Budú ti tlieskať

Nedávno som narazila na fejsbúku na tento citát:

“Budú ti tlieskať, kým zostávaš pod nimi, ale v tom okamihu, keď ich začneš presahovať, začína celé to nenávidenie.”

Áno, je to tak. Kým máme pocit nadradenosti, dokážeme sa tešiť z pokroku ľudí, ktorých vnímame ako “menej než ja”. Je to také rodičovské: moje dieťa napreduje a ja to schvaľujem.

Nejde o to “napredovanie”. Ide o to “schvaľovanie”. 😦

Rodič je vždy toho názoru, že “vie lepšie”. A pretože “vie lepšie”, je “viac”. (“Rodič” v zmysle transakčnej analýzy.)

Tento rodičovský prístup prenášame do vzťahov s inými ľuďmi. Vtedy pramení z našej vnútornej neistoty, z potreby ustavične sa porovnávať a zisťovať, kde stojím vo vzťahu k iným. V typológii DISC je to ten nešťastný typ SD, ktorý sa prikrýva veľkými vzormi a slovami iných a “vychováva” ostatných na svoj obraz.

A ak sa nenechajú, vyhlási ich za “triedneho nepriateľa”.

Mentalita my kontra ostatní – stádová mentalita.

Len čo si začnete ísť svojou cestou a prestanete brať ohľad na to, či vám iní tlieskajú alebo nie, ich bublina vlastnej dôležitosti praská – začína nenávidenie. Zo skupiny “my” ste sa dostali do skupiny “triedny nepriateľ”.

Je na vás, ako zareagujete… Ak si to pripustíte a začnete ohýbať svoj vlastný chrbát, len aby ste sa im prispôsobili, bude vám veľkoryso odpustené – a po celý zvyšok života budete zažívať drobné ihličky, ako že čo ste si to vtedy dovolili.

Vyrobia z vás vankúšik na ihly.

Ak sa vykašlete na schvaľovanie iných, máte dve možnosti – buď samotu (a osamelosť), alebo si nájdete svoj nový “kmeň”.

Aj v tomto novom kmeni budete spočiatku obdivovaní a bude sa vám tlieskať – až kým sa vaša cesta znova neodchýli od cesty vášho nového kmeňa.

Potom znova nastupuje “osamelosť” alebo “nový kmeň”.

S tým rozdielom, že tentokrát už viete, ako na to. 🙂