Ako to už u mňa býva “človek mieni a …mení”.
V nedeľu som bol popoludní akýsi podriemkávajúci a nič sa mi nechcelo. Ale preležať len tak celý deň to by mi bolo ľúto. Tak som si zapálil arómalampu, pustil hudbu,vzal ametyst a vybral sa meditovať.No a keď som si ľahol ,uvedomil som si že sa mi nechce ani to. Vonku sa spustila búrka a ja som sa rozhodol že budem len tak.. Prevaľoval som sa,bystril moje zmysly-teda čuch a sluch ,aj predstavivosť a priložil som si ametyst na telo,masíroval som sa s ním a hladil sa, až napokon skončil na treťom oku. Tam som ho viac menej ponechal a venoval sa “ničomu” naďalej.
Ako dieťa sme mali izbu spoločnú so sestrou. Čítať ďalej

