Voľný pád: úvod

Z kuchyne sa ozvalo rinčanie a treskot panvíc. Podráždilo ma to. Zajtra mám náročnú prezentáciu a potrebujem sa poriadne vyspať – a môj spolubývajúci si musí zrovna o pol dvanástej začať robiť praženicu! To musí byť snáď pripitý či čo, keď mu všetko toľko padá z ruky!

Zlostne som sa prehodila na posteli a úpenlivo som zadúfala, že to už čoskoro prejde.

Znova tresla panvica o stôl. Potom tresla stolička, ako ju prevrátil. Počula som, ako stôl hrmoce po kuchynských dlaždiciach. Rinčanie skla. A do toho na stenu začal búchať sused.

Veď  nás odtiaľto vyženú, ak budeme robiť v noci taký rambajz!

Vyletela som ako fúria, zdrapila župan a vrazila do kuchyne.

“Ak s tým okamžite ne…” a potom som už zabudla čo len zatvoriť ústa.

Kuchyňa bola v troskách. Stôl mal už len dve nohy a doskou sa opieral o zem. Kávový servis sa z neho zviezol a rozbil na tisíc črepov. Stolička bola prevrhnutá, panvica vyzerala, ako keby ňou opracovával balvany, kuchynské okno vyletelo z rámu a to posledné, čo som zazrela, bol čierny chrbát niekoho, kto cezeň skákal do tmy.

Môj spolubývajúci sa otočil, usmial sa a povedal:

“Už bude dobre. Choď spať.”

Objednať knižku

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s