Pred pár dňami mi čosi docvaklo. Už niekoľko rokov sa do môjho života očividne natíska plameniak: najprv len ako postoj, ktorý robím v kuchyni, keď chcem uľaviť chrbátu. Potom som si kúpila šálku na raňajší čaj s ružovým plameniakom – no, lebo bola najľahšia a moje ruky vtedy práve nič ťažké neudržali.
Odvtedy mám každé ráno už dobré tri roky pred sebou ružového plameniaka.
V tomto roku som si dala urobiť „catio“ – nechala som zaskliť a zamrežovať spodný južný balkón s tým, že Mačičky budú bližšie k prírode a budú môcť loviť mušky, kým v zime budem mať dodatočnú zimnú záhradu na rastliny, čo nie sú pre mačky toxické.
No a keď už som sa rozhodla a zadala objednávku, poobzerala som sa po nejakom balkónovom sedení. Fejsbúk ma upozornil na jedno kovové, ružové. V tvare srdca.
A nie, ešte stále som sa nechytala. 🙂

Keďže je na balkóne v lete výpek, budem potrebovať aj slnečník – a fejsbúk mi začal vyhadzovať akýsi ružový.
Vtedy mi do schránky doletel katalóg s ružovým polyrezínovým plameniakom so solárnym lampášom na obálke.
No nekúpte.
Potom som šla do obchodu po chlieb – a čo som nenašla pri vchode? Ružovú plechovú konvičku osadenú rastlinami a do toho navrchu zapichnutý ružový plameniak.
Usúdila som, že ešte je v rozpočte.

V tomto roku som okrem balkóna prerábala aj záhradu. Urobila som si tam miesto na sedenie – kovovú lavičku (nie ružovú a nie s plameniakom, ale s motýľom). Je z nej výhľad na ošarpaný plot, tak som ho zazelenila kvetmi. A medzi kvetmi by sa celkom dobre vynímala nejaká ozdoba… Najprv som tam chcela dať bociana, ale nakoniec ma viac zaujal ružový plameniak. Už je v košíku a čaká na obdobie, kedy sa finančne spamätám.
Mozog ešte stále vypnutý. Neregistruje, že ružová je farba spirituálneho srdca.
Potom jedného dňa Mačičky zhodili polyrezínového plameniaka na zem a vyrobili v ňom ohavnú dieru. Zaťala som sa a kúpila som náhradného.
Takže už sú plameniaky dva – a rozum ešte furt nyšt. 😕
Až dnes som pri umývaní riadu spozorovala, že môj raňajkový hrnček má motív ružového plameniaka.
A odrazu chápem. Plameniak sa natlačil na miesto, ktoré kedysi obsadzovala labuť (moja srdcová čakra).
Plameniak sa hlási do služby ako moje nové silové zviera.
Lenže čo také plameniakovité silové zviera (a navyše ružové) páše? Netuším. Idem do knižky. Knižka ma veľmi neuspokojí, tak idem na web. A tu je výsledok:
Čo predstavuje plameniak?
Podľa knižky je plameniak o tom, že sa máme sústrediť na svoju dušu a otvoriť srdce. Podľa webu predstavuje divú eleganciu a neskroteného ducha. Učí nás nájsť rovnováhu uprostred chaosu, krásu vo všetkom a radosť z drobných vecí. Zvýrazňuje našu vyváženosť, odvahu (to asi kvôli tej farbe), lásku a romantiku, radosť zo života, ale aj pozitivitu a schopnosť vnímať to pozitívne na veciach a schopnosť odosobniť sa a nenechať sa stiahnuť nadol problémami.
Keď máte plameniaka ako totemové zviera
- ste spoločenský motýlik: váš optimizmus z vás robí magnet pre iných
- nebojíte sa odlišovať od stáda a vytvárate okolo seba atmosféru pohody a voľnosti
- ste nadmieru romantickí: vážite si hlboké duchovné spojenia, ste vášniví a lojálni partneri a viete si vychutnať každý okamih s blízkymi
- vaše srdce registruje krásu: tak ako plameniak zobákom dokáže z bahna vyfiltrovať mlsinky, tak aj vy máte oko pre to dobré a príjemné, radi sa obklopujete peknými vecami a viete svoje prostredie urobiť mimoriadnym a príťažlivým; dokážete zo životných lekcií vyfiltrovať múdrosť a poučenie
- viete vyvažovať veci: vnášate do stresu harmóniu a držíte si chladnú hlavu aj uprostred krízy
- sta inšpiráciou pre iných.
K čomu nás vedie plameniak?
Všimnite si, že plameniaky nebehajú naokolo ako divé, ale sa pohybujú pomaly, elegantne – akoby rozvážne. To státie na jednej nohe navyše pripomína meditatívne stavy, takže plameniak je ako výzva ísť do seba a upratať si vnútro, vyjasniť si, čo je pre nás naozaj dôležité a nenechať sa tým zvyškom vyvádzať z rovnováhy. Plameniak je aj o koncentrovaní sa na podstatné a nedovoliť drobnostiam, aby prerástli do nadživotnej veľkosti.
Plameniak nás vedie znova sa skontaktovať s našimi emóciami (to je tá ružová). Potrebujeme si umožniť cítiť veci, lebo inak ich nedokážeme spracovať a pustiť k vode – inými slovami, inak sa nepohneme vpred.
Plameniak je aj o tom, že sa dokážeme a potrebujeme začleniť do stáda – využívať jeho prísľub a prispievať k vzájomnej pohode. Že nepotrebujeme vynikať nad ostatnými; neporovnávame sa s nimi a nesledujeme, ako nás kto hodnotí. Sme sami sebou a v tej pozícii, kde sa práve cítime najlepšie. A keď nás z toho už bolí noha, tak zmeníme pózu a cítime sa najlepšie v inej póze. Nezabúdame, že naša úloha je cítiť sa dobre, nie spasiť svet.
Stádo nám dáva potrebnú emocionálnu podporu v časoch, kedy naša pozitivita klesá. Preto pre nás nastáva doba začať sa znova socializovať. Prinášať svoje dary a vymieňať ich za dary iných. Takto všetci máme pocit, že sme potrební a vítaní a že dávanie nie je jednostranná záležitosť. Navyše kontakt s inými v nás aktivuje intuíciu a nové nápady.
A keď už nám je jedno, ako na nás reagujú iní, prestávame sa pretvarovať a sme sami sebou – a tým sa stávame unikátom. Navyše z nás táto odvaha vyžaruje aj do prostredia a robí z nás bezpečný prístav pre tých, čo sú zmietaní neistotami.
Žiarivá farba plameniakov nás vyzýva, aby sme dodali nášmu životu farbu, krásu, pohodu a radosť. Očakáva od nás, že začneme svoj život žiť a sláviť naplno a nebudeme sa zadržiavať – sami ani v kŕdli. Radí nám naplno si užívať krásu a bohatstvo života a otvoriť oči pre to krásne.
Ich nedbalá elegancia nás vedie k tomu, aby sme boli rovnako nenásilní a ohľaduplní v našich vzťahoch. Majme oči pre krásne drobnosti a vychutnávajme si pohodu, ktorou nás sústavne napĺňajú.
Plameniaky symbolizujú rovnováhu – takže aj náš život by mal byť v rovnováhe a povinnosti by mali byť vyvážené zábavou, aby sme nestratili vnútorný pohon.
Plameniak z tieňovej strany
Plameniak môže slúžiť aj ako výstraha, že sa príliš socializujeme a topíme sa v inakosti ostatných. Možno príliš hľadáme potvrdenie od iných? Plameniak nás vedie k tomu, aby sme si zachovali individualitu aj v zástupe iných ľudí.
Navyše môže značiť aj istú márnomyseľnosť – nafúkanosť na vlastný vplyv, eleganciu, obľúbenosť. Môže predstavovať našu neschopnosť milovať sa takých, akí sme, a zbytočne zdôrazňovať vonkajšok a prázdne symboly úspešnosti.
Keď sa nám sníva o plameniakoch
Plameniak v sne predstavuje náš zmysel pre komunitu a spoluprácu. Pracujete na spoločných cieľoch a vidíte v nich aj tie svoje.
Môže znamenať, že sú pred vami nové životné skúsenosti.
Rovnako plameniak v sne môže predstavovať rozhodnutia srdca.
***
Takže už viete, že do môjho života priletel plameniak. V poslednom roku (odkedy so mnou prestali anjeli hovoriť a ostala som sama zodpovedná za to, ako sa cítim) som sa skutočne naučila vidieť veci hlavne z tej pozitívnej stránky a vyzobávať si zo škaredej reality mlsné hrozienka. Naučila som sa cítiť dobre na lusknutie prstami. (Mám ešte stále prepady, ale čoraz zriedkavejšie.)
Moc sa mi neľúbi, že sa mám znova začať máchať v emóciách, hoci presne tam ma v súčasnosti vedú anjeli! Tak úspešne som ich vytesnila… Lenže mne sa už aj tak nechce „rásť“ a „hýbať sa vpred“, takže rátam, že si nájdem nejaký nenápadný bypass, než sa vyparím domov. Tam ma nepotrebujú narastenejšiu ani napredujúcejšiu; tam stačí, keď sa začlením do kŕdľa a bez ďalších pindov zaspím. 🙂
A dovtedy – nuž, dovtedy budem šarmantne sama sebou. Svet, tras sa! 😛
Ale ak zoškrabem dostatok energie, tak poputujem za plameniakom a potom vám poviem, čo sa od neho dozviem. 🙂
| Súčasť cyklu o šamanských sprievodcoch | ![]() |














Pridaj komentár