I pokračujeme osvecovacími mýtmi 😛 :

Dnes mýtus: Len čo budem osvietený, zmiznú problémy z môjho života.

Keď je človek “osvietený”, neznamená to, že sa mu dejú len samé príjemné a nádherné veci, ale skôr že on prestal chlievikovať veci na “pozitívne” či “negatívne”, pretože život začína prijímať tak, ako sa odvíja – ako kauzalitu, ako prepojenie rôznych príčin s rôznymi následkami, teda nie ako “príkorie”. Vnímate život presne taký, aký sa momentálne odvíja. Uvedomujete si, že nekontrolujete život, pretože zvrchovanú kontrolu má život a vy nie ste od života oddelení. (Aj keď sa cítime oddelení, to nás oddelenými ešte nerobí. Vlna sa môže cítiť oddelená od oceána podľa vlastného uváženia – ale to ju oddelenou ešte nerobí…) A takto sa učíte plne a bezvýhradne dôverovať životu. Naučíte sa “plynúť s tokom” a vychutnávať si, kadiaľ vás práve nesie. Húsenková dráha s menom “život” má svoje vrcholy i údolia. Nemôžete mať húsenkovú dráhu len s vrcholmi… S vekom si začínate uvedomovať, ako rýchlo plynie život, a nutkanie sťažovať si alebo nariekať nad vecami odrazu začína byť stratou energie – energie, ktorú už nemožno brať dlhšie ako samozrejmú.

Hovorí sa, že lode nie sú stavané na to, aby zostali v prístave, a rovnako ľudia nie sú stavaní na to, aby len tak vegetili v blaženosti. Ak stav pretrváva bez zmeny istú dobu, ľudské vnímanie ho vypne, pretože je stavané na zisťovanie ohrození. Ak neveríte, skúste ležať hodinu bez pohybu a potom bez pozerania povedať, v akej polohe máte prsty na ruke… A preto potrebujeme zmenu, aby sme vedeli. Nech už je zmena akákoľvek – príjemná či nepríjemná -, niečo sa z nej dozvieme… Niečo o sebe, čo sme si doposiaľ neuvedomovali. A keď sa staneme osvietenými, tak si vlastne uvedomíme, že nič z toho, čo sa deje, nedokáže ublížiť tomu, čo v svojom jadre sme… Bahgavad Gita hovorí: “Meč to nedokáže preseknúť, oheň to nedokáže spáliť, voda to nedokáže zmočiť a vietor to nedokáže vysušiť.”