Stala sa mi velka mrzutost. Pocas nasej nepritomnosti sa nam niekolkokrat dostala do bytu cudzia osoba. Porobila neplechu.
Najskor prerezala hadicku na wc a vytopila byt (potvrdene odbornikom, ze hadicka bola prerezana). Potom sa pokusila dostat na moj internetbanking (kody boli len doma, nikde inde). Potom zobrala cast hotovosti. A nakoniec dalsiu cast hotovosti. Vsetko pomocou kluca, v priebehu niekolkych dni sa postupne tieto veci diali. Cize to bol niekto kto mal kluc, vedel ze sme prec (na stacilo ze pouzival FB) a postupne chodil do nasho bytu gazdovat. Podozrivou osobou sa v tomto pripade stava kazdy, kto bol kedy u nas a kedykolvek si mohol nenapadko zo skrinky na kluce nejaky nahradny klucik vziat. Mali sme ich dostatok. Az taky, ze nikdy nikto neratal, ci su vsetky a kde vlastne vsetky su. Prakticke a realne zalezitosti ako vymena zamku, vymena vsetkych hesiel do bank, zablokovanie uctov a podobne prebehlo. Neprijemnost a moja neistota sa ale tyka toho, ze co tym chcel vesmir povedat.
a/ mam si stanovit vseobecne prisnejsie podmienky a prisnejsie sito koho vpustim do bytu, proste znizit vseobecnu doveru?
b/ napriek tomu ze nemam nijake dokazy, intuicia ma vedie k jednej konkretnej osobe. Je to o tom, ze sa mam jednoducho spolahnut na svoju intuiciu, zariadit sa tak, ze konkretne obranne opatrenia nasmerujem len proti tejto jednej osobe?
c/ mam sa na vsetko vyprdnut v zmysle tom ze shit happens a pokracovat dalej tak ako by nic?
Nie ze by ma to nejak extremne emocne zasahovalo, ale akosi sa v myslienkach neustale vraciam k tymto trom moznostiam, raz sa mi zda, ze za A je spravne, potom ze za B a inokedy zasa za C. Je to taky zvlastny pocit, ze niekto koho poznam a zijem v tom, ze s nim nemam nijaky problem mi vykona toto. A este zvlastnejsi, ked si ich premietam v hlave a potencialna moznost skodnej je v zasade pri kazdom z nich. Ako jo, niektorych ludi vyradujem okamzite. Ale ostava kopec. A ostava kopec, na ktorych by som si mozno ani nespomenula, nepomyslela. Zaroven mam divny pocit, ze sa ma to vlastne ani vobec netyka. No neviem vam, som ezotericky dezorientovana :). Mate dake napady?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Predovšetkým sa zorientuj.Aj fyzicky ,nie len ezotericky.Ono to aj tak nie je oddelené.
Dosť zarážajúco však pôsobí hláška,kedy máš pocit,že sa Ťa to netýka…Nezáleží Ti na sebe,na Tvojej rodine?
Alebo to je len únik pred zodpovednosťou,kde to musíš vziať do svojích rúk a už nikdy nepustiť.Resp.čeliť pravde,ktorú aj tak vieš,že prečo sa to vlastne stalo.Predsa len ten život,to miesto…to si predsa Ty.Alebo nie?
Páči sa miPáči sa mi
joj nekric na mna 😀 ja sa vazne snazim vnimat vsetky pochody, ktore sa vo mne k vo vztahu k tejto zalezitosti objavuju. A fakt je ten ze sa vcelku nepochopitelne objavuje aj pocit ze sa ma to netyka. Netvrdim ze je jediny. Uplne pre mna neobvykle ma sem tam aj prepadne strach, najma ked si predstavim ze ta osoba o ktorej si to myslim ze to je ona, sem leze oknom. Az tak ze idem zavret. To je mozno jedina realna vec, ja som sa tej osoby nikdy nebala, ani som nikdy nemala nijake neprijemne pocity v jej pritomnosti. Odkedy sa ale toto stalo, ked si predstavim ze otvorim dvere a za nimi stoji dotycny clovek, zrazu mi lepi. Moze to byt paranoja, ale preco mi nelepi led si predstavim suseda, toho, tamtoho a hentoho…nuz…
Ale preco sa to stalo, tak to neviem.
Páči sa miPáči sa mi
Vidíš a opäť.Nekričím,ja už dávno nie…Možno na Teba kričí naliehavosť situácie-toto nie je predsa sranda.
Skôr to čo vnímaš medzi riadkami,to čo je akoby neviditeľné.Ten pocit že to niekto je…Ak si myslíš že to môže byť niekto konkrétny,priprav mu pascu-do tej sa chytí 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no ved to nie je pocit. Niekto to byt musel, o tom niet pochybnosti, na to su konkretne dokazy. Ide o to ci je to ten co si myslim a ako dalej konat. Bezpecnu pascu pripravit neviem. A v zasade ani keby som stopercentne verila svojej intuicii neviem co bude vyhodnejsie. Ci to nechat tak s tym ze do bytu sa uz pomocou klucov nedostane a nik ho sem uz nikdy nepusti, alebo sa treba obavat nejakych dalsich nevyspytatelnych reakcii a ak aj, tak ako sa na ne pripravit, no ja neviem.
Páči sa miPáči sa mi
Nuž, vymeň zámok, kľúče daj len svojej rodine a dávaj pozor! Síce, aj v rodine sa môže nájsť stratený syn.
Páči sa miPáči sa mi
no sak prakticke zalezitosti ako vymena zamku su vybavene. V podstate som schopna to v tejto faze aj pustit z hlavy. Len ten chvilkovy strach, to je taky novy prvok. V zivote som sa v meste medzi ludmi nebala, ak tak skor na chate, v lese, mimo civilizaciu. Tam ked som bola sama napriklad len s deckom, nebolo mi v noci vsetko jedno. No co uz, snad ma to casom prejde.
Páči sa miPáči sa mi
Tak predovšetkým – mrzí ma, že sa takéto niečo stalo. Či si to pripúšťaš alebo nie, je to predsa len do istej miery emocionálna trauma – náš príbytok považujeme za “bezpečný” a teraz bezpečný byť prestal.
Mrzí ma aj to, že to odrazu spochybňuje všetkých tvojich známych. Ale v tomto prípade na mrzenie netreba prihliadať a myslím, že racionálne je poučiť sa nezávisle od konkrétnej osoby, ktorá to urobila:
1. Kľúče nikdy nie cudziemu do ruky – alebo len výnimočne, takže vieš, kto ich mal. (On ich síce potom môže dať ďalej, ale ty už máš len obmedzený okruh vinníkov.)
2. Dúfam, že ste volali políciu. Ak nie, nemáte ako dozvedieť sa, kto to naozaj bol.
3. Náhradné kľúče neuschovávať na prístupnom mieste. Nikomu nehovoriť, kde sú, a ani ľudia, ktorých by ste doma nechali samých, by ich nemali náhodou nájsť.
4. Raz do roka vymeniť zámok na dverách. Stačí mať tri zámky, ktoré ľubovoľne striedaš.
A dobré je prebrať zmenu pravidiel so známymi. Možno niekto bude vedieť, o koho mohlo ísť… V takýchto prípadoch ľudia skôr povedia, pretože nechcú byť súčasťou “tých zlých”, kvôli ktorým meníte pravidlá. (Ale pravidlo č. 4 by som nezverejňovala. 🙂 Čo koho do toho, že si nebude vedieť odomknúť, keby sa k vám dobýjal. Aspoň na chvíľu pozdvihne celosvetovú hladinu negativity.)
Druhá vec, čo ťa čaká, je spracovať zlé pocity, ktoré budeš mať pri ľuďoch, čo to mohli podľa teba byť… Neviem, možno by som bola totálne úprimná a pomenovala by som to tak, ako to je. Pretože oni budú cítiť, že niečo nie je v poriadku, a ak to neboli oni, budú sa čudovať a začnú si robiť domnienky.
Páči sa miPáči sa mi
Jo, tak vlastne my sme urobili chybu v bode cislo tri. Zvlastne ze ma to nikdy v zivote nenapadlo, ja vseobecne tuto bazalnu doveru mam nastavenu uplne ze siroko, ale nikdy sa mne osobne ani nic podobneho nestalo. Na policii sme boli, ale samotni policajti sa vyjadrili ze je mala sanca, ze nikoho vypatraju. V banke mi ani nechcu poskytnut IP adresu, z ktorej prebehlo to prihlasenie do mojho uctu, policajti vraveli, ze si to mam pytat tam, na zaklade papiera od nich, tam mi vravia ze si to maju pytat oni. A aj keby to mali, tak nie je velka sanca ze sa dopatraju k niekomu konkretnemu, to zas vraveli oni. Takze tak.
Co sa tyka okruhu ludi, ja mam vlastne len jedneho realneho podozriveho, napriklad vcera som si zasa premietala kto vsetko teoreticky by to mohol byt, pri niektorych by existovali logicke argumenty, ale moj pocit tomu nezodpoveda. Len pri jednej osobe sa objavuje vylozeny strach. Ohladne tejto jednej osoby som uz aj zistovala na vlastnu past, ale neda sa celkom ani potvrdit ani vyvratit na zaklade mnou zistenych relnych faktov. Konfrontovat priamo s tym clovekom, neviem ci je dobry napad, nechcem zasa u neho upozornovat na seba, obavam sa reakcie. vobec neviem odhadnut.
V zasade momentalne sa mi to dost zaostruje v mojej hlave len na tu jednu osobu. I ked logicky si uvedomujem, ze to stale moze byt len moja psychologicka obrana, je totiz jednoduchsie mat aspon fiktivneho pachatela ako obsiahnut ten pocit ze naozaj ktokolvek kto kedy u nas bol (s vynimkou rodicov a skutocne blizkych osob, kde to neprichadza do uvahy).
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, čo sa stalo, sa už neodstane. Toto je najdrsnejšia lekcia, ktorú som sa kedy musela naučiť… a nechcela som. 😦
Teraz už nemá význam rozoberať túto situáciu (to nechať na políciu, hoci mi je divné, že ani na prerezanej záchodovej hadičke sa nenájdu odtlačky – ale asi by som mala prestať pozerať CSI alebo porovnávať ich s našou políciou 😉 ), a venovať sa len vytvoreniu ochrany do budúcnosti.
Mimochodom, kedysi si mi rozprávala o nejakom známom. Mne okamžite napadol práve on. 🙂 Ale to asi preto, že ostatných tvojich známych nepoznám. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hej odtlacky to aj mna napadlo, ale to sa mi moj muz vysmial, ze ved to by predsa musel byt niekto koho maju v databaze, t.j. kto uz bol trestany, ze to vobec nebudu riesit. Jasne ze neriesili. Spisali vypoved, and that’s it. Vysvetlovali potom ako im zmena nejakeho paragrafu komplikuje pracu, ako teraz uz nevedia vypatrat ani to co kedysi vypatrat sa dalo…a tak.
Páči sa miPáči sa mi
Hela, presne tak. Je to presne on. Podla mna.
Páči sa miPáči sa mi
… ja by som za kľúčový moment považoval práve to prerezanie hajzlovej hadičky. Žeby Mokrí banditi z filmu Kevin sám doma ? Nechcem to zľahčovať, sám som to zažil, keď mi niekoľko krát vykradli ambulanciu, alebo keď mi z pred domu šlohli takmer nové auto. Tú zmesku pocitov, od zlosti až po beznádej a hlavne také to znesvätenie a poškvrnenie môjho priestoru. Ale aj tak, toto nebola obyčajná krádež. Profík si ťa vytypuje , napr. aj cez FB, že dom, byt je prázdny , vybieli to tam , vyparí sa a neupozorňuje na seba. Tu šlo podľa mňa skôr o to, urobiť ti zle, plus zneistiť , či ponížiť ťa a vrátiť ti tak niečo z minulosti, čo dotyčný neprežul , alebo tak, skrátka niečo veľmi osobné. Ale úplne by som nevylúčil ani infantilného magora , inšpirujúceho sa hore spomínaným filmom – ja to tvrdím dávno, že vidieť ľuďom do hláv , báli by sme sa yystrčiť nos na ulicu.
A s tou políciou sa to už trochu lepší – aj keď aj tam platí, že záleží, na koho natrafíš. Kamarátovi ukradli z dvora deň starú dodávku, ktorú ešte ani nestihol prihlásiť. Páchateľa našli – síce až po dvoch rokoch , ale našli. Podľa DNA – trochu sa porezal, keď liezol cez plot a oni mu to potom mohli spätne dokázať , keď ho načapali pri niečom inom.
Páči sa miPáči sa mi
Podla mna to nebola pomsta za nieco z minulosti. Ja si myslim ze to bolo takto: prisiel, nasiel kody k uctu. Aby sa situacia zneprehladnila, prerezal hadicu, aby bolo jasne, ze byt sa bude musiet otvorit, bude sa musiet riesit potopa. Tym sa medzi podozrive osoby jasne zaradia aj ini ludia, ktori tam budu musiet vstupit, kedze bolo jasne ze my sme mimo SK. Pockal zo 4 dni a potom sa pokusil prihlasit na ucet. Nastastie mam ucet poisteny tym sposobom, ze mi na telefon pride este jeden overovaci kod. Ten teda potom samozrejme nemal. Vratil sa, zobral cast hotovosti. (toto sa mohlo odohrat aj predtym to neviem posudit). V ten vecer, hned ako mi v banke overili, ze neslo o nijaku chybu na ich strane, ale o realny pokus o prihlasenie, kde niekto musel zadat 2 mnohomiestne kody, ktore sa nachadzali na jedinom mieste u mna doma v zasuvke, nikde inde, som poprosila mamu aby sa isla pozriet ku nam do bytu, ci tam tie kody su a ci nechyba nieco ine. Prisli tam aj s tatkom (nastastie jej brat povedal aby sa neopovazila chodit tam sama), prehladali zasuvky, nasli obalku s kodmi, obalku s hotovostou, presne nam citali do telefonu co je na nej napisane a vo vnutri nasli hotovost, z ktorej uz cast chybala. Nenasli bankovu kartu aj s pinom k inemu uctu, ktory som medzicasom dala zablokovat. Na druhy den poobede sme sa vratili domov, moja prva cesta viedla tam, kde maju byt peniaze, kde mama s tatkom danu obalku vratili. Obalka so zvyskom penazi sa tam uz nenachadzala vobec. Zato som tam nasla dotycnu zablokovanu kreditku aj s pinom (co mama s tatom vecer predtym nenasli, tvrdili ze stopercentne tam nebola). V tej istej zasuvke ostala detska penazenka mojho syna s krtkom z ktorej nechybalo ani euro. Okrem toho na viditelnom mieste ostali dva tablety, projektor a ine veci, ktore by obycajny zlodej, ktoremu ide o to len zobrat a zmiznut urcite zobral so sebou. Toto bol clovek ktory nutne, velmi nutne potreboval hotovost, peniaze. Vedel ze vybrat z bankomatu je riskantne, tam na kamere ostavaju zaznamy, vedel ze by sme ho spoznali. Nechcel nam zobrat vsetky prachy co sme mali, zobral si len cast, co prave potreboval, ale o par dni zasa potreboval, musel si zobrat aj ten zvysok, o ktorom vedel ze tam ostal. Jedine, coho sa zatial dotknut nechcel boli maleho peniaze. Ak je to tak ako si myslim, viem preco surne potreboval hotovost, viem preco maleho peniaze ukradnut nechcel, viem ze v podstate nam nechcel ublizit, ale zial nic to nemeni na tom, ze sa neda celkom odhadnut coho vsetkeho je este schopny. Lebo iste je ze v podobnej situacii bude znova a znova. Mozem sa mylit, samozrejme, skladam len jednotlive fragmenty skladacky a je tam kopu bieleho miesta.
Páči sa miPáči sa mi
Ok, som rozhodnuta. priklanam sa k moznosti B. Som ochotna otvorene sa konfrontovat len vtedy, ak nastane situacia, kde budeme v kontakte. Sama ju vyhladavat nebudem. Urobim este jedno opatrenie. Papierik s menom tej osoby poputuje do mraznicky. A hotovo. Mam aj ine starosti, nech mi daju vsetci pokoj. Dakujem vam.
Páči sa miPáči sa mi
S políciou mám nepríjemnú skúsenosť v tom,že ich musíš akoby presviedčať,že to skutočne chceš dať na pravú mieru.Ak Ťa odbijú raz ,príď aj druhý ,alebo aj tretí krát.Akoby potrebovali vedieť,že potom ,ako oni urobia svoju prácu si to Ty nakoniec nerozmyslíš a ich robota by potom vyšla nazmar.
Páči sa miPáči sa mi
Aha…no dobre mozem skusit….tak blbe je ze teraz treba riesit tie aktualne veci, ako susit mokre steny, riesit plesen co sa tam zacala chytat a taketo….poistovnu a bla bla bla, do toho zasa ochadzame, tak leda po case…
Páči sa miPáči sa mi
neprijemna zalezitost. pred rokmi sa mi stalo nieco podobne, sestra mojej najlepsej kamosky mala vtedy problemy s branim veci (chorobne). o tychto jej problemoch som zo zaciatku nevedela, ani jej rodina sa o jej probleme nikomu nezmienila. stalo sa, ze nam zmizli nejake peniaze (aj ked to nebolo vela). ale kedze v tom obdobi bolo u nas viac ludi a nezistili sme to hned, nevedeli sme, kto to mohol byt. no a potom bola zas u nas dotycna osoba. v jednej skrini bolo zamknute zlato (moje, mamine a aj po starkej). ked odisla, zistila som, ze skrina je otvorena (resp. je vylomeny zamok, co vsak nebolo na prvy pohlad vobec vidiet) a niektore zo zlatych veci su prec. okamzite som volala k nim, ze co sa stalo. zial vacsinu veci stihla predat, nemyslim si, ze za ne dostala vela. pre mna mali skor citovu / sentimentalnu hodnotu. naspat sme dostli len 1 prsten po starkej a maminu obrucku. dotycnu osobu som viac do nasho bytu nepustila. ale neprijemny pocit mi ostal na velmi dlhy cas 😦
Páči sa miPáči sa mi
Ak môžem ,ten strach je smerodatný….keby mi to povedal niekto pred rokmi ,mohla som si ušetriť veľa podobných situácií ,ktoré sa stále opakovali. Ako sa hovorí ,nič nieje náhoda. Boli sme to my ,čo sme niekedy toto spravili niekomu inému a teraz prišiel učiteľ ,lebo žiak je pripravený….Jednoducho to treba spracovať prijatím a odpúšťaním sebe ,jemu …celej situácií a podakovať sa za možnosť ,že môžem.
Páči sa miPáči sa mi