„Príroda netrestá zlo; trestá slabosť.“ — Friedrich Nietzsche
Nietzsche tvrdil, že príroda funguje mimo rámca ľudskej predstavy „morálnosti“. Podľa neho sú dobro a zlo len ľudské konštrukty, nie univerzálne princípy, ktorými sa realita riadi.
Príroda neuznáva morálnu nadradenosť – to značí, že neposkytuje nijakú „vyššiu spravodlivosť“ pre tých, ktorí páchajú zlo.
Podľa neho veci ako choroby, zmeny prostredia a predátorstvo testujú fyzickú silu organizmu, jeho odolnosť a schopnosť prispôsobiť sa zmeneným podmienkam. Prežitie podľa tohto pohľadu závisí od schopnosti organizmu vydržať a prispôsobiť sa, nie od toho, čo je morálne v práve alebo nie.
Toľko Nietzsche. Nanešťastie, moje vlastné vnímanie energie podporuje presne tento spôsob nahliadania na prístup Univerza: ak sa niečo začína chystať, Univerzum do toho vleje celú svoju silu („dá tomu šancu“) a sleduje, či daná vec dokáže prežiť a či si dokáže vydobyť svoj priestor. Univerzu je jedno, či ide o Džingischána, ktorý vraj „nebral rukojemníkov“ a killoval, čo mu prišlo pod ruku, o Putina, ktorý robí to isté, alebo o Ježiša, ktorý robí pravý opak. Proste skús a presaď sa – alebo zahyň.
Ak príde nový podnet – dajme mu šancu. A len prostredie (=zvyšné energie Univerza) dokáže, či ten podnet bol dostatočne silný na to, aby prežil.
Žiaľ, toto Univerzum je predátorské a tlakové. Vlastná skúsenosť a nemôžem povedať, že by mi preto prirástlo k srdcu… Ja mám radšej pohodu a podporu, nie boj na život a na smrť.
Hoci skúsenosti ukazujú, že zvládam jedno aj druhé. 😉
Ale viete, že ten mechanizmus obsahuje aj svoje „zadné vrátka“? Keď si nesmierne veľa ľudí stanoví za svoju hodnotu „byť dobrý k iným“, odrazu sa masa energie mení. To, čo by neprežilo osve, prežije, keď je toho masa. To je tá zvyšná energia Univerza, ktorá dokáže bezohľadnú energiu ak už nie rozpustiť, tak aspoň držať v šachu. 🙂
Jedna kobylka veľa škody nenarobí. Keď sú ich kŕdle, už sa po nich nenajete. 🙂
>
Pridaj komentár