Nedávno som sa vybral na stretnutie k nedualite – ale miesto hovorenia o nedualite sa tam hovorilo o profesionálnom wrestlingu.
„Hej, počkajte,“ povedal som, „to nie je nedualita… Ja som tu kvôli nedualite!“
„Ach,“ ozval sa jeden z nich, „toto nie je nedualita? Chcete, aby sme hovorili o nedualite?“
„Áno, nie o tomto, ale o tamtom. Hovorme o tamtom!“ nástojil som.
„My sme si neuvedomovali, že toto nie je tamto,“ ubezpečil ma druhý.
„No ale nie je to tamto, je to niečo iné,“ opravil som ich, „takže nerozprávajme sa o tomto a hovorme radšej o tamtom.“
A vtedy mi pomaly začalo dochádzať, že ak nedualita nebola „toto“, ale „tamto“, tak to nebola vôbec nedualita, ale dualita…
“Ale potom,” napadlo mi, “je vôbec možné hovoriť o nedualite? Len čo otvoríte ústa, aby ste hovorili o jednom miesto niečoho iného, vytvárate dualitu.“
Takže teraz chodím každý týždeň na iný nedualitný míting. Posledný bol o štrikovaní, najbližší bude o zbieraní mincí.
Pridaj komentár