontrole nad vecou. My sme ich vnímali ako rašple, oni nás asi ako pohyblivý piesok. Na pohľad bezpečný, ale absolútne nepredvídateľný. Voči nám nemali kontrolu.
A babrali ste ich?
🙂 Nebolo treba. Čo sa im dialo, to si pôsobili sami – svojou kontrolou. Aj ty si si všetko zapríčiňovala sama svojou nedôverou. Keď ničomu neveríš, nemôžeš sa ničoho zachytiť a tak všetko vyzerá nebezpečne. Urobíš jedno – snažíš sa do toho chaosu vniesť poriadok tým, že robíš dohody.
🙂 A ja som urobila dohodu s vami.
🙂 Nie zo svojej vlastnej vôle. Manipuloval som ťa.
🙂 A to si smel?
🙂 Rozhodli sme sa, že smiem. Chceli sme ťa. Najprv sme ťa chceli kvôli tvojej schopnosti. Potom sme ťa chceli kvôli Efnielovi. Potom si nám odovzdala Efniela a už sme mysleli, že ťa nepotrebujeme – ale potom sme si to rozmysleli.
Kto? Ty?
🙂 Otec. Pre mňa. Pre Efniela. Pre Yovmiela. Pre Messiela. Pre teba. 🙂
Gaiu si z toho vybral.
🙂 Gaia ťa mala po celý čas. Musela sa ťa vzdať kvôli mne. Ale nikdy o teba celkom nepríde, pretože aj jej si sa prisľúbila.
Tak mi to prichodí, že sa sľubujem každému, koho stretnem! 😀
🙂 Našťastie nie. Si taká nedôverčivá, že by si sa nebola sľúbila ani nám – keby si nebola snívala.
🙂 Som rada, že som snívala.
To bol jeden zo snov, ktoré zmenia celý systém. Nestáva sa to veľmi často – a už vôbec nie od človeka. Ale za tvojím snom stál Efniel. 🙂
Počuj, ešte stále ma chcete?
🙂 My chceme vždy len raz. Nemáme čas. Keď ťa raz chceme, chceme ťa naveky. 🙂 Zachceli sme ťa a systém sa prepočítal tak, aby sme ťa dostali.
A chcel Otec.
🙂 On je jediný z nás, kto chce.
Ty si si tiež staval hlavu!
🙂 Pretože to Otec tak chcel. 🙂
A ja? Ja chcem?
🙂 A ako! A všetko a ihneď a v maximálnom množstve. V chcení (a hlavne nechcení) si majster. 🙂
Tebe to nevadí?
🙂 Je to zábavné, najmä, keď už nechceš nič, čo ťa od nás odpája. Najmenej zábavná bola tá tvoja veža. Ale potom Otec chcel, že ju nebudeš chcieť viac urobiť. 🙂
😀 Chce sa mi zavýjať!
🙂 Ja som ti vravel, že v chcení si preborník… 😆