Ďalší z článkov Laury Rose Gatleyovej:
Čo ak Priepasť nie je problém, ktorý treba vyriešiť?
Mnohí z nás boli naučení vnímať neistotu ako niečo, čomu treba uniknúť.
Priepasť je často nepochopená. Predstavujeme si ju ako temné miesto, nebezpečné miesto alebo znamenie, že sa niečo pokazilo.
Čo ak však Priepasť nie je ničím z toho? Čo ak je to len prah? Miesto medzi identitami?
Miesto medzi životom, ktorý sme poznali, a životom, ktorý sa snaží vynoriť. Miesto, kde staré štruktúry už neposkytujú istotu, ale nové štruktúry ešte nenadobudli formu.
Väčšina z nás tam stála mnohokrát. Po rozvode. Po strate. Po odchode do dôchodku. Po duchovnom prebudení. Po uvedomení si, že rola, ktorú sme hrali, už neodráža to, kto skutočne sme.
Myseľ sa zvyčajne chce z tohto územia čo najrýchlejšie dostať.
Chce odpovede. Chce istotu. Chce plán.
Ale Priepasť nemá najmenší dôvod dávať nám okamžité odpovede.
Namiesto toho nás žiada, aby sme sa dostatočne upokojili a počuli niečo hlbšie.
Z duchovného hľadiska je Priepasť často zasvätením.
Nie trestom. Nie chybou. Zasvätením.
Pozvánkou na uvoľnenie toho, čo už neslúži, a na objavenie toho, čo zostane, keď to známe zmizne.
A možno najdôležitejšie je, že Priepasť je často miestom, kam sa vyhýbame pozerať.
Radšej sa stále niečím zamestnávame. Zhŕňame viac a viac informácií. Hľadáme ubezpečenie. Snažíme sa vyriešiť sami seba.
No dvere, ktoré hľadáme, sú často skryté v samotnej skúsenosti, ktorej sa snažíme vyhnúť.
Každý prah má svoju vlastnú energetickú signatúru. Priepasť sa často cíti ako ticho. Tlak. Čakanie. Neistota.
A pod tým všetkým je tiché pozvanie. Nie pozvanie vynútiť si budúcnosť. Nie pozvanie všetko vyzistiť a predpovedať.
Pozvanie zostať prítomný dostatočne dlho na to, aby niečo pravdivé vyplávalo na povrch.
Možno otázka neznie: „Ako sa dostanem z Priepasti?“
Možno otázka znie: „Čo sa mi Priepasť snaží ukázať?“
Otázky na zamyslenie (tzv. pathworking):
Kde v svojom živote stojíte jednou nohou v tom, čo bolo, a druhou už v tom, čo prichádza?
Miesto toho, aby ste okamžite hľadali odpoveď – čo sa stane, ak jednoducho zostanete zvedaví na pozvánku, ktorú Priepasť predstavuje?
Afirmácie:
-
- Dôverujem múdrosti prahu.
- Upúšťam od nutkania mať jasno vo veciach.
- To, čo prichádza, sa samo ukáže v čase, ktorý je pre to najvhodnejší.
Áaaa… hergot, myslím že správa došla! 😛
Pridaj komentár