Začalo to asi pred mesiacom,keď som si kúpil skvelú knihu od Patricie Mercierovej Čakry od A po Z.Keď som sa na ňu díval v obchode zadala sa mi skvele urobená aj schématicky a aj som tam videl čo to mi hneď udrelo do oka…ale doma moje nadšenie hneď aj opadlo,nakoľko som sa dočítal veci s ktorými veľmi nesúhlasím(ale budiš…nemusím a niekto nemusí súhlasiť s tým čo sa páči mne).Včera bol spln a ja som sa rozhodol že si niečo dám čo jeho sila ešte viac umocní-že magický zážitok 🙂

V knihe ma dosť zaujala technika uzemnenia, pretože ja som s tým mal troška problém svojho času.Ide o vizualizáciu,kde použijeme tri čierne turmalínya predstavujeme si ,že sme strom. Teda že sa naň meníme. Môžme si pri tom sadnúť,ľahnúť alebo aj sedieť na stoličke-podmienka však bola aby som mal bosé nohy. Do aromalampy som si kvapol céderovú silicu,pustil si hudbu a vyzul labky 🙂 Ľahol  som si. Turmalíny som si položil jeden na perineum a po jednom do oboch dlaní..

Spočiatku mi to moc nešlo,ale zrazu mi začala brnieť koreňová čakra a odrazu aj celé chodidlá a šlo to po celých nohách až hore k prvej čakre. Hneď na to sa  mi z nej začal drať ohromný koreň a šiel až dole k nohám. Pokračoval ešte nižšie a k nemu sa pridali aj ostatné korene z nôh. Drali sa dolu a predierali cez zem, kamenie, hrudy hliny piesok a všetko čo sa nachádza pod povrchom zemským..sem tam som ešte videl iné korienky ale tie nepatrili mne 🙂 

Odrazu som videl v tej tme ktorá bola akoby miestami prežiarená lávou alebo čím, že sa hlavný koreň blíži k obrovskému srdcu, ktoré bolo na pohľad akoby sklenné ale v skutočnosti malo plazmovitú štruktúru a nádherne sa ligotalo ba priam žiarilo. Hlavný koreň dorazil až k srdcu spolu s oststnými koreňmi a prisal sa doň. Okamžite som začal sať životadárnu tekutinu a vtedy som pocítil ako sa moje fyzické telo mení na kmeň stromu. Kôra ma obrastala tak silno, tak intenzívne že som doslova cítil jej vôňu, cítil som na sebe ako je drsná a suchá ale živá zvnútra zároveň.

Kmeň rástol a z neho začali rásť aj vetvy. Krásne silné mohutné . Na nich sa objavili púčiky lístkov. A ja som stále rástol a súčastne sa celý menil na strom.Pocítil som v hlave jemný vietor a vtedy som sa videl ako nejaká fatamorgána -svoju tvár cez korunu stromu ale už som sa celkom premenil na strom. Vnútri kmeňa mi tĺklo srdce ale bolo celkom iné ako to naše ľudské…malo krásnu červenú farbu a veľmi pravidelný tvar-ako z obrázku. Len bolo celé ako z tkaniva.Okolo kmeňa rástla len tráva tak široko ďaleko že som nedovidel čo je za ňou. Ako som vnímal vetrík,uvedomil som si že moje konáre ,ktoré boli obrastené s lístím mávali v jeho rytme. Najprv mi to prišlo nachvíľu čudné ale hneď som si opäť uvedomil že som STROM! Krásny,silný a zdravý….asi tak 300 ročný 🙂 Zo zadu mojej fyzickej hlavy sa končila lúka a chcel som sa ísť pozrieť čo je dole pod ňou. A veľmi som sa prekvapil. Nepohol som sa ani na krok. Nedalo sa mi to pretože som si zas raz uvedomil že som strom. A stromy predsa nechodia 🙂

Tak som sa pekne uvoľnil a vychutnával si seba hlboko zakoreneného až v v srdci Zeme, sem tam som sa napil…a bolo mi krásne. Pred tým, skôr ako som sa vrátil do ľudskej podoby mi v korune prileteli dve biele holubice 🙂