Nedôsledné myslenie

Tu je čosi, s čím bojujem, že si ani nepamätám, ako dlho… Vyvrcholilo to pred pár dňami, kedy sa jedna kočka dostala do tejto situácie, pomenovala to a urobila z toho tému:

“Väčšina z nás nemyslí dôsledne, ale len útržkovito; to, čo myslíme na jednej rovine, protirečí tomu, čo myslíme na inej rovine. Na istej rovine niečo cítime, na inej to popierame, takže aj naše každodenné správanie je rovnako protirečivé, roztrieštené a je zdrojom konfliktov, utrpenia a zmätku.” — Jiddu Krishnamurti Čítať ďalej

Reklamy

Čo nám je súdené, to si udržíme

Sprievodný citát som našla na fejsbúku a pôvodne som začala komentovať tam, ale toto je vec, ktorá si zaslúži viac pozornosti ako len pár okamihov na fejsbúku…

Tak po prvé: je to zasa jedna z tých “právd”, ktoré každý omieľa a málokto si uvedomuje ich absurdnosť. A mňa to zakaždým dohreje – hlavne preto, že sa tým až pričasto riadim sama 😕 … Zlozvyk, ktorý ešte nemám celkom ošetrený.

Ako zistíte, či vám niečo bolo súdené? Tak, že vám to zostane? A ak nezostane, tak to “nebolo pre vás”? Čítať ďalej

Naše dnešné problémy sú produktom zážitkov z detstva

Už sme hovorili o tom, že dieťa si praje byť milované exkluzívne a bez obmedzení. Inými slovami, túžba dieťaťa po takejto láske je nerealistická. A pretože deti len zriedkavo dostávajú “zrelú” lásku a teplo, túžia po nej po celý zvyšok života. Ako dospeláci pôjdu životom a podvedome sa budú dožadovať toho, čo im chýbalo v detstve. Tým sa sami stávajú neschopnými zrelej lásky.

Liekom na to nie je priať si, aby boli veci inak; až keď sa stanete vnímavými voči tejto svojej skresľujúcej túžbe a svoje doterajšie podvedomé priania a predstavy zladíte s možnosťami reality, až vtedy “vyzrejete” a budete schopní užívať si to, čo dostať dokážete, miesto toho, aby ste nástojili na napĺňaní nereálnych predstáv. Čítať ďalej

Za všetkým stojí nedospelá detská láska…

Pierrakosovej prednášky sa čiastočne prekrývajú a istý exkurz do tejto oblasti sme tu už mali, lenže toto bude asi oveľa dokonalejšia “pitvačka” 😛 … Tentokrát ideme na skreslené vnímanie v prvých rokoch života a čo to na nás napácha. Aspoň pre mňa to bola kapitola, kde som musela hodne spracovávať.

Každý človek má do istej miery nelogické prejavy, myšlienky, pocity, ktoré zdanlivo nemajú príčinu. Vedome môžeme pôsobiť logicky a vyrovnane, ale potom nastane nejaká situácia a správame sa ako osol ušatý. Vtedy sa v nás ozýva naše podvedomie. Čítať ďalej

Vyššie Ja, Nižšie Ja a Maska

Pokračujeme prednáškami Evy Pierrakosovej – dnes na tému, čo všetko nás tvorí.

Na začiatok hneď citát, ktorý ma zaujal, pretože tvorí niečo ako premostenie medzi tým, čo vie Pierrakosová, a tým, ako to poznám ja:

Tvoje myšlienky majú určitú presnú spirituálnu formu a takéto formy nevytvárajú len myšlienky, ale aj pocity, pretože pocit je v podstate len “nepomyslená myšlienka”, ktorú sme zatiaľ nenaformulovali (doslova: “neurobili vedomou”).

Čítať ďalej

Nakoľko ste na správnej ceste?

Skúste sa niekoho spýtať: “Čo je šťastie?” Spirituálne nevyspelý človek popremýšľa a nakoniec príde s niečím ako že keď sa naplní toto-a-hento alebo zmizne taká-a-onaká prekážka, vtedy bude šťastný. Inými slovami, šťastie preňho znamená, že sa mu naplnia isté priania. Ale keby sa hneď aj naplnili, títo ľudia nebudú šťastní. Prečo?  Pretože budú vnútri cítiť hlboko zakorenený nepokoj. Obavu. To preto, lebo spirituálne nedospelý jedinec si myslí, že šťastie sa musí vytvoriť najprv “tam vonku”, vonkajšími Čítať ďalej

O zle a hriechu

Vytiahla som ďalšiu z nečítaných starých kníh – znova od Evy Pierrakos a Donovana Thesengu. Táto sa volá Fear No Evil (čiže Neboj sa zla).

Začínam úryvkami z úvodu, ktorý napísal Donovan Thesenga.

Keď na zlo nazeráme ako na v podstate božský tok energie, momentálne skreslený špecifickými pokrivenými predstavami, myšlienkami a nedokonalosťami, potom nebudeme odmietať jeho podstatu. — Eva Pierrakos

Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: Emócie sú len ďalší bzučiaci oblak

Emócie nie sú vôbec reálne… sú ilúzia.

Iste, emócie sa cítia reálne, presne ako stolička, na ktorej sedíte, sa cíti reálne. Svet hmoty sa zdá byť veľmi reálny a my veríme tomu, čo nám o ňom rozprávajú naše zmysly.

Ale stolička, na ktorej sedíte, nie je v skutočnosti “pevná hmota”; skôr je to vibrujúca masa energie (doslova “buzzing mass of energy”, teda “bzučiaca” 😉 ). Takže vlastne sedíte na bzučiacom oblaku. Všetko hmotné naokolo je rovnako bzučiaci oblak – dokonca Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: Až vás nabudúce niečo nadchne…

Väčšina z nás si myslí, že “nadšenie” či “vzrušenie” je vskutku extrémne pozitívne slovo, a veríme, že je úžasné cítiť ich.

Ale Genevieve Behrend v svojej knihe Your Invisible Power dokladá, že keď sa niečím “nadchýname” alebo nás nejaká možnosť “vzrušuje”, tak tým vlastne vyjadrujeme svoj nedostatok viery. Čítať ďalej