V skupine študentov Carlosa Castanedu som sa dnes vytešila z konverzácie. Niekto sa tam ozval, že by potreboval ľudskými slovami a polopatisticky vysvetliť, čo to ten stalking vlastne je. Pamätám si, ako som k tomu dlho iterovala ja sama a teraz tam kočka Lydia Desai hodila definíciu, že si ju hneď prenášam sem 🙂 :
V prvej pozornosti (=naša denná realita) by stalking znamenal sledovať sa objektívne ako nezúčastnený pozorovateľ… odhaliť svoje silné a slabé stránky a neutralizovať ich, aby si získal mal prístup k svojim reakciám na situácie a ľudí v tvojom živote a získal maximum z každej situácie miesto toho, aby si v nej bol obeť alebo páchateľ/Sudca (sebaľútosť a sebadôležitosť). Znamená to v princípe šetriť energetické výdavky a uzavrieť všetky diery v svojej energetickej štruktúre – uvedomiť si, že jediné, čo dokáže tieto diery vytvoriť, sú tvoje vlastné myšlienky, pocity a emócie.
Niektorí ľudia používajú vonkajšiu kamufláž a masky, aby hrali hru stalkovania, vystúpili z obmedzení svojho vlastného “chlievika”, napr. prehodením toho, čo máš/nemáš rád… stávajú sa hercom v tejto hre života… ale samozrejme, externé len živí vnútorný stav, ktorý je dôsledkom kombinácie tvojej povahy a tvojho tichého poznania.
(In the first attention stalking would be observing yourself objectively as a witness…finding out your strengths and weaknesses and neutralizing them. so you can watch your reactions to situations and people in your life … gain the most from every situation rather than being a victim or perpetrator (self pity or self importance). It basically means saving your energy and closing all the holes in your energetic structure -knowing the only thing that can create these holes is your own thoughts, feelings and emotions.
Some use external disguises and masks to play the game of stalking, step out of the box of limitations e.g. swapping your likes and dislikes …becoming an actor in this game of life…but ofcourse the external only feeds an internal state which come through silent knowledge and your own temperament.)
Takto to už pochopí snáď každý. Aj blondínečka 😉 .
ja nechape, ten druhy odstavec 😦
Páči sa miPáči sa mi
Je to veľmi podobné tomu, čo ma kedysi učil Gabriel: napísať si zoznam možných pozícií, z ktorých budeš reagovať (niektoré hodne nenaemulovateľné pre tvoju povahu) a potom si pred každou reakciou vykyvadlovať, kto v danej interakciipráve budš. Vedátor, trhovkyňa, farár v kostole, …
Don Juan je napríklad popisovaný ako majster pretvárky. Hral rôzne roly (dokonca aj dementa, že z toho Castaneda takmer chytil tachykardiu 😉 , keď si myslel, že don Juan dostal porážku), aby nútil Castanedu reagovať na situácie, ktorým sa obvykle Castaneda elegantne vyhol zdrhnutím alebo popretím/vytesnením. 🙂 (Toto je v stalkovaní level nagualu, neznámeho.) Ale aby si mohla takto hrať, musíš byť celkom pevne zakotvená sama v sebe, predvídať možné vývoje a nenechať sa ani na okamih ovplyvniť emocionalitou situácie. Musíš stáť celkom mimo veci na to, aby si ju vedela uriadiť. A to je zas kapitola o tých tyrančekoch, čo ich Nik nazýva “prďola”. 😛
Páči sa miPáči sa mi
jeee to je parada, to by ma bavilo 😀
Páči sa miPáči sa mi
Nie je toto presne v zmysle druhej toltéckej dohody?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 A to je ktorá?
Páči sa miPáči sa mi
Nic nebrat osobne. Ked nieco neberies osobne, mozes sa k javu postavit ako nezucastnena osoba. To mi pripada ako stalkovanie.
Páči sa miPáči sa mi