Tvoje ťažkosti sú platné nezávisle od toho, koľko iných ľudí je na tom horšie.
Na stránke Rebel Thriver som našla toto a hodne to so mnou rezonuje:
Bolesť niekoho iného neznamená, že tá tvoja bolí menej. Nepotrebujeme porovnávať svoje najťažšie dni s ťažkými dňami niekoho iného, než smieme pripustiť, že sa trápime.
Medzi odpoveďami sa hneď ktosi ozval:
Ale je tiež dobré uvedomiť si, že by to mohlo byť aj horšie, pomáha to pozrieť sa na veci z pozitívnejšej perspektívy a prekonať to.
Čo zas vyprovokovalo túto odpoveď – s poukazom na to, ako sa odkláňame od témy, keď sa nám hodí poučiť niekoho iného:
To je pravda. Každý vie, že to môže byť aj horšie. Avšak keď ich na to niekto upozorní, vôbec to nepomôže, len čo im to sťažuje ich problémy.
Je to tak… Príliš často nás ľudia „utešujú“ tým, ako nám porozprávajú, ako to oni mali horšie a napriek tomu to dali – tak prečo nie aj ty?
Lenže to nám nedodá chuť zabojovať, ale to v nás vyvolá pocit, že sme absolútni babráci.
Zamladi som trpievala silnými menštruačnými bolesťami. Bola som za gynekologičkou (hovorím o „temnom socíku“) a dozvedela som sa, že keby som vedela, ako to iní majú oveľa horšie… Poslala ma domov voľne podľa „trp, kozáčku, budeš atamanom“.
A ja som trpela a atamanom som sa nestala.
Zato o dvadsať rokov neskôr som to akosi mimochodom spomenula svojej novej gynekologičke. Tá keď začula, že ma bolesti aj na tri dni vyradia z fungovania, zhrozila sa a pustila sa to skúmať – a začala ma liečiť na endometriózu.
Odvtedy nijaké bolesti.
Ale 20 rokov to tí „iní mali oveľa horšie“. 😕
Nenechajte si nahovoriť, že sa potrebujete porovnávať s inými. A keď vám je zle, nenechajte iných do vašej bolesti vkladať nové uhly pohľadu, ktoré menia kontext… Ak dokážete, skúste to rozpustiť sami znútra tým, ako v tom nájdete aspoň kúsok niečoho dobrého. Ja som počas tých svojich obvyklých troch dní zistila, že bolesť prichádza vo vlnách: keď príde, driapete sa po stenách, ale potom začne opadať, chvíľku je to bez bolesti a potom príde znova. Takže keď prišla, pripomínala som si, že ide vrcholiť a potom bude chvíľu lepšie. 🙂
A o roky rokúce neskôr ma to učili anjeli: „Teraz to tu je, ale predtým to nebolo a potom to zasa nebude.“
„Ale keď…“
„Žiadne ‚ale keď‘! Musí sa to zmeniť – energia potrebuje tiecť.“
Pridaj komentár