Ďalší z článkov Laury Rose Gatleyovej, ktorý by mne (a mnohým pochybovačom ako ja) bol ušetril jednak obdobie spochybňovania aj nosa medzi očami, obdobie vnútornej neistoty a pocitu, že vás práve opúšťa posledný zvyšok súdnosti, ale súčasne by poskytol aj schodné vysvetlenie, prečo channelingy jednotlivých „kanálov“ znejú tak odlišne a často až protichodne:
Jedna čitateľka sa so mnou podelila o niečo dôležité. Povedala, že sa necíti dobre pri diskusii o zvrchovanosti duše s niektorými zo svojich kresťanských priateľov kvôli ich viere v Božiu zvrchovanosť.
Táto otázka mi vŕtala hlavou.
Čím viac som premýšľala, tým mi začalo byť jasnejšie, že ľudia z rôznych tradícií by sa mohli zamýšľať nad tou istou vecou.
Kresťania, židia, moslimovia, budhisti, hinduisti, ľudia v procese vyhojenia i ľudia, ktorí sa jednoducho považujú za duchovných, všetci hovoria rôznymi spôsobmi o múdrosti väčšej ako individuálne ja.
Preto možno stojí za to preskúmať, čo mám – a čo nemám – na mysli, keď hovorím o zvrchovanosti duše.
Niektorým ľuďom „zvrchovanosť“ dodáva pocit vlastnej sily. Na iných môže pôsobiť znepokojujúco – dokonca hrozivo.
Keď hovorím o zvrchovanosti duše, nehovorím o nahradení Boha, Ducha, Zdroja alebo Božstva ľudským egom. Nehovorím o tom, že sa stávam najvyššou autoritou vesmíru. Nehovorím o odmietnutí božského vedenia.
Hovorím o tom, že sa potrebujeme naučiť počúvať.
Naučiť sa rozpoznať, kedy hovorí strach namiesto pravdy. Naučiť sa rozlišovať, kedy sa riadime vovychovávanými predstavami miesto našej vlastnej vnútornej jasnosti. Naučiť sa počuť tichý, stály hlas v nás – miesto, ktoré mnohé tradície opisujú ako bod, kde sa ľudské stretáva s Božským.
Nie je to vzbura. Je to vzťah. A tu prichádza na rad môj vlastný príbeh:
Keď som pred rokmi vstúpila do jedného z 12-krokových programov, hlboko som sa trápila s 3. krokom: „Rozhodli sme sa odovzdať svoju vôľu a svoje životy do starostlivosti Boha, ako Ho vnímame.“
Tomuto kroku som sa bránila celým svojím vnútrom.
Nie preto, že by som neverila v niečo väčšie ako ja sama, ale preto, že som si netrúfala rozpoznať, aké by mohlo byť božské vedenie v mojom vlastnom vnútri.
Nevedela som, ako počúvať. Nevedela som, ako rozlíšiť jedno od druhého. Nevedela som rozlíšiť medzi odovzdaním sa a sebaopustením.
Tento odpor ma naučil niečo dôležité:
Nemôžete vedome spolupracovať s božským vedením, ak ešte neviete, ako rozpoznať pravdu, keď sa vo vás objaví.
A to je, podľa mňa, jadro Duševnej Zvrchovanosti.
Nejde o to, aby ste sa oddelili od Božstva. Ide o to, aby ste sa v tomto vzťahu stali dôveryhodným partnerom.
Ide o kultivovanie vnútornej jasnosti potrebnej na rozpoznanie, kedy je vedenie „zhora“ skutočné a kedy je tolen strach, tlak, staré naučené myslenie alebo hlas niekoho iného vyhlasujúci sa za „pravdu“.
Mnohé duchovné tradície učia, že Božstvo hovorí cez srdce, svedomie, vnútornú istotu. Ak je to pravda, potom naučiť sa počuť vlastnú dušu nie je odmietnutie Božskej Zvrchovanosti. Je to jeden zo spôsobov, ako jej vzdávame hold.
Zvrchovanosť duše neznamená stať sa svojím vlastným bohom. Je o tom, stať sa niekým, kto dokáže počúvať bez skreslenia. Niekým, kto dokáže rozpoznávať bez toho, aby ho to poznanie zničilo. Niekým, kto dokáže reagovať z pravdy, nie zo strachu.
Možno Zvrchovanosť Duše vôbec nie je napádaním Božskej Zvrchovanosti. Možno je to práve tá schopnosť, ktorá božské partnerstvo robí možným.
A možno práve toto partnerstvo je to, čo mnohí z nás po celý ten čas hľadali.
Sama viem, aké nekonečne ťažké je prijímať správy „zhora“ bez skreslenia. Všetky naše predpoklady, túžby a obavy sa do nich premietajú. Keď chcete počuť niečo, nie ste zrovna otvorení. Keď vám záleží na tom, čo správa povie, nie ste zrovna otvorení. Keď sa bojíte, že to polepíte, nie ste zrovna otvorení.
Skutočne otvorená som začala byť až v poslednom roku, kedy som správu neočakávala a bolo mi jedno, čo za „kraviny“ prichádzajú, pretože som ich okamžite hádzala do koša s poznámkou „to ma vôbec, ale že nijako nezaujíma“.
Napriek tomu ešte kedy-tedy skresľujem. Keď sa finitné ľudské myslenie, potrebujúce čiernu a bielu, áno a nie, odtiaľ-potiaľ stretne s nekonečnou Večnosťou bez presných vymedzení, nedokáže pracovať s kompletnou informáciou, ale z nej vyberá len tú časť, ktorej rozumie.
A potom od toho, aký komplexný obraz sveta v tej svojej hlave máte, závisí aj to, čo všetko si z prichádzajúcej informácie dokážete vziať.
Viacej o tom je v našich knižkách Návrat k sebe cez channeling a Návrat k sebe cez šamanské putovanie.
Pridaj komentár