Minule som sa rozprávala so Santiguadou. Práve čítala Zelazného Lords of Light a natrafila tam na pasáž, kde „bohov“ vysvetľovali pomocou „atribútu“ a „aspektu“. Zistila si presné definície jedného i druhého, utvorila si názor a teraz ho potrebovala skonfrontovať s niekým iným. Vyzerám zrejme ako dôveryhodná starenka 😛 , tak sa spýtala mňa.
Vysvetlila som jej svoje vnímanie na energiách. Že „atribút“ je typ danej energie, to, čo ju tvorí. V sérii Voľný pád som tomu hovorila „princíp“. Všetko-čo-je („Boh“/Otec/“Starý muž“ 😉 ) je zložené z jednotlivých princípov:
„To je to, čomu hovorím ‘princípy’. Každý princíp je v podstate veľmi čistá a jasná energia bez nánosu toho, čo značí ‘byť človekom’. Stelesnenie nejakej abstraktnej zákonitosti. Dosť ťažko sa to dáva do ľudských slov, pretože vaše slová sú určené pre váš svet a len nedokonale popisujú svet energií… Predstav si nejaký princíp. Povedz, aký.”
“Čo ja viem… ‘dobro víťazí’?” zahabkala som.
Rozosmial sa. “To si tomu teda dala! To nie je nijaký princíp, to je nanajvýš ak vaše zbožné želanie! Princíp by bol ‘akcia vyvoláva reakciu’. Ak sa niečo hýbe, tak preto, že to niečo rozhýbalo. To by bol princíp, ktorý platí všeobecne. Na všetkých úrovniach. V hmote i mimo hmoty.”
“Mimo hmoty?”
“Napríklad keď sa naštveš, tak je to vlastne nehmotný počin. A naštvala si sa z nejakého dôvodu. Nikdy to nie je tak, že sa naštveš z ničoho nič. Musela si mať nejaký podnet, aby si zareagovala.”
“Rozumiem…”
“No a tento princíp sa v hmote prejavuje tak, že keď do niečoho strčíš, tak sa to pohne. Mimo hmoty keď sa naštveš, tak niečo dalo podnet k tvojej zmene nálady. Ešte som ťa nestratil?”
“Nie. Rozumiem.”
“Princíp sa v hmote môže prejaviť ako niečo hmotné. Napríklad ako ľudské telo. Ty vidíš len to telo, nevidíš princíp, a tak si myslíš, že máš do činenia s človekom. Lenže princíp je oveľa viac než len človek… Princíp je istá zákonitosť v akcii.”
“Aký princíp si ty?”
Vzdychol. “Ťažko sa to pomenúva… Som princíp, ktorý vidí všetky možnosti, zvažuje ich a robí rozhodnutie. Som bod, v ktorom sa zbiehajú informácie. Som princíp zvrchovanej vôle. Mikuláš je napríklad princíp nenarušenia zákonitostí. Roland je princíp obnovy. Adrián je princíp zachovania energie. Marián je princíp voľného toku. Milo je princíp súvislostí. Aj moja žena Vierka je princíp – princíp umožnenia.”
“A Noro?”
“Noro je princíp premeny, zániku starého a vzniku nového.”
“A ja?”
Zasmial sa. “Ty si človek. A navyše papuľnatý.”
Toľko môj vtedajší pokus vysvetliť princípy. No a každý princíp má svoje „aspekty“, teda spôsoby, akým sa prejavuje v rôznych situáciách.
Pri rozhovore so Santiguadou som si vzala ako učebnú pomôcku Gabriela. Jeho energia má atribút „premeny“, vnášania pohybu do situácie. Vytváranie nových ciest a nových možností. Šanca pre niečo, čo tu doteraz nebolo. Kým sme v situácii, ktorá sa nám ale že vôbec nepáči, je jeho energia vítaná a môže situáciu rozhýbať. Podľa toho, ako sa s ňou rozhodneme plynúť my, nás to potom bolí alebo vytešuje.
Problém však nastáva, ak sme s Gabrielom v non-stop kontakte, ako som to zažila na vlastnej koži. Premenami (najčastejšie menej príjemnými) vás dostrká až do stavu, kedy je to „to pravé“… Tešíte sa, vychutnávate si to a držíte sa toho zubami-nechtami.
Lenže Gabriel je Gabriel a len čo sa vaša vynikajúca situácia zastabilizuje, vnesie do nej pohyb.
A ak sa vám pôvodná situácia páčila, tak začnete fňukať.
To vysvetľuje aj to jeho ustavičné „klamanie“, ktoré mi toľko pilo krv… Proste povedal to, čo vnášalo do situácie pohyb – alebo mu bránilo, ak bol pohyb (a zmena) neželaný.
Michael je presne opačná energia – atribút „stability“, teda sa stará o to, aby sa nenarušovali konštrukčné plány Univerza. Ja som s ním mala len málo do činenia a to mi zakaždým „nakopával prdelku“, pretože som si vnášala do systému spoluexistencie svoje vlastné pravidlá.
Zato len čo sa niečo poriadne vyosí a hrozí neželaný chaos, nastúpi Michael a zjedná pôvodné vibračné vyváženie.
No a ja (=moja „pôvodná“ energia So-a) som založená na stabilite. Takže pre Michaela som mala pochopenie, aj keď hodnotovo sme sa niekedy dosť bili, ale Gabriel zo mňa robil niečo, pre čo nemám bunky. Kedysi mi Otec povedal, že môj atribút je sila/vzdor. Vzdor sa prejavuje v svojich aspektoch najčastejšie ako odolnosť (resilience), keď napriek podrazu sa dokážete vyhrabať vždy späť na nohy, alebo ako odbojnosť (defiance), kedy máte svoje predstavy a snažíte sa ich vnútiť nadradenému systému. 😉
Oboje som využívala hodne.
Ale aj veci ako nedôvera, spochybňovanie a sústavné zmeny uhlov pohľadu sú aspekty vzdoru. A rovnako náhla zmena plánov, keď sa dlhší čas zdá, že veci zavrzli a nehýbu sa vpred. Je to situácia, na ktorú reagujete pokusom o jej zvrátenie.
Potrebujete zistiť, či by ste to dokázali (=vytestovať svoju silu).
Nakoniec nás s tým Gabrielom predsa len niečo spájalo. 😉
Aj Vzdor a jeho fungovanie som popisovala vo Voľnom páde:
Prestala som sa silou vôle držať pohromade. Tak, ako keď som udrela na červenú šnúrku, rozpadlo sa moje telo okamžite na tisíc drobných kvapôčok… Niektoré z kvapôčok pozerali na ostatné kvapôčky a hľadali v nich tú jednu, čo tam nepatrila.
Lenže nájsť kvapôčku vo vodnej triešti je nadľudská robota.
‚Infiltrácia, ukáž sa mi!‘ vyhŕkla som.
Vo vodnej triešti sa začala formovať priehľadná silueta. Vyzerala ako obrátená kvapka – tenšou časťou nadol a v hrubšej časti sa pod povrchom ukazovalo čosi ako tvár… detská tvár. Mala intenzívny, smutný pohľad. Nebolo v nej kúska nepriateľstva.
‚Ty si Infiltrácia?‘ spýtala som sa.
‚Posledný zvyšok zo mňa, človek,‘ povedala. ‚Posledný zvyšok z toho, čo si zničila.‘
‚Zaútočila si na nás!‘
‚Nemohla som inak… Som infiltrácia. Je to moja povaha. Neviem robiť nič iné,‘ odvetila ľahostajne. ‚Tak, ako tvoja povaha je vzdor. Nevieš robiť nič iné. Ani jedna, ani druhá si nevieme pomôcť. Daj mi niečo a ja to infiltrujem a zmením na seba. Daj sebe prekážku a ty ju prevalcuješ alebo roztlčieš.‘
‚Mrzí ma, že som ťa zabila… Nemala som na to právo. Nevedela som… ale teraz už chápem lepšie. Keby som mohla, budem hľadať inú cestu… Prepáč.‘
‚Niet prepáčenia,‘ pozrela na mňa. ‚My dve sme sa nemali nikdy stretnúť – a nebolo by sa nič stalo. Ale keď Infiltrácia narazí na Vzdor, Vzdor ju prevalcuje a zadupe. Keď Vzdor narazí na Infiltráciu, Infiltrácia ho prenikne, oslabí a rozloží. Jedna sme smrť druhej. Ty si bola moja, ja budem tvoja.‘
Pri pohľade do tých smutných očí mi nevdojak zovrelo srdce.
‚Aj to som ja,‘ riekla ospravedlňujúco. ‚Ešte to nevieš, ale už končíš. Nedokázala som napadnúť tvoju energiu, ale keď som sa stala súčasťou tvojho tela, napadla som mäso a kosti. Zničím ťa.‘
‚Prečo? Prečo by sme sa nemohli dohodnúť, že ja prepustím poslednú časť z teba, vrátim ju do tvojej reality – a ty necháš na pokoji mňa?‘
V pohyblivej, premenlivej tvári preblesklo čosi ako úsmev.
‚Pozri, čo robíš… Poviem ti, čo nastane, a čo urobíš ty? Vzoprieš sa tomu… Máš to v povahe. To je to, čo si – Vzdor. A rovnako ako ty, ja mám v povahe infiltrovať a zničiť. To je to, čo som. Nemôžem inak. My dve sme sa nemali nikdy stretnúť. Dokážeš zmeniť toto?‘
(Spoiler alert: nedopadne to zrovna najlepšie. 😛 )
Takže stručne a v kocke: energie majú svoj atribút a ten sa prejavuje v rôznych situáciách ako rôzne ich aspekty. Ak skúmame energiu podľa jej prejavov (aspektov), môže nám prichodiť rozporuplná. Ale za všetkými aspektmi je jeden spoločný menovateľ – a to je atribút danej energie.
Pridaj komentár