Dnes som na fejsbúku zažila čosi, čo vo mne obnovuje dôveru v ľudstvo… hoci skôr to anglicky hovoriace 😕 . Keď sa tak pohybujem po stránkach a skupinách, najčastejší jav je, že niekto povie niečo, čo mi nesedí presne s mojou predstavou, a ja ho okamžite a surovo strhám ako najväčšieho blba. Neskôr sa ukáže, že tak robia ľudia, ktorí sami majú IQ húpajúceho koníka… Vždy ma to zosmutnilo a už som niekoľkokrát rozmýšľala, že tie skupiny opustím, ale potom som si povedala, že stačí len nečítať komentáre.
Dnes som našla video medveďa maca, ktorý sledoval mamku moose (čo je sob alebo los alebo nejaká iná sorta kanadskej “vysokej” s takým ovislým nosom) s dvoma mláďatami. Zrejme mal chuť na bifé. Mamka sobolosomúúsica o ňom vedela, kedy-tedy sa k nemu otočila hlavou a kedy-tedy po ňom vyštartovala – a maco utekaaaaal o dušu… 🙂
Tak som si to prezdieľala k sebe a napriek svojej zásade nečítať komentáre mi jeden padol do oka (bol totiž prvý): “A žerú medvede vôbec mäso?”
Pár čitateľov pýtajúcej sa potvrdilo, že áno. Na to sa ozvala iná čitateľka, sparafrázovala otázku a doložila: “Nemala som potuchy, akí ignorantskí niektorí ľudia môžu byť!” (Na slovenských stránkach sa obvykle používaju oveľa tvrdšie prívlastky.)
Ale zarazila ma reakcia ostatných. Ospravedlnili sa pýtajúcej kočke za tón kritizujúcej a kritizujúcu dobre usadili (niektorí slovníkom, ktorým by nepohrdol ani krčmový Slovák). Prekvapilo ma, koľko ľudí trpezlivo vysvetľovali, dávalo linky a príklady. Prekvapilo ma, koľko ľudí potrebovalo tej naivnej dievčinke s otázkou dať najavo, že neexistujú hlúpe otázky, že je v poriadku nevedieť a nech sa len pýta, pretože ako inak by sa mohla dozvedieť… A prekvapilo ma aj to, že týchto potvrdzujúcich reakcií bolo viac než kritiky na hlavu kočky, čo sa zavzdušnila nad ignoranciou (tak 7-10 ku 2).
Lekcia pre všetkých: Slovo je mágia. Dajte pozor, ako ho používate voči iným. Je jedna vec, čo si pomyslíte v hlavinke (hoci už to vás dostáva na úroveň negatívnej vibrácie), ale len čo ho pustíte z papuľky, zhmotnili ste tú negativitu, vyslali ste ju do sveta, ublížili ste človeku a povedali ste práve Univerzu, že aj tento tón je vo vašom príbehu prípustný… Univerzum nerobí rozdiel medzi tým, kto ten tón použije – tak sa potom nečudujte, ak ho niekto použije proti vám…
Keď si svoje prostredie zakakáme negativtou, budeme musieť žiť v negatívnejšom prostredí. Rovnica je mechanistická, jednoduchá, ale… platná…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ešte jeden fenomén som si všimla: deštruktívne frflanie na všetky udalosti a javy. Ľudia si odvykli hľadať riešenia, nechcú ich ani za svet. Keď sa pokúsim nejaké riešenie nájsť, dostanem po papuli zo všetkých strán. Alebo môj komentár zostane nepovšimnutý. Pomaly sa zmierujem s tým, že najväčší záujem je o primitivizmy a nadávky. Ale beriem to optimisticky – ľudia nechcú riešenia, potrebujú sa iba beztrestne a bezplatne vykecať. Potom sa im aspoň na chvíľu uľaví. Háčik je v tom, že tú svoju frustráciu kľudne vyšplechnú na niekoho iného.
Páči sa miLiked by 2 people
Ak vyšleme negatívnu myšlienku voči iným + negatívna emócia ako palivo, veľmi rýchlo sa to zhmotní. Háčik je v tom že nie tomu sa zhmotní negatívna vec na koho sme vyslali ale na odosielateľa. Vesmír nie je osobný a zákon príťažlivosti registruje len jedno: dám mu to čo chce. Moja skúsenosť je že od vyslovenia takej negativity v tom lietame jedna radosť. V časoch mojej najväčšej negativity som vyslovil “nechcem dostať tam a tam defekt na aute! a šup, o necelé dve hodinky som dostal dva defekty na pneumatikách a zničil aj podvozok auta. Takže viem čo píšem. Pri komunikácii na sociálnych sieťach toho môžeme schytať poriadne veľa ak si nedáme pozor. ” kritika, ohováranie, osočovanie, posmech a mohol by som vymenovávať do nekonečna.
Páči sa miPáči sa mi