Hovoríme jej bezpodmienečná alebo bezvýhradná láska – a dávame ju zakaždým do protikladu k tomu zvyšku. Nedávno som sa u Abrahama potkla o jej definíciu a tá naštartovala môj vnútorný proces:
„Bezvýhradná láska je vyladenie sa na frekvenciu lásky bez toho, aby sme potrebovali meniť okolnosti.“
Zamyslela som sa nad tým. Obvykle som bezvýhradnú lásku vnímala ako protiklad „len toto nie je celkom okej“, bezpodmienečnú som vnímala ako protiklad „mám ťa rád(a) vtedy, keď…“
Proste – mala som v tom maglajz. 😕 Prečo jednoducho, keď sa to dá aj zložito. 😕
Zamyslela som sa nad sebou a anjelmi – a vtedy mi to došlo (po takmer 20 rokoch): je to to, čím som privolávala Gabriela. On ma to naučil. Často mi na veci odpovedal „presne“. Potom mi povedal, že keď sa chcem naňho vyladiť, mám ísť cez slovo „eloi“, čo bol jeho výraz pre „presne“: veci sú presne také, aké majú byť; všetko je v dokonalom poriadku. Mala som sa vyladiť na ten pocit a už sa frčalo.
🙂
Vlastne som si teraz uvedomila, že to „eloi/presne“ je pravdepodobne ich výraz pre bezvýhradnú a bezpodmienečnú lásku. 🙂 Nič netreba robiť a nič netreba meniť; dokonalý obraz pre stav, v akom sa energie nachádzajú.
Takže bezvýhradná a bezpodmienečná láska vlastne nie je nijaká „láska“ (=vec „srdca“), ale pocit dokonalej harmónie… vecí, sveta, ľudí, predstáv.
Škoda len, že som to „eloi“ nedokázala dlhodobo udržať. Škoda, že som mala výhrady. To je nevýhoda „byť človekom“ – nie ste „všetko“ a tak vám časti „všetkého“ prekážajú. 🙂
Nuž čo… Je to, ako to je. Better love next time, baby 🎶.
Pridaj komentár