Niekedy vyjde len polovica koláča – a potom máme problém povedať, či “chvalabohu” alebo “žiaľ”. A niekedy to nie je ničia vina… Niekedy situácia potrebuje na to, aby sa vyvinula v celej svojej kráse, aj našu spoluúčasť – potrebujeme vytvoriť priestor pre to nové, čo má nastať. Kým ten priestor nie je k dispozícii, vnímame len čiastočky nášho sna – a špekulujeme, či “žiaľ” alebo “chvalabohu”. 🙂 Čítať ďalej →

Na to, aby sny rástli, potrebujú umiernenosť, nie obrovské výkyvy… Potrebujú, aby sme ich zasnívali, naplnili emóciou, odovzdali Univerzu a potom sa k nim s vďačnosťou vracali ako k peknej spomienke na budúcnosť. 🙂 Nie stále sa Univerza dopytovať, kedy nám ich už naplní… To dopytovanie je totiž prejav nedôvery – a nedôvera značí, že pre nás existuje rovnako platná aj možnosť, že by naše sny mohli nevyjsť! Čítať ďalej →

Kedy sa nám v živote dejú príkoria? Vtedy, keď vypadneme aspoň na chvíľku “z toku”, alebo keď sa dostaneme do blízkosti silnej energie, ktorá nie je v súlade s tou našou… Vtedy sa vývoj spomaľuje alebo dokonca premietne do záporu a do nášho života sa dostavujú veci, o aké nestojíme, a to, čo chceme, vyzerá byť v nedozierne… Ale ako všetko, aj toto je len prechodná situácia. Predtým príkorie nebolo,  teraz je, potom zas nebude. Čítať ďalej →

Keď sa po dlhšom  čase dajú zavrznuté veci znova do pohybu, často spadneme do stavu, kedy už vidíme len cestu a najbližší krok a celkom stratíme z očí cieľ… To však nie je v poriadku! Ak sa večne pozeráme pod nohy, nikdy sa nepotkneme, ale nemáme zaručené,  že sa dostaneme tam, kam sme pôvodne smerovali… Skúsili ste urobiť pár krokov poslepiačky? Takmer zákonite sa odchýlite od pôvodného smeru… a na to je dobré nezabúdať. Čítať ďalej →

Keď už dlhšiu dobu trčíme v tej istej situácii, strácame nasmerovanie a fokus a začíname podliehať rutinám, ktoré možno mali zmysel kedysi, ale dnes už môžu byť celkom proti nášmu najlepšiemu záujmu. Čo vtedy?

Ak dostaneme pocit, že sa už možno pohybujeme v bludnom kruhu návyku a nie na ceste za naším cieľom, nastáva čas otvoriť  sa významu daného okamihu a začať hľadať širší zmysel v tom, čo sa práve okolo nás deje. Je to už len bezduché reagovanie, alebo nás ešte stále veci nadchýnajú? Pohybujeme sa  už len vo vymedzenom priestore – alebo ešte stále dokáže naša duša vzlietnuť? Čítať ďalej →

Niekedy sa situácie vyvíjajú priamočiaro, inokedy sa vyvíjajú akoby v kruhoch. Vždy najprv prichádza obdobie nejasnosti, snívania a dôverovania, po ktorom začínajú nejasné možnosti dostávať určitý tvar. Aký ten tvar bude, to bude závisieť od toho, do čoho sa rozhodneme vliať svoju pozornosť. To, čo si začneme všímať, nám bude prostredie zosilnene zrkadliť. To, čo budeme vyhľadávať, dostane z hmly neurčitostí pevnejší obrys, až sa to zhmotní do konkrétnych situácií a konkrétnych výsledkov. Všetko to stojí a padá s tým, na čo sa sústredíme. Čítať ďalej →

V živote máme dve možnosti – buď si povieme, čo chceme dosiahnuť napriek okolnostiam, alebo pozorujeme tok energie v našom prostredí a surfujeme na ňom, aby sme dosiahli svoje. To, pre ktorú z nich sa rozhodneme, ovplyvní, ako sa poskladá náš život – či sa budeme musieť veľmi namáhať a budeme potrebovať čeliť neúspechom a príkoriam, alebo či sa uspokojíme s tým, že nemáme plnú kontrolu nad situáciou a ani záruku, že nám všetko vyjde podľa našich predstáv, ale budeme zažívať drobné i väčšie okamihy radosti aj vtedy, keď veci nebudú  celkom podľa našej predstavy. Čítať ďalej →

Pri silnej koncentrácii na dosahovanie orezávame veci len na tie ich stránky, ktoré dokážeme ovplyvňovať. Ak si zvolíme vyčkávací prístup, začíname veci vnímať v ich komplexnosti – a odrazu sa objavujú možnosti, ktoré tu odjakživa boli, ale akosi nám unikali – pretože neležali tým smerom, ktorým sme sa práve pozerali… Situácia sa mení. Naplnené prestáva byť pútavé a nenaplnené sa začína napĺňať. Začína nové kolo hry o spokojnosť. Čítať ďalej →

Niekedy v živote nastáva  obdobie, kedy naše vlastné potreby a sny akoby museli ustúpiť a miesto toho akoby sa začali napĺňať sny a potreby iných. Ale nezabudnime – všetci sme súčasť jedného veľkého toku energie. Kým sa napĺňali sny nám, ľudia, čo vibrovali podobne ako my, dostávali tiež vlny energie a aj ich sny napredovali. Teraz nastáva obdobie, kedy sa potrebujeme trochu stiahnuť a sledovať svoje okolie, aby sme zistili, aká energia ním preteká – a teda ktoré naše sny dostávajú zelenú… Čítať ďalej →

Niekedy potrebuje život zážehy, pri ktorých zhorí vonkajšia obálka,  aby sa pod ňou objavil trblietavý diamant. Niekedy potrebujeme zlé časy na to, aby sa to cenné v nás vytvrdilo a dostalo formu, ktorá už začne byť vzácna aj iným. Niekedy musíme prejsť Peklom, aby nás pripravilo na sladkú chuť Raja – inak by sme si ho možno vôbec nevedeli vážiť. Čítať ďalej →