„Najmocnejšia reakcia na nerešpektovanie nie je hnev. Hnev im ukazuje, že našli váš spúšťač.
Nie je to ohradzovanie sa. Ohradzovanie sa im ukazuje, že ešte stále sa snažíte o potvrdenie od iných.
Najmocnejšia reakcia je jasné stiahnutie sa. Menej kontaktov. Menej ľudského tepla. Nebyť k dispozícii. Bez oznamovania a vysvetľovania.
Len nová verzia vás, na ktorú už nemajú dosah.“
Keď nás niekto nerešpektuje, nezačne nás rešpektovať len preto, že sa ohradzujeme. Že sa ho snažíme presvedčiť o našej hodnote. V jeho vnímaní ju nemáme – inak by si netrúfol ohroziť vzťah tým, že nás disne.
A vlastne ani ničím iným.
Lenže… ak k nám nemá vzťah, tak potom o čo sa snažíme? Prečo sa mu naďalej natískať? Prečo apelovať na jeho dobré mravy (keď ich zjavne nemá)?
Oveľa jednoduchšie je povedať si „ak ti nestojím za slušnosť, ty mi nestojíš za kontakt“. Ľudia, ktorí iných nerešpektujú, si voči nim uhrávajú najčastejšie svoje vlastné ego – pocit, že nie sú dosť dobrí. Nechajme ich, nech si to v sebe riešia v samote – a ďaleko od nás. Nepotrebujeme ich. To oni potrebujú nás, aby sa urážlivým správaním cítili voči nám nadradene.
To nech si radšej hľadajú iného somára. 😉
Možno svoj vnútorný pocit konkurencie jedného dňa spracujú a vrátia sa v ohľaduplnejšom nastavení. Vtedy môžeme začať znova – lenže tentokrát už s vopred stanovenými hranicami.
Je to jeden zo základných prístupov marketingu: YCWTA, „you can’t win them all“, nemôžeš si ich získať všetkých. Vždy sa nájde niekto, komu budeme tŕňom v oku. Načo plytvať svojím úsilím na to, aby nás vzal „na milosť“?
Radšej sa presuňme tam, kde si nás vážiť dokážu.
Pridaj komentár