Kde bol, tam bol, v jednej prímestskej štvrti Bratislavy, v pokľudnom prostredí obklopenom kopcom, zeleňou, frekventovanou hradskou, krčmou, susedom strieľajúcim po mačkách a chovajúcim psov a susedom vraj strieľajúcim po ľuďoch a ničiacim všetko, čo sa mu nehodilo do krámu (najmä ak to bolo na pozemku niekoho iného)… stál jeden malý Domček-rukavička. Zvonku drobný, zvnútra dostatok miesta pre každú dobrú dušičku. Jedného dňa sa doňho nasťahovala Cica  a urobila z neho Cicahauz. Potom sa Cica zatúlala, do domčeka-rukavičky sa nasťahoval Lassiterko a roztiahol sa po všetkých poschodiach. Potom sa Cica vrátila a ešte dodnes si vyštrngávajú, čí cicahauz to vlastne je, ale veď ich v tom nechajme – aspoň sa nenudia, keď sú niekedy dlhšie sami. 🙂

Ale ako každý cicahauz, aj domček-rukavička má miesto pre viacej mačiek. A tak sa domček-rukavička začal obzerať po kamarátoch pre našich dvoch obyvateľov. I našiel hneď dvoch – cicušku Gayušku a cicušku Berušku. (Brrr, už musím prestať; tie zdrobneliny už pomaly odkvapkávajú ako med! 👿 )

V čase, kedy toto píšem, v ňom ešte nebývajú, ale dnes večer by sa už malo začať “sťahovanie národov”. A na začiatok sťahovania národov som si posťahovala fotky oboch cicušiek z Mačky SOS, aby som mala rodinný album kompletný 🙂 .

Gaya

Gayušku som si vyhliadla, keď mi zmizla Cica na vandrovku. Na prvý pohľad pochopíte, prečo… Bola som ju pozrieť, dokonca som si ju podržkala a pohladkala – a Gayuška mi ukradla srdce natoľko, že napriek návratu Cice som si povedala, že jej chcem dať domov v domčeku-rukavičke. Výber Gayušky nebol celkom hladký, vytipovala som si viacero mačičiek ako spoločníčky pre Lassitera a potom som sa pýtala kyvadlom, že ktorá z nich. V podstate som nechcela náhradu Cice – to miesto už zastával Lassiter. Gayušku som na zoznam dala len pre to meno a moju lásku ku Gaii. Ale nech som robila, čo som robila, Jeho Gabrielstvo rozhodlo, že to bude práve Gayuška. Nuž a tak i bolo. 🙂 My poslúchame (niekedy). 🙂

Gayuška bola na Mačky SOS dlhšie a tak má dve sady fotiek – ako mačiatko i ako už takmer “dospelák”. (Dneska je to podobná dáma ako Cica, len väčšia.)

Tu je story o Gayuške:

Goofy, Gaya a Goméz, prišli na svet na mieste absolútne nevhodnom. Mama ich porodila a skrývala pred svetom v húštine bývalých záhrad. Ako však drobce rástli, ich zvedavosť a túžba objavovať svet boli silnejšie, ako mamina snaha udržať ich v bezpečí úkrytu. Len pár metrov delilo mačatá od rušného staveniska, stáleho pohybu ťažkých stavebných mechanizmov a bolo iba otázkou času, kedy aj ich skrýšu zrovnajú so zemou.

V preplnených depozitoch sa ale nie a nie uvoľniť miesto, a tak putovali do dočasného “azylu” – garáže, vybavenej všetkým pre mačiatka potrebným. Absolvovali liečbu dýchacích ciest, ušného svrabu a zbavili sa množstva vnútorných parazitov.

Gayuška ako mačiatko:

No a potom je tu sada fotiek z Gayušky už ako “dospeláka”:

Gayuška by mala prísť dnes. Ľudia, ja sa tak nesmierne tešíííííím! 😀

Beruška

Beruška bola láska na prvý pohľad. Keď som ju našla, už som nechcela ďalšiu cicu, ale nevedela som ju dostať z hlavy…

Tu je story zo stránky MačkySOS:

Prvé správy o mačiatku, žijúcom na benzínke u nás v Žiari zneli desivo…vraj tam žije mačiatko so zlomenou labkou a bez oka. Vybrala som sa na spomínanú benzínku, no po mačiatku ani chýru ani slychu. Pani, čo mala smenu na čerpačke bola “samá ochota”, ktorá mi nezabudla zdôrazniť, ako nenávidí mačky a “našťastie” tu žiadne mača nevidela. Samozrejme som jej na to odpovedala a som si vedomá, že mám v meste o jedného nepriateľa viac…

Trvalo ďalší deň, kým sme vypátrali, že je to iná pumpa na opačnom konci mesta. Našťastie, pracovala tam aj iná slečna, ktorá mačiatko kŕmila a snažila sa mu pomôcť. Podarilo sa jej malú korytnačinovú mačičku odchytiť a ja som šla pre ňu s malou dušičkou.

No realita bola iná, malé stvorenie malo obe oči, len boli hnisavé, labka bola iba silno narazená, preto ju nepoužívala. Tentokrát to bol ten lepší prípad.

Malá Beruška je čiperka :-).V karanténe sa rýchlo vystrábila zo zranenia a nachladnutia. Je šťastná a spokojná v mačacej škôlke, je zvedavá na všetko a všetkých. Zabrdne do každého, no nikto jej to nevráti, akoby si ostatní depoziťáci boli vedomí, že je najdrobnejšia. Mám pocit, že to trocha zneužíva, potvorka.

Beruška je testovaná na FeLV a FIV, odčervená, vhodná na odchod do nového domova.

U Berušky som nemala šťastie, pôvodnú “mačiatkovskú” stránku zrušili skôr, než som si stiahla obrázky. Možno si spomínate, že som raz videla po izbe ísť “čiernu mačku bez očí”. Samozrejme, okamžite som sa navesila na Mačky SOS a začala som hľadať. A u Berušky bol jeden obrázok, ktorý napriek očiam a svetlej škvrnke vyzeral presne ako tá mačka, čo som videla… Žiaľ, nemám ho.

Tu sú aspoň novšie fotky (tá tretia je približne to, ako som ju “videla” ja):

S príchodom Berušky by mal byť domček-rukavička plne obsadený a naša rodinka by mala byť kompletná (aspoň načas). Beruška by mala prísť koncom mesiaca. Držte nám, prosím, palce… nech do toho nič nepríde!