Niekedy to v živote vyzerá tak, ako keby sa vývoj zastavil, ako keby sme sa nedokázali pohnúť vpred. Už sa situácie aj začínajú riešiť – a odrazu príde nečakaný zvrat a znova musíme čakať na to, čo by sme si tak priali…

Najčastejšou príčinou je, že nie sme ešte pripravení pohnúť sa vpred. Máme v svojom príbehu niečo, na čom lipneme, čoho sa odmietame vzdať. Niekedy je to obľúbená predstava, princíp, ale veľmi často je to len pocit ukrivdenosti, ktorý sme ešte nevyhojili a kým sa ho nezbavíme, nebudeme môcť svet vnímať ako priateľské miesto. Čítať ďalej →

Niekedy je doba vhodná pre vyčkávanie a spracovávanie toho, čo sme prežili, ale ak sa potom nezačneme hýbať, hrozí nám, že spadneme do zabehaných rutín, z ktorých sa neskôr už len ťažko dostáva. Nastal čas vniesť do života pohyb – napriek únave, napriek nezorientovanosti, napriek pochybnostiam. V najbližšom období je lepší hocijaký pohyb ako nijaký pohyb! Čítať ďalej →

Niekedy naša vlastná sila nestačí na to, aby sme dosiahli to, čo chceme – a vtedy, keď to potrebujeme… Obvykle začneme ešte viac tlačiť na pílu a celé naše vnímanie sa scvrkne na vec, ktorú chceme prekonať. Stratíme oči pre širší kontext a stratíme tak z pohľadu “obchvaty” – náhradné cestičky, ktorými by sme sa mohli k nášmu cieľu dostať. Nakoniec to vyzerá, akoby sme sa snažili preraziť hlavou múr tam, kde o päť metrov ďalej sú otvorené dvere… Čítať ďalej →

Niečo v poslednom období sa nevyvinulo tak, ako sme si predstavovali. Je na nás teraz rozhodnúť, či nás to vyhodí z rovnováhy, alebo to vezmeme ako fakt, ako zistenie “tentokrát nevyšlo” a pustíme sa za svojím cieľom novou cestičkou.

Nebýva to vždy ľahké. Jednak naša predstava mohla byť nádherná a hlboko drahá nášmu srdcu, prípadne v nás dokáže aj malý a dočasný neúspech vyvolať sebaspochybňovanie, ale Čítať ďalej →

Zasa nastáva obdobie, kedy sa bezproblémový vývoj trochu pribrzdí. Ako keby sme potrebovali vyriešiť ešte to a hento, než urobíme najbližší krok… Veľmi často sa pod to nenápadne podpisuje naša vnútorná neistota. Niektorí ľudia majú vysoko prah bolesti a trúfnu si na kadečo; iní ho nemajú až tak vysoko, vedia si predstaviť veľa nepriaznivých dopadov toto, čo chcú urobiť, a odrazu akoby sa čas spomalil – nie a nie sa pohnúť z miesta. To preto, že čakáme nejaké vnuknutie, ktoré nás zbaví neistoty. Čítať ďalej →

Na to, aby sme sa mohli pohnúť vpred, treba naplniť niekoľko podmienok: predovšetkým musíme byť pripravení, potrebujeme chcieť, ale aj situácia a minulé lekcie potrebujú byť už uzatvorené, lebo inak budú pohlcovať časť našej energie a budú nás brzdiť. Takže ak máme pocit, že sa ešte stále nehýbeme, možno potrebuje dobehnúť spracovávanie nejakého poznania z minulosti.Možno sme ešte niečo neuzavreli a nepustili k vode. Čítať ďalej →

Po poslednom období, kedy sme sa sústreďovali hlavne na drobné kroky, nastáva čas vymeniť optiku a pozrieť sa na veci v širokom kontexte. Potrebujeme začať vnímať ten  kontext, aby sme nezabudli, prečo smerujeme tam, kam smerujeme… Potrebujeme vidieť, ako sa jedna cestička pripája k druhej a ako sa tesne pred cieľom spájajú do jedinej možnej… O drobnosti sa teraz bude starať Univerzum. Na nás je nestratiť z očí cieľ.

Potrebujeme si v širokom kontexte začať uvedomovať, čo všetko sme už dokázali, aký obrovský kus cesty máme Čítať ďalej →

Keď sa veci menia, začína citlivá, bolestivá doba – staré prestáva fungovať a nové ešte nepôsobí plnou silou. Je to daň, ktorú platíme za to, že sa zhmotňujú nové podmienky a nové príležitosti. V tomto období je mimoriadne dôležité, na čo uprieme častejšie naše oči – či na obavu z toho, čo to bude, či na nepokoj z toho, že staré, zabehané veci už nefungujú, alebo na príležitosť, ktorú možno ešte len tušíme niekde na pozadí… Možností je veľa a my sme sa v poslednom roku dosť spoľahlivo naučili odhadovať, ktoré sú tie vhodné. Čítať ďalej →

Niekedy sa nám zdá naša situácia bezvýchodisková. Nevieme si predstaviť, ako by sa mohla bez zázraku zmeniť – a súčasne si nevieme predstaviť zázrak, ktorý by ju dokázal zmeniť. Najčastejšie k tomu dochádza vtedy, keď sme sa o niečo dlho snažili, viac-menej se vyčerpali všetky naše možnosti, emocionálne sme sa vyčerpali tiež a tak si myslíme, že takto to zostane naveky. Stratili sme dôveru. Čítať ďalej →

Je možné, že sme v poslednom čase stratili dôveru v to, ako sa veci vyvíjajú. Keďže nerozumieme, cítime sa bezradní a bezmocní. V tomto stave máme často chuť udrieť na oplátku, len aby sme sa zbavili toho pocitu nemohúcnosti… Nerobme to.

Ak nevidíme zmysel, ešte to neznamená, že tam nijaký nie je – alebo že situácii nedáme nový zmysel my sami. Stačí len opustiť predstavu, že to, čo sa nám deje, má niečo spoločné s nami… Väčšinou nemá. Čítať ďalej →