„Nie je to vec intelektuálneho prístupu: myslieť, že ste súčasťou Všetkého-čo-je. Miesto toho to je emocionálne uvedomovanie si tohto vzťahu.“ — Seth cez Jane Robertsovú
To je problém, ktorý mávame so zhmotňovaním a svetonázorom – myslíme si, že vieme. Lenže myslenie je kanál, ktorý podlieha spochybňovaniu, skúmaniu a preinterpretovávaniu.
Kanál, ktorý sa najviac mení.
Takže nestačí nám mentálne pochopiť, že sme súčasťou Všetkého-čo-je.
Potrebujeme to aj emocionálne spracovať.
Hovorím tomu, že potrebujeme začať vidieť energiu.
(A nie, nemá to nič spoločné s videním… Je to skôr porozumenie, ako veci vznikajú a prebiehajú a menia sa a akú [bezmocnú] rolu v tom hráme my. Tu začína naša sloboda ako „pochopenie nevyhnutnosti“ a nastavenie sa tak, aby nami nevyhnutnosť emocionálne nezmietala.)
Z vlastnej skúsenosti: Dlhý čas som intelektuálne chápala obraz, že som súčasťou Všetkého-čo-je. Vedela som ho premietnuť do súvislostí, vedela som sa v ňom pohybovať a dokázala som predvídať, čo nastane. „Energia tečie takto“ bol môj obľúbený šplech.
Ale stačilo, aby prestala tiecť podľa mojej potreby – a okamžite prišlo zavzdušnenie. Prečo to nie je inak? Prečo je to takto debilne, keď ja vidím oveľa lepšie riešenie!?
Keď máte tieto pocity, tak ste sa identifikovali s bodom, ale nie s vlnou.
A skutočná energia, či sa nám to páči alebo nie, nie je ani bod, ani vlna, ale niečo oveľa komplikovanejšie. Je navyše aj interferencia („wave overlap“, vzájomné rušenie v miestach, kde sa jednotlivé vlny prekrývajú).
A interferencia je priestor našej existencie.
Ak sa z pozície „bodu“ pozeráte na interferenciu, tak vás buď vytešuje, alebo vás bolí. Bod má istú predstavu a istú potrebu – či už má telo alebo nie. (To telo je len prejav hustoty, v ktorej sa naše vedomie pohybuje.)
Ak sa pozriete na vec z hľadiska vlny, tak vnímate len to, či sa energia pohybuje alebo nie. Ak nie, je problém – a problémy bolia. Ak áno, nie je problém – ale neprítomnosť problémov je „normál“ a nijako nevytešuje. 🙂
Ale keď sa dostanete do zóny interferencie, kde z každej strany na vás tlačí niečo iné, a vy sa identifikujete s bodom, už nič nevytešuje a všetko len bolí. Pretože veci sa vám dejú. Nie ste to, čo sa vám deje.
Emocionálne ste nespracovali to, že ste súčasť Všetkého-čo-je a potrebujete tiecť, nie držať sa stavu, ktorý sa vám zapáčil.
Pre „body“ – ale len pre ne – má interferencia dopady.
Ak sa vnímate ako súčasť „vlny“, teda vnímate pohyb energie a nepotrebujete k nemu zaujímať stanoviská, pretože za chvíľu to aj tak bude tiecť inak, začínate emocionálne spracovávať to, že žiadne „ja“ (= bod) s jeho predstavami a potrebami vlastne neexistuje.
Prestávate „chcieť“ a „potrebovať“. Jediná potreba je, aby sa to hýbalo, pretože ak to momentálne bolí, tak nech ma to čo najrýchlejšie odnesie preč. 😉
Ešte stále sa zapínam/vypínam do stavu „súčasť vlny“. Ešte stále mám svoje osobné preferencie. Len už sa dokážem zasmiať na tom, ak zas raz nevyjdú. Ceeth ma naučili nevšímať si problém, ale uvoľniť pozornosť a nechať ju voľne plynúť – má totiž tendenciu plynúť k našej pohode. 🙂
Chce to len vydržať momentálnu nepohodu. 🙂
Otázka pre vás:
Pridaj komentár